Maliar Marsya

Maliar Marsya je konvenčné meno gréckeho maliara červenofigúrových váz, činného približne v rokoch 350 až 325 pred Kr.^[1]

Atické červenofigúrové peliké, zobrazuje sediacu Afroditu a Pélea, ktorý sa zmocnil Thetidy počas kúpeľa, cca 380 – 360 pred Kr., Britské múzeum 1862, 0530., Londýn

Čiernofigúrová panatenajská amfora, 340/339 pred Kr., 79.AE.147 (Múzeum J. Paula Gettyho)

Maliar Marsya je považovaný za jedného z najlepších maliarov červenofigúrových váz v 4. storočí pred Kr.^[2] Tohto anonymného maliara pomenovali podľa námetu na červenofigúrovom peliké, ktorú vyzdobil, uloženej v petrohradskom múzeu Ermitáž (inv. č. St 1795 ^[3]). Na jednej strane tejto vázy je zobrazený boh Apolón hrajúci na kythare a satyr Marsyas s flautou, ktorý je pripravený súperiť s bohom v hudobnej súťaži.^[4]

Maliar Marsya bol najvýznamnejší predstaviteľ tzv. kerčského štýlu,^[5] poslednej fázy atického červenofigúrového vázového maliarstva (v rokoch 375 – 320 pred Kr.), pomenovaného podľa mesta Kerč (staroveký Παντικάπαιον – Pantikapaion ^[6]) na východnom pobreží ukrajinského Krymu, kde sa našlo najviac týchto váz. Kerčský štýl používal doplnkové farby, hlavne žltú, bielu a zlatú a v menšej miere modrú a zelenú.^[7][8] Zachovalo sa od neho len osem celých červenofigúrových váz (a niekoľko fragmentov^[2]).^[4]

Atické červenofigúrové peliké od Maliara Marsya z Britského múzea (inv. č. 1862,0530.1, váza E 424), nájdené v archeologickej lokalite starovekého mesta Kameiros na ostrove Rodos, na jednej strane zobrazuje Dionýza so satyrom a menádou. Na opačnom povrchu tohto veľkolepého peliké je zobrazený smrteľný Péleus, ktorý sa pokúša uniesť svoju budúcu nevestu Thetis, dcéru morského boha Nérea, keď sa kúpe v spoločnosti svojich troch sestier, Néreid. V paradigme starogréckeho manželstva, na ktorú dohliada sediaca postava Afrodity a jej stojaca spoločníčka, zrejme Peithó (bohyňa ľúbostného nahovárania), neochotná nevesta odoláva, mení sa na hada, na vodu a na oheň. Péleus ju ale drží pevne a ich synom, už predurčeným byť slávnejším ako jeho otec, bude Achilles, hrdina trójskej vojny. Thetis je namaľovaná bielou farbou, je zobrazená čupiaca, s pootočeným trupom, pripomína neskoršie sochy kúpajúcej sa Afrodity. Toto zobrazenie, ktoré tak dobre napĺňa priestor, dokáže brilantne evokovať hĺbku a objem, dvojrozmernosť tohto maliarskeho diela.^[9]

Grécky archeológ Panos Valavanis pripisuje Maliarovi Marsya aj desať panathenajských amfor.^[2] Od polovice 6. storočia pred Kr. boli víťazi panathenajských hier odmeňovaní čiernofigúrovou amforou známou ako panathenajskou amforou (vyrábanou až do konca 3. storočia pred Kr.).^[10]

Panathenajská amfora uložená v Múzeu J. Paula Gettyho v Malibu (J. Paul Getty Museum, Malibu, 79.AE.147 ^[11]) pripísaná Maliarovi Marsya, na prednej strane zobrazuje bohyňu Aténu odetú v archaickom štýle, zdôrazňujúc tak úctyhodnú históriu panathenajskej tradície. Na zadnej strane je výjav zo súťaže, pre ktorú slúžila ako cena. Vozataj v dlhom bielom odeve stojí vo voze zo štvorzáprahom, vedľa neho je nahý muž s prilbou a štítom zvaný apobatés (apobatai boli na panathenajských hrách spolusúťažiaci pri pretekoch vozov, vyskakovali zo svojich vozov a naskakovali späť^[12]). Podľa nápisu na váze „Theofrastos bol archón“ (panathenajské amfory boli vďaka nápisom s menom archonta bezpečne datovateľné^[13]) sa datuje do roku 340/339 pred Kr.^[14]