Let Malaysia Airlines 370
From Wikipedia, the free encyclopedia
Remove ads
Let Malaysia Airlines 370 bol let spoločnosti Malaysia Airlines, ktorý letel 8. marca 2014 z Medzinárodného letiska v Kuala Lumpur v Malajzii na Pekinské medzinárodné letisko v Číne. Lietadlo bolo typu Boeing 777-200ER a malo registračné označenie 9M-MRO. Na palube bolo 227 pasažierov a 12 členov posádky. Let vzlietol o 00:41 miestneho času (16:41 UTC). Pristátie v Pekingu bolo naplánované na 06:30 (22:30 UTC). O 01:22 (17:22 UTC) riadiace stredisko letov stratilo s lietadlom kontakt.[1] Lietadlo nevyslalo žiadny núdzový signál ani nič, čo by naznačovalo problémy, poruchu alebo zmenu naplánovaného letu. Počasie v tej oblasti taktiež nevykazovalo známky abnormality, prípadne vlastnosti, ktoré by mohli let akokoľvek ohroziť.
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Remove ads
Lietadlo
Išlo o lietadlo Boeing 777-200ER, pričom označenie „200ER“ znamená, že ide o verziu 777 s predĺženým doletom. Písmená „ER“ sú skratkou z angl. „Extended Range“, v preklade predĺžený dolet. Lietadlo malo v minulosti poškodený koniec krídla pri pojazde na letiskovej dráhe, ale táto porucha bola odstránená podľa servisných pravidiel spoločnosti Boeing. Posledná podrobná servisná kontrola lietadla bola vykonaná vo februári 2014[2] a aj v prípade recidívy počas letu by podľa odborníkov nemohla spôsobiť okamžitú dezintegráciu (rozpadnutie) stroja či haváriu.
Remove ads
Posádka
Na palube bol 53-ročný kapitán Zaharie Ahmad Shah z Malajzie, ktorý pre Malaysia Airlines pracoval 33 rokov. Druhý pilot, ktorý tu noc lietadlo pilotoval, bol 21-ročný Fariq Abdul Hamid, on mal 7-ročné skúsenosti s lietaním, ale s Boeingom 777-200ER, mal iba 39 hodín.
Cestujúci
Z 227 cestujúcich, bolo 153 čínskych občanov, 39 malajských občanov, a zbytok bol z ďalších 12 štátov (napr. Thajsko, Singapur, Japonsko, Kórejská republika, Katar, Hongkong, ...)
Vyšetrovanie udalosti
2. poloha jedného z nepotvrdených nálezov trosiek v prehľadávanom priestore juhozápadne od Austrálie
Časová tabuľka záznamov komunikácie a dátových prenosov s lietadlom
Riadiace stredisko letov stratilo kontakt s lietadlom o 01:22 (17:22 UTC).[1] Okamžite sa začalo pátranie po stopách alebo troskách lietadla v oblasti posledného známeho kontaktu a zapojili sa do neho desiatky lodí a lietadiel z 11 krajín sveta. [14][15]
Po začatí vyšetrovania sa čoskoro prišlo na fakt, že dvaja pasažieri cestovali na ukradnuté pasy. Podľa správ z rána 11. marca išlo o dvoch Iráncov, 18-ročného Pouriho Nourmohammadiho, smerujúceho do Nemecka kvôli azylu a 29-ročného Delavara Seyeda Mohammada Reza. Spojitosť týchto pasažierov s teroristickými organizáciami nebola vylúčená, ale ani potvrdená alebo pravdepodobná.[16][17][18]
11. marca večer bolo oznámené, že záznamy vojenského radaru naznačujú veľmi neobvyklý odklon letu od plánovanej trasy.[19] Lietadlo zmenilo kurz na Kota Bharu a zostúpilo na nižšiu letovú hladinu. Let smeroval ďalej do Melackého prielivu, kde bola radarom poslednýkrát zaznamenaná jeho pozícia.[20] Dochádzalo k rôznym interpretáciám záznamov a informačnému šumu, na čo Indonézia reagovala pozastavením záchranných operácií, až kým sa situácia ohľadom polohy lietadla nevyjasní.[21][22] 12. marca The Wall Street Journal uviedol, že podľa tvrdení amerických vyšetrovateľov lietadlo po strate kontaktu letelo ešte niekoľko hodín.[23]
Tvrdenie sa opieralo o údaje zasielané cez satelit z motorov Rolls-Royce. 13. marca Malajský minister dopravy tieto informácie spochybnil. [24]
Existuje svedectvo robotníka ropnej plošiny v Juhočínskom mori, ktorý údajne videl „horiace lietadlo vo veľkej výške“ približne 70 km smerom k pozícii 8°23′S 108°42′V, teda v miestach, kde sa uvádza strata kontaktu a zmiznutie.[25]
14. marca vyšetrovatelia a ďalšie úrady disponujúce dôležitými informáciami o incidente, publikovali teóriu o úmyselnom vypnutí komunikácie z lietadla a potvrdili s väčšou istotou zmenu kurzu smerom na západ a juh ponad vody Indického oceánu.[26]
20. marca predseda austrálskej vlády Tony Abbott ohlásil v parlamente, že satelity zaznamenali dva veľké objekty (jeden o dĺžke až 24m) v Indickom oceáne. 22. marca tento nález potvrdili aj čínske satelity. Poloha objektov je približne 44°34′J 90°08′V, čo je asi 3,170 km juhozápadne od austrálskeho Perthu.[27][28] Napokon sa ukázalo, že ide o plávajúce smeti, nesúvisiace so strateným letom.
24. marca Malaysia Airlines oznámila, že niet rozumných pochýb o tom, že lietadlo dopadlo do mora a haváriu nikto na palube neprežil[29]
28. marca sa na základe upresňovania analýz dát z radarov a satelitov a revidovaných dát odhadu rýchlosti lietadla presunulo hľadanie asi 1 100 km severovýchodným smerom na plochu o rozlohe približne 320 000 km².[30] Do pátrania sa zapojilo aj plavidlo austrálskych námorných obranných síl ADV Ocean Shield, vybavené lokalizačným prijímačom TPL-25, ktorý už začiatkom apríla začal prehľadávať cieľovú oblasť a pomocou lokalizátora sa snažil zachytiť signál núdzového vysielača čiernych skriniek, ktorých batéria vydrží približne len do 7. apríla.[31]
To napokon hľadaný signál 5. apríla približne na pozícii 25°J 101°V zachytilo a predbežne vyhodnotilo ako konzistentný so signálom z oboch ultrazvukových majákov, ktoré sú súčasťou letových zapisovačov (tzv. čiernych skriniek)".[32] Nateraz však nie je potvrdené, že signál skutočne pochádza zo zapisovačov na palube MH370.[33]
8. apríla pátracia loď Ocean Shields zachytila ďalšie dva signály z hĺbky 3 500 m, veľmi blízke tým z 5. apríla.[34]
14. apríla Ocean Shield našla olejovú škvrnu[35] a pokračovala v pátraní špeciálnym hĺbkovým sonarom Bluefin-21. Ten sa však kvôli dosiahnutej maximálnej hĺbke z bezpečnostných dôvodov vypol. Misia pokračovala na druhý deň.[36] 18. apríla bola vzorka olejových škvŕn analyzovaná ako negatívna (nie je pôvodom zo strateného lietadla).[37]
24. apríla boli objavené trosky nitovaného kovového plátu na pobreží Západnej Austrálie. Neskôr bolo potvrdené, že ani tento kus nepatrí k hľadanému lietadlu.[38]
Austrálsky premiér Tony Abbot a Angus Houston z JACC (Joint Agency Coordination Centre) 28. apríla oznámili, že pátranie po troskách sa zameria na morské dno a letecké pátranie sa zastavuje, pretože v priebehu času by sa už všetky trosky ponorili.[39]
Americké námorníctvo (US Navy) 5. mája predĺžilo zmluvu pre pátranie prístrojom Bluefin-21.[40]
22. mája bolo pátranie obnovené po nevyhnutných opravách zariadenia Bluefin-21.[41]
Remove ads
Problematika analýz
Aj napriek tomu, že úradujúci minister dopravy Malajzie Hishammuddin Hussein poprel existenciu problémov medzi krajinami, ktoré mohli disponovať informáciami o trase zmiznutého lietadla po vypnutí transpondéra, podľa viacerých akademických zdrojov je tam množstvo regionálnych konfliktov, ktoré zabraňujú efektívnej spolupráci a výmene informácií pri hľadaní.[42][43] Experti na medzinárodné vzťahy zároveň poukazujú na pretrvávajúce súperenie o suverenitu a národné záujmy v inkriminovanej oblasti, citlivé otázky bezpečnosti a špionáže, ktoré veľmi sťažujú multilaterálnu spoluprácu.[42][43]
Malajzia spočiatku odmietla zverejniť zdrojové dáta zo svojho vojenského radaru, pretože informácie by mohli byť "príliš citlivé", ale neskôr na zverejnenie pristúpili.[42][43] Armádni experti na príkladoch vysvetľujú, ako môže byť prístup k radarovým informáciám citlivý na vojenskej úrovni: "rýchlosť, s akou dokážu monitorovať sledované územie môže odhaliť, na akej úrovni pokročilosti je radarový systém". Práve preto niektoré krajiny, aj keď zrejme disponujú radarovými dátami o lietadle po vypnutí transpondéra, nie sú ochotné poskytnúť akékoľvek informácie, pretože by mohli odhaliť ich obranné schopnosti a ohroziť ich vlastnú bezpečnosť.[42] Podobne aj ponorky, hliadkujúce v Juhočínskom mori, mohli mať informácie z mimoriadnej udalosti vo vode (dopad predmetov na hladinu, náraz vraku na dno atď.), ale poskytnutie týchto informácií by mohlo prezradiť umiestnenie ponorky a fakt, že sa tam nejaká nachádzala.
Remove ads
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Let Malaysia Airlines 370
Referencie
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Remove ads