Markuška

Markuška je obec na Slovensku v okrese Rožňava.

Markuška
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Rožňava
Región	Gemer
Vodný tok	Hankovský potok
Nadmorská výška	381 m n. m.
Súradnice	48°43′48″S 20°19′27″V
Rozloha	6,81 km² (681 ha) [1]
Obyvateľstvo	147 (31. 12. 2024) [2]
Hustota	21,59 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1311
Starosta	Rastislav Hodermarský[3] (HLAS-SD)
PSČ	049 34
ŠÚJ	525952
EČV (do r. 2022)	RV
Tel. predvoľba	+421-58
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Markuška 180 049 34 Markuška
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Markuška
Webová stránka: obecmarkuska.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Polohopis

Markuška sa nachádza v gemerskej časti Slovenského rudohoria na nive a terasovej plošine pri vtoku potoka pretekajúceho obcou od Muráňa, 23 km severozápadne od Rožňavy.

Dejiny

Markušku založil na zákupnom práve po roku 1311 dedičný richtár Martin. Prvá písomná zmienka o obci Markuška sa datuje do roku 1362, kedy sa nazývala Aranyas. V ďalšom historickom vývoji sa jej názov menil nasledovne: z roku 1563 je písomne doložený názov Markuska, 1566 Aranias Markuska,1569 Araniasska, 1582 Markuska alias Aranyas, 1773, Markuska, 1786 Markuschka, 1808 Markusska, 1863 Markuska, 1873–1882 Markuska, Markusfalva, 1888–1902 Markuska, 1907–1913 Márkuska, od roku 1920 Markuška. Roku 1427 Kerekreth. Obec sa spomína ako vlastníctvo Jelšavského panstva, od polovice 15. storočia Muránskeho panstva. Podvojný názov obce z roku 1582 (Markuška-Aranyas), dovoľuje usudzovať, že nové valašské sídlisko, ktoré vzniklo na rozhraní 15. a 16. storočia, nadväzovalo na staršie banícke. Už v stredoveku sa obyvatelia zaoberali pálením dreveného uhlia, hutníctvom, kováčstvom a garbiarstvom. Od 18. storočia tu pracovali výrobne železa, v 1. polovici 19. storočia dve pece a dva hámre. Neskôr sa v obci ťažila meď.

Po roku 1881 bola obec administratívne začlenená pod Gemersko - malohontskú župu; pred rokom 1960 pod okres Rožňava, kraj Košice; po roku 1960 pod okres Rožňava, kraj Východoslovenský.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Evanjelický kostol, jednoloďová gotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z druhej polovice 13. storočia. Nachádza sa v pôvodne opevnenom areáli uprostred obce. V 15. storočí bol neskorogoticky upravený. Od reformácie je kostol evanjelický. Klasicistickou úpravou prešiel v roku 1800, obnovovaný bol v 20. storočí. Zo stredovekých detailov sa okrem hrubej stavby zachovala sakristia s valenou klenbou a stredovekým oknom s mrežou.^[4] V interiéri sa nachádza hodnotný oltár v štýle ľudového baroka a kazateľnica, obe z roku 1781. Oltár bol v roku 2015 zreštaurovaný s pomocou občianskeho združenia Gotická cesta.^[5] V lodi je umiestnená drevená dvojramenná empora. Fasády kostola sú hladké, veža je členená lizénovými rámami a ukončená barokovou helmicou s laternou.

• 
  Evanjelický kostol
• 
  Pohľad z empory