Michal Šimečka
slovenský výskumník, novinár a politik From Wikipedia, the free encyclopedia
Remove ads
Michal Šimečka, DPhil. (* 10. máj 1984, Bratislava) je slovenský politik, politológ a bývalý novinár, ktorý pôsobí ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Politickú kariéru začal ako poslanec Európskeho parlamentu, do ktorého bol zvolený v roku 2019. 18. januára 2022 sa stal prvým slovenským podpredsedom Európskeho parlamentu. Je zakladajúcim členom a od mája 2022 predsedom sociálnoliberálneho politického hnutia Progresívne Slovensko.
Remove ads
Vzdelanie
Bakalárske štúdium absolvoval na Fakulte sociálnych vied Karlovej Univerzity, kde medzi rokmi 2003 – 2006 študoval politológiu a medzinárodné vzťahy. Potom získal magisterský titul s vyznamenaním na University of Oxford, na ktorej v roku 2013 získal titul DPhil. v oblasti politických vied.[1]
Kariéra
Začínal ako novinár, keď medzi rokmi 2002 až 2004 písal pre slovenský denník SME a neskôr (2004 – 2006) pre Financial Times, Praha.[1] Po štúdiu (2007 – 2010) pracoval ako analytik politického rizika, v Exclusive Analysis v Londýne a (2010, 2011) ako externý prednášajúci na Karlovej Univerzite a Univerzite Komenského.
V rokoch 2011 – 2014[1] pôsobil ako poradca pre zahraničnú politiku poslancov EP Borisa Zalu (SMER-SD) a Libora Roučka (ČSSD). Potom sa stal výskumným pracovníkom Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe, kde sa venoval problematike európskej integrácie a európskej bezpečnosti (2015 – 2017 ako vedúci výskumný pracovník). Zároveň pôsobil aj ako poradca českého ministra zahraničných vecí.[1][2]
Remove ads
Politická kariéra
Európsky parlament
V európskych voľbách v máji 2019 bol lídrom kandidátky koalície Progresívne Slovensko a SPOLU – občianska demokracia, ktorá zvíťazila so ziskom 20,11 %.[3] So ziskom 81 735 preferenčných hlasov bol zvolený za europoslanca.[4] V novembri 2019 sa stal hlavným spravodajcom Európskeho parlamentu pre prípravu nového mechanizmu na ochranu demokracie a právneho štátu v členských krajinách Únie.[5]
Vo februári 2020 bol zvolený za podpredsedu liberálnej frakcie Renew Europe.[6] V tom istom roku sa 6. júna na sneme Progresívneho Slovenska stal podpredsedom strany.[7] V októbri 2020 plénum Európskeho parlamentu schválilo tzv. „Šimečkovu správu“ väčšinou, 521 hlasov bolo za, 152 proti a 21 poslancov sa zdržalo. Správa navrhla komplexný nástroj pre monitoring dodržiavania právneho štátu a demokracie v členských krajinách EÚ.[8]
Šimečka bol 18. januára 2022 zvolený za jedného zo 14 podpredsedov Európskeho parlamentu. Na funkciu ho navrhla jeho frakcia Obnovme Európu. V hlasovaní získal 494 hlasov a stal sa historicky prvým Slovákom v tejto funkcii.[9] 7. mája 2022 bol na sneme strany zvolený za predsedu Progresívneho Slovenska, so ziskom 152 zo 156 hlasov delegátov, čím nahradil Irenu Bihariovú, ktorá na tento post znova nekandidovala .[10] V roku 2023 bol spomedzi 705 europoslancov 14. najvplyvnejší na základe jeho legislatívnej aktivity, pôsobenia v riadiacich pozíciách, schopnosti spolupracovať a presadzovať politickú agendu do praxe.[11]
Národná rada SR
V parlamentných voľbách v roku 2023 bol na kandidátke Progresívneho Slovenska ako jeho predseda na prvom mieste, kde dostal 303 423 hlasov, čím bol tretí v absolútnom počte preferenčných hlasov, po predsedovi SMER-SD Robertovi Ficovi a predsedovi HLAS-SD Petrovi Pellergrinim.[12] Progresívne Slovensko na čele so Šimečkom skončilo druhé so ziskom 17,96 %, čím získalo 32 mandátov.[13] Prezidentka Zuzana Čaputová sa dva dni po voľbách, 2. októbra, stretla so Šimečkom ako predsedom druhej najsilnejšej strany.[14] Šimečka viedol „neformálne diskusie“ s predsedami ostatných parlamentných strán o zostavení alternatívnej vlády bez Smeru, v zložení PS, HLAS – SD, SaS a KDH.[14] Z povolebného prieskumu, ktorý vykonala agentúra SANEP, uskutočneného medzi 3. a 5. októbrom, vyplynulo, že väčšina ľudí (49,2 %) preferovala vznik koalície strán HLAS-SD, SMER-SD a SNS, iba 32,7 % ľudí by preferovalo koalíciu strán PS, HLAS-SD, SaS a KDH.[15]
Po poverení Roberta Fica na zostavenie vlády sa začali formálne rokovania. Na rokovaniach Šimečku s predstaviteľmi Hlasu požadoval Hlas aj kreslo predsedu vlády, aj rezort Ministerstva vnútra.[16] Progresívne Slovensko bolo ochotné pristúpiť na prvú podmienku, rezort vnútra však prenechať Hlasu odmietlo.[16] Odpoveď na túto ponuku sa Šimečka dozvedel až z tlačovky Hlasu.[17] 10. októbra 2023 Peter Pellegrini oznámil, že ukončuje rokovania so stranami PS, KDH a SaS.[18] Na druhý deň podpísal s Robertom Ficom a Andrejom Dankom memorandum o porozumení, kde sa dohodli na podpise koaličnej zmluvy a prerozdelení pozícií.[19] Týmto krokom sa Progresívne Slovensko dostalo do opozície, a Šimečka ako predseda najsilnejšej opozičnej strany povedal, že bude venovať všetok čas a energiu, aby boli aktívnou, odbornou a tvrdou opozíciou.[20]
Po zvolení do Národnej rady Šimečka 17. októbra 2023 rezignoval na post podpredsedu Európskeho parlamentu.[21] 25. októbra na ustanovujúcej schôdzi Národnej rady SR bol zvolený za podpredsedu parlamentu, spolu s Ľubošom Blahom, Petrom Žigom a Andrejom Dankom. V tajnom hlasovaní dostal 92 hlasov, proti hlasovalo 29 poslancov a 21 sa zdržali.[22]
Koncom augusta 2024 premiér Robert Fico požadoval odvolanie Šimečku z postu podpredsedu NR SR, kedy Šimečku a jeho rodinu obvinil z profitovania z verejných zdrojov a jeho prepojenie na nadáciu Milana Šimečku.[23] Šimečka obvinenia odmietol s tým, že jeho príbuzní pôsobiaci v kultúrnej a mimovládnej sfére sa oprávnene uchádzali o granty, ktoré nemohol nijako ovplyvniť, pretože Progresívne Slovensko nikdy nebolo súčasťou vlády. Navyše, veľká časť financií bola schválená za predchádzajúcich vlád Roberta Fica.[24] Progresívne Slovensko zverejnilo zoznam desiatok koaličných poslancov, ktorých príbuzní poberali verejné dotácie, s odôvodnením, že ide o bežnú prax.[25] Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok priznal, že najväčším dôvodom na odvolanie Šimečku bol protest s účasťou 18-tisíc ľudí, ktorý opozícia zorganizovala proti ministerke kultúry Martine Šimkovičovej a ministrovi spravodlivosti Borisovi Suskovi.[26] Šimečka bol 17. septembra 2024 odvolaný z postu s najmenšou možnou väčšinou 76 hlasov zo 77 prítomných poslancov NR SR.[27] Stalo sa tak prvýkrát v histórii moderného Slovenska, že parlament odvolal opozičného politika z vedenia Národnej rady.[28] Traja koaliční poslanci zo strany Hlas-SD nehlasovali spolu s koalíciou.[29]
Šimečka po hlasovaní uviedol, že jeho odvolanie bola „čisto osobná pomsta Roberta Fica“.[30] Na odvolanie Šimečku reagovala francúzska europoslankyňa a predsedníčka frakcie Obnovme Európu Valerie Hayerová, ktorá v Európskom parlamente ostro odsúdila odvolanie Šimečku s tým, že „Režim Roberta Fica opäť raz podkopal demokratické piliere Slovenskej republiky.“[31]
Remove ads
Politické názory
LGBT
Michal Šimečka aktívne podporuje LGBT komunitu, a garantuje liberálny smer Progresívneho Slovenska pod jeho vedením.[chýba zdroj] Podporil kampaň Dúhová stužka, keďže „Až 77 % LGBT+ ľudí sa na verejnosti nedrží za ruky, pretože sa obávajú napadnutia. Aj preto som sa zapojil do kampane Dúhová stužka.“[32] Zároveň v roku 2021 vystúpil s príhovorom na festivale Dúhový PRIDE Bratislava.[33]
Diskriminácia rómskych komunít v EÚ
V apríli 2022 Šimečka vyzval Radu EÚ, aby po 6 rokoch od začatia infrindžmentov proti Česku, Slovensku a Maďarsku ráznejšie zakročila proti diskriminácii Rómov v členských štátoch, kedy akcentoval zlú sociálnu situáciu a diskrimináciu Rómov vo všetkých oblastiach života a potrebu vzdelávania na prelomenie generačnej chudoby.[34]
Zákaz výroby čajových vrecúšok obsahujúcich plasty
V decembri 2020 Šimečka v rámci skupiny europoslancov podal návrh uznesenia o zákaze výroby čajových vrecúšok obsahujúcich plasty.[35] Návrh uznesenia nie je záväzný, ale vyjadruje názor väčšiny parlamentu a obsahuje nezáväznú výzvu Európskej komisii, aby konala.[36]
Remove ads
Osobný život
Je synom novinára Martina M. Šimečku a prekladateľky, tlmočníčky a novinárky Marty Šimečkovej (rod. Frišovej).[37][38] Jeho starí rodičia boli filozof, spisovateľ a disident Milan Šimečka,[39] prekladateľka a vysokoškolská pedagogička Eva Šimečková (rod. Lahodová),[39][40] historik, publicista a politik Eduard Friš[41] a prekladateľka, publicistka a propagátorka česko-slovenskej vzájomnosti Soňa Čechová (rod. Kňazovičová), ktorá pochádzala z významnej slovenskej národoveckej rodiny Bellovcov. Jeho prapradedom bol Matej Metod Bella, jeden z troch slovenských poslancov Uhorského snemu, neskôr signatár Martinskej deklarácie a po prvej svetovej vojne dlhoročný bratislavský župan.[37][42] Jeho sestra Júlia Šimečková (* 1989) je molekulárna biologička.[38][43]
S partnerkou Soňou Ferienčíkovou, tanečnicou a choreografkou, má dcéru Táňu (* 2020).[44][45] Žije v Bratislave.[46]
Remove ads
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Remove ads