Liptovská Teplá

Liptovská Teplá (nem. Bad Liptsch) je obec na Slovensku v okrese Ružomberok.

Liptovská Teplá
obec
Kostol sv. Filipa a Jakuba
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Ružomberok
Región	Liptov
Vodný tok	Teplianka
Nadmorská výška	510 m n. m.
Súradnice	49°06′06″S 19°24′33″V
Rozloha	9,43 km² (943 ha) [1]
Obyvateľstvo	1 018 (31. 12. 2024) [2]
Hustota	107,95 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1264
Starosta	Milan Kašák[3] (KDH, SNS)
PSČ	034 83
ŠÚJ	510670
EČV (do r. 2022)	RK
Tel. predvoľba	+421-44
Adresa obecného úradu	Liptovská Teplá 142
E-mailová adresa	poslať email
Telefón	439 22 22
Fax	439 22 22
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Liptovská Teplá
Webová stránka: liptovskatepla.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Polohopis

Leží 10 km východne od Ružomberka. Nachádza sa na nive pri pravom brehu rieky Váh vo výške okolo 510 m n. m.. Liptovská Teplá je charakteristická cestnou radovou zástavbou.

Dejiny

Najstaršia správa o obci pochádza z roku 1264, čo súčasne hovorí o vzniku pred týmto rokom. Existenciu teplianskeho sídliska treba predpokladať asi pred 11. storočím. Patrilo k jedným z najstarších v Liptove. K obci patrí aj osada Madočany, ktorá sa prvýkrát spomína v roku 1326.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky kostol sv. Filipa a Jakuba, jednoloďová ranogotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z obdobia okolo roku 1280.^[4] Najstaršia správa o kostole je z roku 1354. Úpravami prešiel v 14., 15. aj 16. storočí, kedy bola zaklenutá loď a pristavaná veža. V druhej polovici 18. storočia prešiel barokovou úpravou. V interiéri sa nachádza výmaľba od Jozefa Hanulu z prelomu 19. a 20. storočia. Zachovalo sa tu viacero stredovekých architektonických detailov ako gotické pastofórium. Presbytérium je zaklenutéé rebrovou krížovou klenbou. Hlavný oltár je neogotický, bočný ranobarokový oltár Panny Márie pochádza z roku 1694 a oltár sv. Mikuláša z konca 17. storočia. Kostol má hladké bielené fasády členené opornými piliermi a polkruhovo ukončené okná. Veža je ukončená barokovou helmicou. Pri kostole sa nachádza ranobaroková budova fary, pochádzajúca z druhej polovice 17. storočia.

• Neskororenesančný kaštieľ, dvojpodlažná bloková päťosová stavba s manzardovou strechou z druhej polovice 17. storočia. Zbarokizovaný bol v 18. storočí. Na prízemí kaštieľa sa nachádzajú renesančné klenby, na poschodí sú miestnosti barokovo upravené. Zachovala sa tu jedna pôvodná rokoková pec z bielej majoliky.^[5] Fasáda je členená oknami s profilovanými šambránami s klenákom.

• Klasicistický kaštieľ v časti Madočany, dvojpodlažná stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1830. V interiéri sa nachádza schodisko s pôvodnou klasicistickou kovanou mrežou. Kaštieľ má z dvoch strán na fasáde rizality s trojuholníkovými štítmi s tympanónmi.^[6] Fasáda je členená pilastrami a polkruhovými suprafenestrami.

• 
  Kostol sv. Filipa a Jakuba
• 
  Neskororenesančný kaštieľ
• 
  Kaštieľ v Madočanoch

Osobnosti obce

Rodáci

• Ján Literát z Madočian († 1390), stredoveký falzifikátor listín, upálený v Liptovskej sv. Mare
• Daniel Pribiš (* 1580 - † 1645), evanjelický farár, básnik

Pôsobili tu

• Ondrej Lucae (* 1596 - † 1673), básnik, spisovateľ
• Michal Institoris st. (* 1635 - † 1705), evanjelický farár, básnik spisovateľ
• Daniel Sinapius-Horčička (* 1640 - † 1688), evanjelický farár, barokový spisovateľ a prekladateľ
• Róbert Dúbravec (* 1924 - † 1976), maliar, grafik a ilustrátor