Metafora

Metafora (z gréckeho μεταφορά – prenos, prenesenie; iné názvy: zastarano prenáška, obraznosť, ako metaforické pomenovanie: obraz [v užšom zmysle] ^[1]) je sémantický termín, ktorý v užšom a bežne používanom zmysle označuje prenesenie jedného pomenovania na viacero predmetov na základe ich vonkajšej podobnosti (t. j. nie na základe vecnej súvislosti).^[2][3] Podľa niektorých autorov v širšom zmysle metafora označuje hocijaké prenesenie pomenovania (t. j. aj na základe vecného súvisu, v tomto prípade je metonymia videná ako typ metafory).^[4]

Typy a funkcia

Typy metafory:^[3]

• lexikalizovaná metafora – metafora vyskytujúca sa v inom než umeleckom štýle, vznikla tým, že sa individualizovaný kontextový význam začal opakovane používať, napr. uši (na hrnci), hlava (štátu) atď.
• básnická metafora –  metafora použitá v umeleckom štýle, vytvorená pre jeden individuálny kontext, napr. kvety hovoria, smútok prenasleduje, šťastie sa na neho usmialo, smola sa mu lepí na päty atď.
  • jednoduchá metafora – použitá na jednom mieste v umeleckom texte
  • rozvitá metafora – pomocou rozsiahlejšieho textu obsahujúceho reťaz metafor sa niečo názorne nepriamo opíše alebo vysvetlí

Metafora ma obraznú (poetickú) a poznávaciu (noetickú) funkciu. Metafora sa používa na to, aby sa oživil prejav a aby sa vyzdvihla niektorá vlastnosť javu, aby vyjadrenie bolo názorné, obrazné. Vzdialenosti medzi pomenúvanou vecou a pomenovaním sa nazývajú asociačné polia.

Nevhodná kombinácia metafory sa nazýva katachréza, napr. Svoju chorú nohu kládol na ľahkú váhu.; Pes bol zakopaný v jeho pravej ruke. atď.

Príklady

• Vziať nohy na plecia
• V spomienke zaplače tvoje detské oko dvoch ľudí
• A keď mi hráš, keď hudbou Beethovena celý náš byt až po strop napĺňaš.
• Vietor duje horou hrubou.
• Na tomto obrázku obraz mladosti v podobe šumnej mladici a poletuje i kŕdeľ radostí.
• Metafora je kľúč, ktorým sa otvára báseň.
• Znášala ho, hej, tá ruka
• Ruky samej prírody
• Môj anjel strážny