Laonikos Chalkokondyles

Laonikos Chalkokondyles alebo Chalkokondylés,^[1] občas skracované aj ako Kondyles^[2] (gr.: Λαόνικος Χαλκοκονδύλης, lat. Laonicus Chalcondyles; * asi 1423, Atény – † 1490) bol grécky historik. Známy je najmä vďaka jeho dielu (10 historickým knihám) známym ako Výklad dejín, ktoré popisujú posledných 150 rokov existencie Byzantskej ríše a rozmachu osmanského štátu v jej susedstve.

Laonikos Chalkokondyles
spisovateľ, historik, mysliteľ
Moderná maľba Chalkokondyla (19. storočie)
Osobné informácie
Rodné meno	Nikolaos (?)[1]
Narodenie	asi 1423
	Atény, Aténske vojvodstvo
Úmrtie	1490
	Kréta/Taliansko (?)
Národnosť	grécka
Rodičia	Juraj Chalkokondyles
Príbuzní	Demeter Chalkokondyles Theofilos Chalkokondyles
Deti	syn Juraj
Dielo
Žánre	kronika
Obdobie	neskorobyzantské obdobie
Témy	dejiny Byzantskej ríše a Osmanskej ríše
Literárne hnutie	humanizmus
Významné práce	Výklad dejín (Apodeixis historión)
Ovplyvnený	Herodotos, Thukydides
Literárny portál  Byzantský portál  Biografický portál

Život

Chalkokondyles sa narodil do bohatej meštianskej rodiny v Aténach, ktoré v tomto období ovládal florentský rod Acciaiolovcov. V roku 1447 spolu s otcom opustili rodné mesto a odišli na palaiologovské panstvo v Mystre, kde vstúpil do učenia Pletóna. Z Peloponézu odišiel po dobytí Morejského despotátu Turkami v roku 1460. Usadil sa pravdepodobne na benátskej Kréte,^[3] alebo niekde v Egejskom mori.^[4] Niektorí historici pre Laonikovu znalosť Benátskej republiky uvažovali taktiež o tom, že Laonikos odišiel podobne ako jeho bratranec Demeter Chalkokondyles do Talianska.^[2]

Dielo

• Výklad dejín,^[1] doslovne „Historické dôkazy“ (gr. Ἀποδείξεις Ἱστοριῶν / Apodeixis historión)

V češtine vyšlo vo vydavateľstve Odeon ako Poslední zápas Byzance.

Spis sa skladá z 10 kníh, ktoré popisujú historickú etapu byzantských a osmanských dejín. Udalosti popisuje z viacerých uhlov pohľadu, pretože mal prístup ako k byzantským, tak aj osmanským prameňom. Vzorom v písaní mu bol Hérodotos a Thoukydides.^[3] V diele Chalkokondyles popisuje narozdiel od iných gréckych (dovtedy čisto byzantských) historikov len dejiny Konštantínopola a jeho vládcov, ale i udalosti v iných európskych a ázijských krajinách, obsahuje zmienky o Francúzoch, Angličanoch, Nemcoch, Rusoch, ale i o husitoch (všetky značne skreslene)^[1] a bežne a pomerne spoľahlivo spomína aj udalosti z uhorských dejín (napr. Huňadyovcov), či dejín južných Slovanov.^[2]

Nedostatkami jeho diela je absencia chronologických údajov a viera v zázraky a znamenia.^[4] Pomerne ľahostajný je k náboženským témam a dejinám, nezaujíma sa príliš o otázky cirkevnej únie, vzťahy kresťanstva a islamu. Čechov a husitov zase napríklad popisuje ako nekresťanov - pohanov.^[1]

Zvláštnosťou Chalkokondylovho diela bolo takisto to, že o Byzantskej ríši a Byzantíncoch nehovorí ako jeho predchodcovia ako o Rimanoch ale len ako o Grékoch (Helénoch).

„	Myslím, že nie je úplne nevhodné, že svoj výklad píšem gréckym jazykom, pretože gréčtina je rozšírená na mnohých miestach sveta... jej sláva je veľká už dnes a ešte väčšia bude, až raz grécky cisár a jeho nasledovníci a synovia Grékov svorne a podľa svojich zvykov budú spravovať pozoruhodnú ríšu tak, aby sa v nej dobre žilo jej občanom a navonok bola uznávaná jej moc .	“
– Laonikos Chalkokondyles[1]