Bratislava
hlavné mesto Slovenska From Wikipedia, the free encyclopedia
Bratislava (
slovenská výslovnosť, nem. Pressburg, maď. Pozsony, gr. Istropolis – Mesto na Dunaji; do roku 1919 Prešporok/Prešporek; iné názvy pozri nižšie) je hlavné a rozlohou aj počtom obyvateľov najväčšie mesto Slovenska. Podľa posledného sčítania obyvateľov v Bratislave k 31. decembru 2023 žilo 478 040 obyvateľov.[6]
O iných významoch výrazu Bratislava pozri Bratislava (rozlišovacia stránka).| Bratislava | |||
| Hlavné mesto Slovenskej republiky | |||
.jpg) | |||
|
|||
| Prezývka: Prešporok | |||
| Štát |  Slovensko | ||
|---|---|---|---|
| Kraj | Bratislavský | ||
| Okresy | Bratislava I, II, III, IV, V | ||
| Historický región | Bratislavská župa | ||
| Rieky | Dunaj, Morava, Malý Dunaj | ||
| Nadmorská výška | 152 m n. m. [1] | ||
| Súradnice | 48°08′38″S 17°06′35″V | ||
| Najvyšší bod | Devínska Kobyla | ||
| - výška | 514 m n. m. | ||
| Najnižší bod | |||
| - výška | 126 m n. m. | ||
| Rozloha | 367,66 km² (36 766 ha) | ||
| - aglomerácia | 853,15 km² (85 315 ha) | ||
| - kraj | 2 053 km² (205 300 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 478 040 (31. 12. 2023) [2] | ||
| - aglomerácia | 571 110 (31.12.2019) [3] | ||
| - kraj | 732 757 (31. 12. 2023) [2] | ||
| Hustota | 1 300,22 obyv./km² | ||
| - aglomerácia | 669 obyv./km² | ||
| - kraj | 357 obyv./km² | ||
| Prvá pís. zmienka | 907 | ||
| Primátor | Matúš Vallo[4] (Team Bratislava, PS, SaS) | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| PSČ | 8XX XX | ||
| Tel. predvoľba | +421-2 | ||
| ŠÚJ | 582000 | ||
| EČV | BA, BL, BT | ||
| Adresa | Služby občanom/Front Office Primaciálne nám. 1 (P.O.Box 192) 814 99 Bratislava | ||
| Telefón | 59 35 61 11 (ústredňa), 59 35 66 89 (odkazovač), 59 35 63 99 (služby občanom) | ||
| Fax | 54 41 43 92 | ||
| info@bratislava.sk | |||
  Poloha mesta v rámci Slovenska
| |||
 Mapa Bratislavy
| |||
| Wikimedia Commons: Bratislava | |||
| Štatistika: [1] | |||
| Webová stránka: Bratislava.sk | |||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |||
| Freemap Slovakia: mapa | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
| Demonym: Bratislavčan, Bratislavčanka[5] | |||
Nachádza sa na úpätí pohoria Malé Karpaty, medzi Záhorskou a Podunajskou nížinou. Mestom preteká rieka Dunaj, mimo centra aj rieka Morava. Bratislava leží na hranici s Rakúskom a Maďarskom, čím sa stáva jediným hlavným mestom na svete ležiacim na hranici troch suverénnych štátov.
Je sídlom prezidenta, parlamentu aj vlády; samosprávneho kraja, vznikajúceho Európskeho orgánu práce, niekoľkých miestnych centrál medzinárodných organizácií, ako aj viacerých divadiel, múzeí, galérií, univerzít a ďalších inštitúcií.
Dominantou mesta je Bratislavský hrad s charakteristickými štyrmi vežičkami a Dóm svätého Martina. Spomedzi moderných stavieb je najvýraznejší Most SNP na Dunaji. V historickom centre je vyhlásená pamiatková rezervácia. V mestskej časti Devín leží zrúcanina rovnomenného hradu.
Nachádza sa v strednej Európe, na súradniciach 17°10'75'' východnej dĺžky, 48°14'90'' severnej šírky, 126 – 514 m nad morom. Rozprestiera sa po oboch brehoch rieky Dunaj, na upätí pohoria Malé Karpaty. Svojou rozlohou 367,58 km² je najväčším mestom Slovenska. Leží v bezprostrednej blízkosti Rakúska a Maďarska. Je jediným hlavným mestom na svete, ktoré hraničí súčasne s dvoma krajinami (na juhu s Maďarskom, na západe s Rakúskom). Nachádza sa 60 km východne od Viedne, čím je súčasťou najtesnejšieho zoskupenia dvoch hlavných miest v Európe a s Viedňou, maďarským mestom Győr (Ráb) a moravským mestom Brno tvorí významný stredoeurópsky metropolitný región CENTROPE.
Najbližšie obce a mestá pri Bratislave sú na severe obce Marianka a Borinka, mestá Stupava a Svätý Jur, na východe obce Most pri Bratislave, Chorvátsky Grob a Ivanka pri Dunaji, na juhovýchode obce Rovinka, Dunajská Lužná, Kalinkovo, Hamuliakovo a mesto Šamorín, na juhu maďarská obec Rajka a rakúska obec Deutsch Jahrndorf, na západe rakúske obce Kittsee (Kopčany) a Wolfsthal a rakúske mesto Hainburg an der Donau.
Predpokladá sa, že v najbližšej dobe sa bude Bratislava rozvíjať aj juhozápadným smerom v okolí štátnej hranice s Rakúskom a pravdepodobne bude plynulo napojená aj na susedné rakúske obce.
Časti mesta
.jpg)
Bratislava sa delí na 5 okresov a tie spolu na 17 mestských častí. Z hľadiska rozlohy sú najväčšou mestskou časťou Podunajské Biskupice; s podielom 11,5 % a najmenšou mestská časť Lamač s podielom 1,8 % z celkovej rozlohy mesta.
Vodné toky
Cez Bratislavu tečie rieka Dunaj, druhá najväčšia európska rieka, a oddeľuje mestskú časť Petržalka od ostatných mestských častí. V mestskej časti Devín sa do Dunaja vlieva rieka Morava, do ktorej západne od Devínskej Novej Vsi ústi riečka Mláka.
Do Karloveského ramena sa západne od Dlhých dielov vlieva Mokrý potok a pri Riviére Suchá Vydrica. Pri Botanickej záhrade ústi do Dunaja potok Vydrica.
Východné svahy Malých Karpát odvodňuje Račiansky kanál, ktorý sa severne od mestskej časti Vajnory spája s vodami Blatiny, ktorá ďalej ústi do Malého Dunaja.
Vodné plochy
V Bratislave sa nachádza niekoľko prírodných a umelých vodných plôch, z ktorých prevažná väčšina slúži aj ako prírodné kúpaliská. Napríklad Štrkovecké jazero a Kuchajda v Ružinove, Vajnorské jazerá a Zlaté piesky pri diaľnici D1, Malý Draždiak a Veľký Draždiak v Petržalke, Rusovské a Čunovské jazero.
Podnebie
Bratislava sa dlho nachádzala v miernom podnebnom pásme, ale v posledných rokoch sa kvôli klimatickej zmene posunula tesne za hranicu vlhkého subtropického pásma (podľa Köppenovej klasifikácie - Cfa), s teplotami okolo 22,4 °C v najteplejšom mesiaci, približne 1 °C v najchladnejšom a striedajúcimi sa 4 ročnými obdobiami. Priemerná ročná teplota je okolo 11,9 °C. Slnko svieti priemerne 2038,1 hodín ročne a padne okolo 602,7 mm zrážok.
Podnebie v Bratislave tiež ovplyvňuje mestský ostrov tepla, ktorý spôsobuje vyššie teploty v husto zastavaných oblastiach. Nenachádza sa v nich ale žiadna meteorologická stanica, čo znamená, že tento efekt nebýva na výpovediach z nich zaznamenaný, a preto sa môžu teploty v Bratislave niekedy zdať priemerne nižšie ako napríklad vo Viedni alebo Budapešti.
| Počasie pre Bratislavu (1991-2020), extrémy (1981-present) | |||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Month | Jan | Feb | Mar | Apr | May | Jun | Jul | Aug | Sep | Oct | Nov | Dec | Year |
| Najvyššia °C (°F) | 19.8 (67.6) |
19.1 (66.4) |
25.0 (77.0) |
30.3 (86.5) |
33.4 (92.1) |
36.3 (97.3) |
38.2 (100.8) |
39.3 (102.7) |
34.0 (93.2) |
30.0 (86.0) |
21.3 (70.3) |
17.9 (64.2) |
39.3 (102.7) |
| Najvyššia priemerná °C (°F) | 3.3 (37.9) |
6.2 (43.2) |
11.9 (53.4) |
17.7 (63.9) |
21.8 (71.2) |
25.7 (78.3) |
27.8 (82.0) |
27.6 (81.7) |
22.1 (71.8) |
16.1 (61.0) |
9.1 (48.4) |
3.8 (38.8) |
16.1 (61.0) |
| Priemerná denná °C (°F) | 1.0 (33.8) |
2.7 (36.9) |
7.6 (45.7) |
12.4 (54.3) |
16.4 (61.5) |
20.5 (68.9) |
22.4 (72.3) |
22.4 (72.3) |
17.0 (62.6) |
12.1 (53.8) |
6.5 (43.7) |
1.5 (34.7) |
11.9 (53.4) |
| Najnižšia priemerná °C (°F) | −1.3 (29.7) |
−0.9 (30.4) |
3.3 (37.9) |
7.0 (44.6) |
11.0 (51.8) |
15.3 (59.5) |
17.0 (62.6) |
17.1 (62.8) |
11.9 (53.4) |
8.0 (46.4) |
3.9 (39.0) |
−0.9 (30.4) |
7.6 (45.7) |
| Najnižšia °C (°F) | −24.6 (−12.3) |
−20 (−4) |
−15.1 (4.8) |
−4.4 (24.1) |
−2 (28) |
3.0 (37.4) |
7.0 (44.6) |
5.0 (41.0) |
−2.0 (28.4) |
−8 (18) |
−12 (10) |
−20 (−4) |
−24.6 (−12.3) |
| Zrážky mm (Palce) | 39.1 (1.54) |
32.8 (1.29) |
38.3 (1.51) |
35.5 (1.40) |
56.8 (2.24) |
62.8 (2.47) |
62.1 (2.44) |
61.4 (2.42) |
69.9 (2.75) |
45.3 (1.78) |
52.1 (2.05) |
46.6 (1.83) |
602.7 (23.73) |
| Source: weatheronline.co.uk[8], | |||||||||||||
Bratislava získala súčasný názov začiatkom roka 1919. Pred rokom 1918 sa v 19. storočí volala po slovensky Prešporok, Prešpurek alebo zriedkavo Bratislava, Břetislava či Požúň, po maďarsky Pozsony, po nemecky Preßburg (súčasným pravopisom Pressburg). V maďarčine sa dodnes prevažne používa názov Pozsony, v nemčine sa dnes používa aj názov Pressburg, aj názov Bratislava.
Latinský názov znie Posonium alebo staršie aj (z gréčtiny) Istropolis.
Bratislava je známa aj pod označeniami Krásavica na Dunaji, Mesto fontán a Mesto Mieru (titul mestu udelila Svetová rada mieru).
Skrátené sa často nazýva aj Blava, proti čomu niekedy bojujú Bratislavčania argumentujúc tým, že Blava je malá rieka v Trnavskom okrese. Avšak krátenie mien miest s dlhým názvom je bežné a slúži len na urýchlenie komunikácie.[11]
Erb
Prvý erb v podobe strieborných veží a padacej mreže v mestských hradbách udelil mestu Prešporku cisár Žigmund Luxemburský listinou z 8. júla 1436, ktorou potvrdil právo užívať už predtým zaužívanú symboliku. Mesto používa tento erb v prakticky nezmenenej podobe do súčasnosti.
Zákon o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave[12] udelil v roku 1990 mestu ako symboly erb, zástavu a pečať. Podľa zákona erb Bratislavy tvorí „v červenom neskorogotickom štíte strieborné trojvežové opevnenie s bránou, na červených strechách veží sú po dve zlaté gule so zlatými hrotmi a v bráne zlaté, do polovice vytiahnuté mreže“.
V Heraldickom registri Slovenskej republiky je zaregistrovaný erb obce Bratislava s rozdielnym blazonovaním: „V červenom štíte strieborné trojvežové opevnenie s oknami a bránou, na červených strechách veží vždy po dve zlaté gule, v bráne zlatá, do polovice vytiahnutá mreža“.[13] Zaregistrovaný blazón na rozdiel od znenia v zákone neopisuje tvar štítu (ktorý nie je vyobrazený ani na pôvodnej donačnej listine), trojvežovému opevneniu pridáva do opisu okná, zlatým guliam neopisuje zlaté hroty a množné číslo mreže mení na jednotné číslo mreža. Na vyobrazení erbu v registri zlaté hroty na guliach skutočne chýbajú, a na prostrednej veži zobrazuje pod strechou štyri okná, na rozdiel od troch okien vyobrazených na donačnej listine, aj na oficiálnej modernej verzii.
Opevnenie v erbe Bratislavy sa zvykne nesprávne vysvetľovať ako vyobrazenie hradu, alebo ako vyobrazenie troch bratislavských brán: Michalskej brány, Vydrickej brány a brány svätého Vavrinca (Laurinskej). Ide však o všeobecný stredoveký symbol mesta.[14]
Zástava
Zástavu Bratislavy tvoria dva vodorovné pruhy horný biely a spodný červený rovnakej šírky. Jej rozmery sú 2:3 a je ukončená lastovičím chvostom (zástrihom) siahajúcim do jednej tretiny jej dĺžky.[12]
Pečať
Donačná listina Žigmunda Luxemburského z roku 1436 udelila mestu právo používať „pečať v tvare kruhu“, a cisár ďalšou listinou z roku 1459 udelil mestu právo používať červený pečatný vosk.[15]
Modernú pečať tvorí erb Bratislavy s kruhopisom „Pečať mesta Bratislavy“ v slovenskom a v latinskom jazyku[12] „Sigillum civitatis Posoniensis“.
- staršia kamenná doba: Pästné kliny a iné kamenné nástroje človeka heidelberského (okolo 450 000 a okolo 300 000 pred Kr.) a neandertálca
- mladšia kamenná doba: Trvalé osídlenie územia (počínajúc ľudom s lineárnou keramikou)
- 400 – 50 pred Kr.: Kelti; od 125 pred Kr. sa tu nachádza významné keltské oppidum (opevnené mesto) s mincovňou
- 1. storočie – 5. storočie po Kr.: Hranica Rímskej ríše vedie stredom dnešného mesta. Početné rímske (napr. Gerulata) a germánske osady.
- 6. storočie – 8. storočie: Prví Slovania (od roku 500 dodnes) a Avari (od konca 6. stor. až do 8. stor.)
- 623 – 658: Súčasť Samovej ríše.
- od konca 8. storočia do roku 833: Súčasť Nitrianskeho kniežatstva.
- 833 – 907: Súčasť Veľkej Moravy.
- 907: Prvá písomná zmienka o Bratislave (Prešporok) v Salzburgských análoch najväčších v spojitosti s bitkou pod hradom medzi Bavormi a starými Maďarmi
- 907 – 1918: Súčasť Uhorska:
- 1291: Uhorský kráľ Ondrej III. udelil Bratislave rozsiahle mestské privilégiá, čím potvrdil jej začlenenie do sústavy kráľovských miest.
- 1436: Žigmund Luxemburský udelil mestu právo používať erb.
- 1464: Matej Korvín potvrdil všetky staré privilégiá Bratislavy Zlatou bulou.
- 1468: Právo meča udelené Matejom Korvínom.
- 1536 – 1784: Hlavné mesto Kráľovského Uhorska, neskôr Uhorska.
- 1542 – 1848: Miesto zasadaní uhorského snemu.
- 1543 – 1820: Sídlo ostrihomského arcibiskupa.
- 1563 – 1830: Korunovačné mesto uhorských kráľov.[16]
- od 18. storočia: Centrum Slovenského národného obrodenia.
- cca 1711: Veľká morová epidémia, zahynulo 3 860 ľudí.
- 1741: Mária Terézia (25. jún) tu bola korunovaná za uhorskú kráľovnú.
- 1775: Mária Terézia prikázala zbúrať mestské hradby, čím podporila stavebný rozvoj mesta.
- 1783: Jozef II. nariadil presťahovať centrálne úrady do Budína a korunovačné klenoty z hradu do Viedne.
- 1805: (4.) Bratislavský mier podpísaný v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca.
- 1809: Mesto obliehajú napoleonské vojská.
- 1811: Bratislavský hrad vyhorel.
- 1840: Premáva konská železnica medzi Bratislavou a Svätým Jurom.
- 1843: Rozhodnutie o kodifikácii stredoslovenského jazyka Ľudovítom Štúrom a jeho prívržencami.
- 1891: Otvorenie prvého mosta cez Dunaj (predchodca Starého mosta).
- 1895: V meste premáva prvá električka.
- 1909: V meste premávajú prvé trolejbusy.
- 1918 (10. október): založenie Slovenskej národnej rady s právomocou pre Bratislavu a okolie.
- 1918 – 1939: Súčasť Česko-Slovenska
- 1918 (31. december): Obsadenie Bratislavy legionármi.[17]
- 1919 (február): Začal sa používať názov Bratislava.
- 1939 – 1945: Hlavné mesto Slovenskej republiky.
- 1945 – 1992: Opäť súčasť Česko-Slovenska
- 1946: Vznik tzv. Veľkej Bratislavy pripojením obcí Devín, Dúbravka, Lamač, Petržalka, Prievoz, Rača a Vajnory.
- 1971: Obce Čunovo, Devínska Nová Ves, Jarovce, Podunajské Biskupice, Rusovce, Vrakuňa a Záhorská Bystrica boli pripojené k Bratislave.
- 1969 – 1992: Hlavné mesto Slovenska v rámci Česko-Slovenska (1969 – 1990: Hlavné mesto Slovenskej socialistickej republiky, od roku 1990: Hlavné mesto Slovenskej republiky)
- od roku 1993: Hlavné mesto samostatného Slovenska
Vďaka svojej polohe bola Bratislava približne od 13. storočia (oficiálne sčítania existujú až od konca 18. storočia) do približne roku 1870 prevažne mestom nemecky hovoriacich obyvateľov. Po oficiálnom sčítaní obyvateľov v rokoch 1850 až 1851 bolo v Bratislave 42 238 obyvateľov, z toho 31 509 (74,59 %) Nemcov, 7 586 (17,9 %) Slovákov a 3 154 (7,4 %) Maďarov. Veľa Židov bolo zarátaných medzi Nemcov alebo Maďarov.
V roku 1890 prebehlo ďalšie sčítanie a tu sa už prejavila silná maďarizácia. V meste malo žiť 52 441 obyvateľov, z toho 31 404 Nemcov, 10 433 Maďarov a 8 709 Slovákov.
V roku 1907 tu žilo vyše 70-tisíc obyvateľov, z čoho tretinu tvorili Maďari, polovicu Nemci, sedminu Slováci, okrem toho ešte Chorváti, Srbi, Bulhari, Rumuni, a iné národnosti.[18]
Na konci druhej svetovej vojny bola väčšina nemeckých obyvateľov evakuovaná ríšskymi úradmi do relatívne bezpečnejšieho vnútrozemia Veľkonemeckej ríše. Časť z nich sa po skončení vojny vrátila. V priebehu rokov 1945 – 1946 boli takmer všetci Nemci vyhnaní a veľa Maďarov bolo vysťahovaných v rámci výmeny obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom.
Prvé zachovalé vyobrazenie Bratislavského hradu, 1358
Bratislava (Prešporok) v 16. storočí
Korunovácia Márie Terézie, 1741
Mária Terézia v Bratislave, 1747
Požiar Bratislavského hradu, 1811
Bratislava (Prešporok) v 19. storočí
Bratislava počas Prvej svetovej vojny, 1915
Adolf Hitler v Bratislave, 1938
Bombardovanie Bratislavy Spojenými štátmi, počas okupácie nacistami, 1944
Bratislava počas vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska, 1968
Pričlenené a odčlenené obce
Východiskový stav v 13. storočí (do roku 1278) bol taký, že:
- na ľavom brehu Dunaja mesto s predmestiami malo rozlohu 1780,9 ha 1 ("Mesto s predmestiami" na ľavom brehu v roku 1278 zodpovedalo zhruba celej dnešnej mestskej časti Staré Mesto a priľahlej západnej časti dnešnej mestskej časti Ružinov približne po dnešnú strednú Tomášikovu ulicu a po nájazd na Prístavný most);
- na pravom brehu Dunaja bolo 910 ha (943,2 ha) majetkov mesta, (?)1787 ha ((?)1527,5 ha)2 majetkov bratislavského hradného panstva a 173 ha majetkov cirkvi3.
(Treba ale poznamenať, že podľa niektorých zdrojov hlavné [alebo všetky?] územia na pravom brehu Dunaja – okrem majetkov cirkvi – daroval kráľ mestu Bratislava a bratislavskému hradnému panstvu až v roku 1436. Mesto konkrétne dostalo Pečňu a neskorší Starý háj. Hrad dostal nivy Engerau, kde neskôr vznikla obec Engerau/Petržalka.[19])
Po roku 1278 nasledovali nasledujúce pričlenenia a odčlenenia území k dovtedajšiemu mestu s predmestiami (Vysvetlivky: + znamená pričlenenie územia, - znamená odčlenenie územia, n/a znamená, že údaj nie je dostupný):
| Rok | Rozloha zmeny územia | Názov územia |
|---|---|---|
| 1279 /1280[20] | +1253 (1473) ha | starý Lamač (t. j. Blumenau) (Starý Lamač zanikol asi v 15. storočí.[20]) |
| 1280 | +514 (632,2) ha | Selendorf (Selendorf bol pripojený k Lamaču a tým k Bratislave) (Podľa iných názorov sa Selendorf prvýkrát spomína až 1373 a bol asi súčasťou Vydrice [20]) |
| 1288 [20] | +444,2 ha | stará Vydrica (vrátane osady Líščie Diery pripojenej k Vydrici v roku 1280) |
| druhá polovica 13. stor. (?) | +2963,3 (2877,8) ha | zhruba nasledujúce dnešné územie: východná polovica katastrálneho územia Vinohrady a celé katastrálne územie Nové Mesto a lokality Železničná stanica Bratislava východ, Žabí majer a Krasňany (V. Horváth toto územie stotožňuje so stredovekou obcou Krásna Ves, ktorá bola pripojená k Bratislave v roku 1288/1297)[21] |
| 1323 | + n/a ha | starý Dvorník[22] (t. j. zhruba dnešná Trnávka [23]) |
| koniec 14. stor. | - n/a ha | starý Dvorník[22] (územie sa stalo súčasťou Vajnor) |
| 1525 | +2664,6 ha | Vajnory vrátane Trnávky |
| 1848/51 | - 1352,9 ha | Vajnory okrem Trnávky (v roku 1848/1851 došlo mimochodom aj k zlúčeniu Bratislavského podhradia a asi aj hradu s vlastným mestom) |
| 1848/51 | - 644,9 ha | Lamač okrem územia bývalej obce Selendorf |
| 1848/51 | - 442,2(?) ha | územie bývalej starej Vydrice (samotné sídlo stará Vydrica zaniklo v 14. stor.) |
| 1848/51 | - n/a ha | Petržalka (t.j. len približne dnešné územia: Incheba, Dvory, Lúky 6 a časť Draždiaka [24][25][26][27][28]) |
| 1943/444 | +1022 (936,3) ha | Karlova Ves (vrátane územia bývalej starej Vydrice) |
| 1946 | +1441,5 ha | Devín |
| 1946 | +864,5 ha | Dúbravka |
| 1946 | +644,9 ha | Lamač (s úpravou hraníc v prospech Bratislavy) |
| 1946 | + n/a ha | Petržalka (vrátane území obce Kittsee pripojených k Petržalke postupne v rokoch 1919 – 1923) (po zlúčení s dovtedajším pravobrežným územím Bratislavy a s dovtedajším pravobrežným územím Prievozu v 50. rokoch/1949(?)5 bola rozloha Petržalky 2870,6 ha) |
| 1946 | +2194,5 ha | Prievoz (vrátane Ovsišťa na pravom brehu Dunaja) |
| 1946 | +1751,2 ha | Rača |
| 1946 | +1352,9 ha | Vajnory |
| 1971/726 | +2429,1 ha | Devínska Nová Ves |
| 1971/726 | +3238,5 ha | Záhorská Bystrica |
| 1971/726 | +4177,5 ha | Podunajské Biskupice (vrátane bývalej obce Komárov, pričlenenej k Podunajským Biskupiciam v roku 1950/(?)1944 [29]) |
| 1971/726 | +967,7 ha | Vrakuňa (Ale už v roku 1392 [dokedy?] 1/4 Vrakune majetkovo pripadla mestu a stránky obce dnes píšu, že od konca 14. storočia [dokedy?] obec postupne prechádzala do majetku mesta Bratislava[30]) |
| 1971/726 | +2051,9 ha | Jarovce (vrátane území obce Kittsee pripojených k Jarovciam v roku 1921/1923) (do roku 1947 Jarovce patrili do Maďarska) |
| 1971/726 | +2556,8 ha | Rusovce (do roku 1947 Rusovce patrili do Maďarska) |
| 1971/726 | +1972,4 ha | Čunovo (do roku 1947 Čunovo patrilo do Maďarska) |
Celková rozloha mesta od pripojenia obcí v roku 1971/1972 je 36 758,3 ha.
Pre úplnosť treba dodať, že mesto Bratislava prechodne stratilo všetky územia na pravom brehu Dunaja:
- od konca decembra 1918 (resp. začiatku januára 1919) do 15. augusta 1919 – Dôvodom bola skutočnosť, že podľa dočasných dohôd a demarkačných línií hranica medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom v tom čase prebiehala korytom Dunaja.[31][32][33][34][35]
- od 10. októbra 1938 do 4. apríla 1945 – Dôvodom bola skutočnosť, že podľa Mníchovskej dohody Česko-Slovensko muselo Nemecku odstúpiť územia na pravom brehu Dunaja (a mimochodom aj Devín, ktorý ale v roku 1938 ešte nepatril do Bratislavy). Dovtedajšie pravobrežné územia Bratislavy (t. j. Pečňa, Starý háj atď.) boli v Nemecku pričlenené k obci Engerau (čo bol vtedy v Nemecku staronový názov Petržalky).[36][37][38]
Poznámky:
1 Pre účely tohto prehľadu platí, že "územie hradného panstva [na ľavom brehu Dunaja] v kontinuite mestského územia považujeme za jeden celok s mestským územím..., lebo pre nedostatok prameňov nemožno ho rekonštruovať, ale aj z toho dôvodu, že územie hradného panstva na predpokladanom mestskom katastri [na ľavom brehu Dunaja] bolo minimálne a ani...neexistuje žiaden záznam o pričlenení územia tohto panstva k mestu, okrem neskoršej osady Podhradie...v roku 1851."[39]
2 Toto číslo, ktoré uvádza Horváth 1990, je veľmi pravdepodobne príliš veľké, t. j. skutočné číslo je menšie. Pri bližšom pohľade totiž číslo 1787 vzniklo mechanickým odčítaním stredovekých území majetkov mesta (910) a majetkov cirkvi (173) na pravom brehu Dunaja od celkového súčasného územia Petržalky (2870), teda 2 870 ha – 910 ha – 173 ha = 1 787 ha. Autor teda zjavne zabudol odpočítať územie historického Kittsee v dnešnej Petržalke (ktoré bolo v 20. rokoch stor. pričlenené k Petržalke) a možno aj pravobežného historického Prievozu (ktoré bolo pričlenené k Petržalke v 50. rokoch 20. storočia). Názorne to vidno napríklad aj na známej Fritschovej mape z roku 1753, kde územie Engerau po odčítaní majetkov mesta (= Pečňa, Starý háj a prípadné ďalšie menšie majetky mesta) je rozhodne menšie než 65 % (=1787/2870) územia súčasnej Petržalky.[24]
3 Majetkom cirkvi sa zrejme myslí bývalé sídlo a územie Flocendorf/Flantschendorf (doložené už v roku 1225) v dnešnej západnej Petržalke (t. j. Kapitulské pole/Kapitulský dvor), ktoré od roku 1278 patrilo Bratislavskej kapitule, ale zároveň (aspoň podľa väčšinového názoru) až do roku 1850 administratívne patrilo nie do Petržalky, ale do Kittsee (a teda do Mošonskej župy).[24][40]
4 Rok 1943 uvádza napr.:[41][42]. Rok 1944 uvádza napr.:[43][44][45]. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku aj Encyklopédia Slovenska nesprávne uvádzajú, že sa pripojenie Karlovej Vsi uskutočnilo spolu s pripojením Devína, Dúbravky atď., teda "po roku 1945" (Vlastivedný slovník) resp. "roku 1946" (Encyklopédia Slovenska)[46][47]. Na stránkach mestskej časti (vrátane stránky o histórii mestskej časti) z nepochopiteľných dôvodov zmienka o roku pripojenia k Bratislave úplne chýba [48].
5Horváth 1990 uvádza rok 1949, ale podľa dobových máp k tomu došlo až niekedy v 50. rokoch.[49][50]
6 Zákon č. 63/1971 Zb. explicitne uvádza, že územné zmeny nadobúdajú účinnosť dňom vykonania volieb do národných výborov. Voľby sa skončili 27. 11. 1971 [51], preto podľa textu zákona k pripojeniu došlo 27. 11. 1971. Rovnako rok 1971 či koniec roka 1971 ako dátum pripojenia uvádzajú aj niektoré iné zdroje, napr.:[44][52][53]. V rozpore s tým sa na stránkach (niektorých) príslušných mestských častí dnes uvádza, že k pripojeniu došlo 1. 1. 1972 [54][55] a rok 1972 ako dátum pripojenia uvádza aj napr.:[41][56]. Za zmienku stojí, že Encyklopédia Slovenska (heslo Bratislava) uvádza (zrejme omylom) ako rok pripojenia rok 1973.
Ďalšie vysvetlenia a zdroj k vyššie uvedenému textu pozri v poznámke pod čiarou: [pozn 1]
Národnostné zloženie obyvateľstva
Podľa sčítania v roku 2021 malo slovenskú národnosť 89,8%, maďarskú 2,4%, českú 1,1% a nemeckú 0,2% obyvateľov.
Bratislava bola v minulosti mnohonárodnostným mestom, ktoré prešlo značnými zmenami v etnickom zložení obyvateľstva. Po mongolskom vpáde do Uhorska nastal v oblasti Bratislavy demografický pokles a vyľudnenie niektorých oblastí. To viedlo k novej prisťahovaleckej vlne, ktorá Bratislavu a blízke okolie výrazne ponemčila. V roku 1880 tvorili Nemci viac ako 60 % obyvateľstva (Nemci: 63,41 %, Slováci: 15,15 %, Maďari: 15,14 %). V nasledujúcich desaťročiach rýchlo rástol podiel maďarského obyvateľstva (1880: 15,14 %, 1890: 19,91 %, 1900: 30,52 %, 1910: 40,53 %) a to najmä na úkor Nemcov, ktorí stratili absolútnu väčšinu až v roku 1910.[58]
Tieto štatistiky však zahŕňajú iba Bratislavu (Prešpork) v jej dobových hraniciach. Na území pôvodne susedných obcí, ktoré dnes tvoria jeho integrálnu súčasť, mali na prelome 19. a 20. storočia relatívnu väčšinu Slováci. Podľa sčítania z roku 1900 mali výraznú väčšinu najmä v dnešných mestských častiach Dúbravka (98,57 %), Záhorská Bystrica (96,40 %), Lamač (93,95 %), Vajnory (92,54 %) a Rača (74,68 %). Maďari mali výraznú prevahu v dvoch obciach – Vrakuňa (89,82 %) a Podunajské Biskupice (87,34 %), v ďalších ich podiel nepresahoval 20 %.[58][59]
K ďalším výrazným zmenám v etnickom zložení došlo v medzivojnovom a povojnovom období. Pričlenenie Bratislavy k Česko-Slovensku znamenalo odchod značnej časti maďarského obyvateľstva, nasledovaný prílevom slovenskej a českej populácie (najmä inteligencie) a celkovým rastom mesta. Už v roku 1930 tvorili príslušníci „československej“ národnosti takmer polovicu obyvateľov (48 %). V novembri 1944 došlo k rozhodnutiu evakuovať nemeckých obyvateľov Bratislavy a blízkeho okolia. V priebehu februára – marca 1945 väčšina z nich mesto opustila.[60] Proces etnickej premeny mesta bol zavŕšený povojnovými odsunmi nemeckého a maďarského obyvateľstva.
| Národnosť | Počet (2011) [61] | % (2011) | Počet (2001) [61] | % (2001) | Počet (1991) [61] | % (1991) | Počet (1930) [62] | % (1930) | Počet (1910) [62] | % (1910) |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| slovenská | 373 791 | 90,85 | 391 761 | 91,39 | 401 848 | 90,88 | 60 013 | 48,46 | 11 673 | 15,0 |
| maďarská | 14 123 | 3,42 | 16 451 | 3,84 | 20 312 | 4,59 | 18 890 | 15,25 | 31 705 | 41,0 |
| rómska | 371 | 0,09 | 417 | 0,10 | 558 | 0,13 | – | – | 33 | - |
| rusínska | 747 | 0,18 | 461 | 0,11 | 265 | 0,06 | 199 | 0,16 | 9 | - |
| ukrajinská | 454 | 0,11 | 452 | 0,11 | 410 | 0,09 | – | – | – | - |
| česká | 5 446 | 1,32 | 7 972 | 1,86 | 9 965 | 2,25 | – | – | – | - |
| nemecká | 963 | 0,23 | 1 200 | 0,28 | 1 266 | 0,29 | 32 801 | 26,49 | 32 790 | 42,0 |
| poľská | 404 | 0,10 | 339 | 0,08 | 368 | 0,08 | – | – | – | – |
| chorvátska | 649 | 0,16 | 614 | 0,14 | – | – | – | – | 351 | - |
| srbská | 208 | 0,05 | 126 | 0,03 | – | – | – | – | 24 | - |
| ruská | 446 | 0,11 | 399 | 0,09 | – | – | – | – | – | - |
| židovská | 197 | 0,05 | 84 | 0,02 | – | – | 4 747 | 3,83 | – | - |
| moravská | 783 | 0,19 | 635 | 0,15 | 1 393 | 0,32 | – | – | – | - |
| bulharská | 368 | 0,09 | 475 | 0,11 | – | – | – | – | – | - |
| ostatné | 2 489 | 0,61 | 1 606 | 0,37 | – | 247 | 0,20 | 1 638 | - | |
| nezistené | 10 026 | 2,44 | 5 680 | 1,33 | 5 812 | 1,31 | 6 947 | 5,61 | – | - |
| spolu | 411 465 | 100,00 | 428 672 | 100,00 | 442 197 | 100,00 | 123 844 | 100,00 | 78 223 | 100,0 |
Náboženské zloženie obyvateľstva
| Náboženské vyznanie/cirkev | Počet (2011) [61] | % (2011) | Počet (2001) [61] | % (2001) | Počet (1991) [61] | % (1991) | Počet (1910) [62] | % (1910) |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Rímskokatolícka cirkev | 214 539 | 52,13 | 243 048 | 56,70 | 203 504 | 46,02 | 59 198 | 75,68 |
| Evanjelická cirkev augsburského vyznania | 21 745 | 5,28 | 24 810 | 5,79 | 22 263 | 5,03 | 8 994 | 11,50 |
| Gréckokatolícka cirkev | 3 739 | 0,91 | 3 163 | 0,74 | 2 057 | 0,47 | 140 | 0,18 |
| Pravoslávna cirkev | 1 864 | 0,45 | 1 616 | 0,38 | 698 | 0,16 | 101 | 0,13 |
| Reformovaná kresťanská cirkev | 1 829 | 0,44 | 1 918 | 0,45 | – | – | 1 515 | 1,94 |
| Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia | 1 413 | 0,34 | 1 827 | 0,43 | – | – | – | – |
| Evanjelická cirkev metodistická | 1 049 | 0,25 | 737 | 0,17 | – | – | – | – |
| Kresťanské zbory | 806 | 0,20 | 769 | 0,18 | – | – | – | – |
| Cirkev bratská | 753 | 0,18 | 652 | 0,15 | – | – | – | – |
| Ústredný zväz židovských náboženských obcí | 597 | 0,15 | 748 | 0,17 | – | – | 8 207 | 10,49 |
| Bratská jednota baptistov | 572 | 0,14 | 613 | 0,14 | – | – | – | – |
| Apoštolská cirkev | 528 | 0,13 | 484 | 0,11 | – | – | – | – |
| Cirkev československá husitská | 376 | 0,09 | 397 | 0,09 | 139 | 0,03 | – | – |
| Cirkev adventistov siedmeho dňa | 300 | 0,07 | 310 | 0,07 | – | – | – | – |
| Starokatolícka cirkev | 188 | 0,05 | 206 | 0,05 | – | – | – | – |
| Bahájske spoločenstvo | 177 | 0,04 | – | – | – | – | – | – |
| Cirkev Ježiša Krista Svätých neskorších dní | 177 | 0,04 | – | – | – | – | – | – |
| Novoapoštolská cirkev | 39 | 0,01 | – | – | – | – | – | – |
| iné | 5 060 | 1,23 | 1 488 | 0,35 | 2 103 | 0,48 | 16 | 0,02 |
| bez vyznania | 126 822 | 30,83 | 125 712 | 29,33 | 82 141 | 18,58 | – | – |
| nezistené | 28 892 | 7,03 | 20 174 | 4,71 | 129 292 | 29,24 | 52 | 0,07 |
| spolu | 411 465 | 100,00 | 428 672 | 100,00 | 442 197 | 100,00 | 78 223 | 100,00 |
Bratislava je sídlom dvoch katolíckych biskupstiev – pre veriacich latinského i byzantsko-slovanského obradu. 30. januára 2008 bola zriadená Bratislavská gréckokatolícka eparchia (vznikla vyčlenením z Prešovskej eparchie, katedrálnym chrámom je Chrám povýšenia vznešeného a životodarného Kríža) a o dva týždne neskôr, 14. februára 2008, Bratislavská rímskokatolícka arcidiecéza (vznikla vyčlenením z Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy, katedrálnym chrámom je Dóm svätého Martina). Bratislava je aj sídlom biskupstva Evanjelickej cirkvi a. v. Svoje ústredie tu majú aj viaceré ďalšie cirkvi a náboženské spoločnosti.
Vývoj počtu obyvateľov
V demografickom vývoji sledovanom podľa mestských častí došlo od roku 1990 ku stagnácii až poklesu obyvateľstva v 9 mestských častiach: Staré Mesto, Nové Mesto, Podunajské Biskupice, Ružinov, Vajnory, Devín, Lamač, Jarovce, Rusovce.
Relatívne výraznejší prírastok obyvateľov bol zaznamenaný v mestskej časti Karlova Ves o 14 581 obyvateľov (nárast o 77 %) a Devínska Nová Ves o 3 998 obyvateľov (nárast o 30,8 %), ktorý vznikol v dôsledku ukončenia sústredenej bytovej výstavby.
Najvyšší počet obyvateľov (115 tisíc) mala v roku 2005 mestská časť Petržalka (27,0 %) a najnižší počet obyvateľov mestské časti Devín a Čunovo s podielmi 0,18 % z celkového počtu obyvateľov mesta.
Podľa sčítania 11. marca 2016 žilo v Bratislave 472 966 obyvateľov[63], čo je najviac v histórii mesta.
Reálny počet obyvateľov je v odhadoch oveľa vyšší – v meste sa dlhodobo aj krátkodobo zdržiava niekoľko stoviek tisíc ľudí, ktorí majú trvalý pobyt registrovaný v iných častiach krajiny. Na základe dát získaných z mobilných telefónov sa zistilo, že v Bratislave pravidelne zdržiava vyše 666-tisíc ľudí, z toho až 130 000 dochádzajúcich za prácou alebo vzdelaním; tento údaj o pohybe bol získaný z mobilných zariadení cez Market Locator. Ale tento nárast očakával aj Dopravný podnik Bratislava za pomoci merania mestských komunikácií.[64][65]
Verejné ustanovizne
Bratislava je ako hlavné mesto Slovenska sídlom Národnej rady Slovenskej republiky, Prezidenta Slovenskej republiky, ministerstiev, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Národnej banky Slovenska. Je tiež sídlom Úradu Bratislavského samosprávneho kraja. Nachádzajú sa tu aj viaceré veľvyslanectvá.
Mestská samospráva
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky z 13. septembra 1990 o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave č. 377/1990 Zb.[12] určil Bratislave štatút hlavného mesta spravovaného magistrátom, mestským zastupiteľstvom a primátorom hlavného mesta SR Bratislavy.
Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy je orgánom samosprávy mesta a zastupiteľským zborom obyvateľov mesta. Má 45 poslancov, ktorí sú volení priamo v komunálnych voľbách na obdobie štyroch rokov.
Primátor hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy je výkonným a štatutárnym orgánom mesta. Je volený priamo na 4-ročné volebné obdobie. Vedie zasadnutia mestského zastupiteľstva a mestskej rady a podpisuje ich uznesenia. Má troch námestníkov.
Mestská rada je iniciatívnym, výkonným a kontrolným orgánom mestského zastupiteľstva. Skladá sa z 10 členov, ktorých volí mestské zastupiteľstvo zo svojich poslancov, starostov všetkých mestských častí a námestníkov primátora. Schádza sa najmenej raz za mesiac.
Magistrát hlavného mesta SR Bratislavy plní odborné, administratívne a organizačné práce súvisiace s plnením úloh mestských orgánov. Na čele stojí riaditeľ.
Hlavné mesto SR Bratislava je ďalej delené na 17 samosprávnych mestských častí, ktoré sú spravované vlastnými miestnymi zastupiteľstvami na čele so starostami.[12]
Sídlo Úradu vlády Slovenskej republiky
Grasalkovičov palác, sídlo prezidenta Slovenskej republiky
Budova Národnej rady Slovenskej republiky
.jpg)
Okresy a mestské časti
| Okresy a mestské časti | ||||||
|---|---|---|---|---|---|---|
| Okres | Mestská časť | Rozloha [km²] | Počet obyvateľov (31. 12. 2018) | Mapa | ||
| Bratislava I | Staré Mesto | 9,59 | 9,59 | 41 095 | 41 095 |  |
| Bratislava II | Ružinov | 39,70 | 92,49 | 73 250 | 115 653 | |
| Vrakuňa | 10,30 | 20 267 | ||||
| Podunajské Biskupice | 42,49 | 22 136 | ||||
| Bratislava III | Nové Mesto | 37,48 | 74,67 | 38 938 | 67 913 | |
| Rača | 23,66 | 23 006 | ||||
| Vajnory | 13,53 | 5 969 | ||||
| Bratislava IV | Dúbravka | 8,65 | 96,71 | 33 448 | 97 261 | |
| Karlova Ves | 11,02 | 33 485 | ||||
| Devín | 13,98 | 1 636 | ||||
| Devínska Nová Ves | 24,22 | 15 839 | ||||
| Lamač | 6,54 | 7 234 | ||||
| Záhorská Bystrica | 32,30 | 5 619 | ||||
| Bratislava V | Petržalka | 28,68 | 94,20 | 102 982 | 110 942 | |
| Jarovce | 21,34 | 2 345 | ||||
| Rusovce | 25,56 | 4 114 | ||||
| Čunovo | 18,62 | 1 501 | ||||
Primátori
- 1990 – 1998: Peter Kresánek
- 1998 – 2002: Jozef Moravčík
- 2002 – 2010: Andrej Ďurkovský
- 2010 – 2014: Milan Ftáčnik
- 2014 – 2018: Ivo Nesrovnal
- od 2018: Matúš Vallo
Bratislavský región (Bratislavský kraj) je najbohatší slovenský región a v rámci nových krajín Európskej únie je na prvom mieste (druhá je Praha) v poradí podľa HDP na obyvateľa vyjadrený v parite kúpnej sily (PPS), kde dosahuje 186 % priemeru Európskej únie – 51 200 € na obyvateľa (v roku 2014), čo je 6. miesto zo všetkých regiónov Európskej únie.[66] Je tu pomerne nízka nezamestnanosť (3,7 % v júli 2017) a veľa obyvateľov z iných regiónov Slovenska sem cestuje za prácou.
Priemerná mzda v Bratislavskom kraji bola v roku 2024 vo výške 2 141€.[67]
Jednou z najdôležitejších firiem v Bratislave je automobilka Volkswagen, nachádzajúca sa na okraji mesta severovýchodne od Devínskej Novej Vsi. Veľký rozmach zažila Bratislava najmä na začiatku 21. storočia, keď si tu otvorili svoje prevádzky viaceré medzinárodné korporácie, ako Accenture, AT&T, Dell, Hewlett-Packard, IBM, Lenovo či SAP. Medzi významné domáce či zahraničné podniky sídliace v meste patria Doprastav, ESET, Henkel Slovensko, Kraft Foods Slovakia, Orange Slovensko, Slovak Telekom, Slovenská sporiteľňa, Slovenský plynárenský priemysel, Slovnaft, Tatra banka, Tesco Slovakia, O2 Slovakia, Whirlpool Slovakia či Železnice Slovenskej republiky.
Najznámejšie biznis centrá sa umiestňujú v lokalite Mlynské Nivy a v okolí v mestskej časti Ružinov, napríklad Bratislava Business Center I – V, Apollo Business Center I a II, ktoré sa nachádzajú v mestskej časti Ružinov. Menšie biznis centrá sa nachádzajú aj v Novom Meste alebo v okolí Patrónky.
Sídli tu Burza cenných papierov v Bratislave a Komoditná burza Bratislava.
Národná banka Slovenska
Bratislavská burza cenných papierov
Aupark a sídlo firmy ESET
River Park
Digital Park
.jpg)
Doprava v Bratislave je zabezpečovaná rozsiahlou infraštruktúrou mestskej a diaľkovej dopravy. Bratislava ako hlavné mesto Slovenska je významným dopravným uzlom, má približne 48 km trolejbusových tratí so 106 km trolejového vedenia (2009).[68]
Väčšiu koordináciu všetkých systémov hromadnej dopravy zabezpečuje Bratislavská integrovaná doprava od roku 2013.
V Bratislave sa takisto nachádza viacero železničných staníc, z ktorých najväčšia je Hlavná stanica. Cez mesto prechádzajú aj diaľnice D1, D2 a D4 a na okraji mesta je medzinárodné Letisko M. R. Štefánika.
V roku 2021 bola otvorená nová autobusová stanica Nivy, multifunkčná budova, pozostávajúca tiež z nákupného centra.
Autobus Mercedes-Benz CapaCity
Trolejbus Škoda 31Tr
Autobusová stanica Nivy
.jpg)
.jpg)
Bratislava je kultúrne centrum Slovenska, pričom tu má sídlo niekoľko múzeí, galérií, divadiel, vedeckých a vzdelávacích inštitúcií. Bola tu založená prvá univerzita na území Slovenska, Universitas Istropolitana. Mesto samotné je jednou z najvýznamnejších slovenských turistických destinácií. Centrálna časť Starého Mesta je pamiatkovou zónou, historické jadro spolu s Bratislavským hradom a Podhradím je pamiatkovou rezerváciou.
Divadlá
V Bratislave má sídlo Slovenské národné divadlo, ktoré od roku 2007 sídli v dvoch budovách, v historickej budove a v novostavbe pri Dunaji, v novej modernej mestskej štvrti nazvanej Bratislavský downtown.
V Bratislave sídli aj mnoho menších a alternatívnych divadiel, napríklad: Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava, Malá scéna, A4 – nultý priestor, Bratislavské bábkové divadlo, Bratislavské divadlo tanca, Divadlo Astorka Korzo ’90, Divadlo Aréna, Divadlo Ívery – študentské divadlo, Divadlo Ludus, GUnaGU, Divadlo Nová scéna, Radošinské naivné divadlo, Štúdio L&S, Tanečné divadlo Bralen a Teátro Wustenrot.
Divadlo Aréna v Petržalke
Múzeá a galérie
.jpg)
Bratislava je sídlom Slovenského národného múzea, ktoré sa nachádza na Vajanského nábreží v blízkosti osobného prístavu. Na históriu Bratislavy je zamerané Mestské múzeum v Bratislave, založené v 1868. Pri hlavnej železničnej stanici medzi ulicami Štefánikova, Pražská a Šancová je Múzeum dopravy. Zaujímavosťou je Múzeum hodín v Dome u dobrého pastiera na Židovskej ulici oproti Katedrále svätého Martina, Múzeum zbraní v Michalskej bráne a Farmaceutické múzeum hneď vedľa na Michalskej ulici.
Pre židovskú komunitu sú mimoriadne dôležité Múzeum židovskej kultúry na Židovskej ulici, Mauzóleum Chatama Sófera a Židovské komunitné múzeum, ktorého sídlom je jediná synagóga v Bratislave na Heydukovej ulici. V mestskej časti Čunovo na dunajskej hrádzi v bezprostrednej blízkosti štátnej hranice s Rakúskom a Maďarskom je nové múzeum moderného umenia Danubiana.
Medzi ďalšie múzeá patria: Letecké múzeum Bratislava, Archeologické múzeum, Múzeum umeleckých remesiel, Slovenské plynárenské múzeum, Vinárske múzeum, Krajanské múzeum Matice slovenskej, Múzeum kultúry karpatských Nemcov, Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku, Múzeum Janka Jesenského a Múzeum Milana Dobeša.
Sídli tu aj niekoľko galérií, medzi najznámejšie patria: Slovenská národná galéria, Galéria Mesta Bratislavy, Galéria Nedbalka, Ardan Galéria a Bratislavská Kunsthalle.
Kunsthalle Bratislava
Veda
Bratislava je jednou z mála európskych metropol, ktorá nemá astronomické observatórium ani planetárium. Najbližšie astronomické observatórium pri Bratislave sa nachádza v Modre (30 km od Bratislavy) a planetárium až v Hlohovci (70 km od Bratislavy).
Napriek tomu sa ale dá Bratislava považovať za vedecké centrum Slovenska – je totiž sídlom Slovenskej akadémie vied, Univerzity Komenského[69] či niekoľkých vedecky orientovaných knižníc.
Hudba
Každoročne sa tu konajú Bratislavské hudobné slávnosti alebo Bratislavské jazzové dni. V Bratislave je sídlo Slovenskej filharmónie.
Kiná
Najnavštevovanejšie sú premiérové kiná s viacerými kinosálami vo veľkých nákupných centrách, multikiná Cinema City vo VIVO! na Vajnorskej ulici, v obchodnom dome Aupark na Einsteinovej ulici a v nákupnom bulvári Eurovea Galleria. IMAX je súčasťou multikina Cinemax v nákupno-zábavnom centre Bory Mall. Medzi ďalšie známe kiná patrí Kino Lumière (bývalý FK Charlie centrum), Kino Mladosť alebo Kino Nostalgia.
Zábava
Bratislava je známa aj ako mesto s pulzujúcim nočným životom. Veľké množstvo barov a nočných klubov sa nachádza predovšetkým v historickom centre a okolí, hlavne na Obchodnej ulici, Námestí SNP, ako aj v okolí Ventúrskej a Michalskej ulice. Možnosti nočnej zábavy poskytuje aj Mlynská dolina a jej okolie, niekoľko známych klubov sa nachádza priamo na akademickej pôde v priestoroch študentských domovov a internátov.
Pravidelné podujatia
Z kultúrnych podujatí sú známe Bratislavské hudobné slávnosti v Redute, ktoré každoročne usporadúva Slovenská filharmónia. V posledných rokoch sa stali tradíciou Bratislavské korunovačné slávnosti, ktoré sa snažia verne napodobniť dôležité historické okamihy so všetkým, čo k tomu patrí a vyzdvihnúť tak význam Bratislavy ako korunovačného mesta. Najmasovejšie podujatie sú však Vianočné trhy, konajúce sa každoročne v decembri v mestskej časti Staré Mesto a Bratislavské silvestrovské oslavy, počas ktorých sa Bratislava mení na centrum zábavy a pulzujúceho života, pričom toto podujatie do Bratislavy láka stále väčšie masy ľudí z okolitých i vzdialených krajín. Raz ročne sa organizujú aj dni otvorených dverí s názvom Bratislava pre všetkých. Od roku 2008 sa tu koná festival Bratislavský majáles. Raz za rok sa konajú nočné podujatia ako Noc múzeí a galérií, kedy je možné navštíviť bratislavské múzeá a galérie až do neskorej noci a podujatie Biela noc, kedy je počas noci umelecky osvetlených mnoho pamiatok v centre mesta.
Kulinárske špeciality
Medzi najznámejšie kulinárske špeciality patria bratislavské rožky a bratislavský rezeň. Historické centrum Bratislavy je bohaté na stravovacie zariadenia, ktoré ponúkajú špeciality nielen slovenskej, ale aj svetovej kuchyne. V letnej sezóne má veľa reštaurácií a kaviarní aj exteriérové sedenia priamo na ulici.
Cestovný ruch
V posledných rokoch, predovšetkým po vstupe Slovenska do Európskej únie v roku 2004, čelí Bratislava každoročne rastúcemu počtu zahraničných turistov. Podľa údajov ŠÚ SR bolo v Bratislave v roku 2019 historicky najviac návštevníkov, pričom vyše 2/3 ich bolo zo zahraničia a necelá 1/3 zo Slovenska. Bratislava mala ako jediný slovenský región viac zahraničných návštevníkov ako domácich, zároveň takmer polovica všetkých zahraničných návštevníkov na Slovensku bola v Bratislave.
| TOP 15 krajín za rok 2019 (Zdroj ŠÚ SR) | |
| 1 | Česko |
| 2 | Nemecko |
| 3 | Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného ĺrska |
| 4 | Rakúsko |
| 5 | Poľsko |
| 6 | Čínska ľudová republika |
| 7 | Taliansko |
| 8 | Spojené štáty americké |
| 9 | Ukrajina |
| 10 | Rusko |
| 11 | Francúzsko |
| 12 | Maďarsko |
| 13 | Španielsko |
| 14 | Švajčiarsko |
| 15 | Rumunsko |
| Zdroj: ŠÚ SR via BTB | 2008 | 2009 | 2010 | 2011 | 2012 | 2013 | 2014 | 2015 | 2016 | 2017 | 2018 | 2019 | |
| Zahraniční návštevníci | 500 712 | 401 256 | 441 647 | 521 464 | 558 153 | 647 760 | 712 900 | 722 292 | 831 151 | 871 316 | 884 646 | 967 851 | |
| * | 3,76% | -19,86% | 10,07% | 18,07% | 7,04% | 16,05% | 10,06% | 27,37% | 15,07% | 4,83% | 1,53% | 9,41% | |
| Domáci návštevníci | 259 101 | 248 468 | 232 983 | 254 125 | 265 259 | 299 970 | 131 624 | 342 536 | 395 234 | 419 692 | 405 410 | 428 045 | |
| * | 2,56% | -4,10% | -6,23% | 9,07% | 4,38% | 13,09% | -56,12% | 23,46% | 15,38% | 6,19% | -3,40% | 5,58% | |
| Celkový počet návštevníkov | 759 813 | 649 724 | 674 630 | 775 589 | 823 412 | 947 730 | 844 524 | 1 064 828 | 1 226 385 | 1 291 008 | 1 290 056 | 1 395 896 | |
| * | 3,35% | -14,49% | 3,83% | 14,97% | 6,17% | 15,10% | -10,90% | 26,09% | 15,17% | 5,27% | -0,07% | 8,20% |
Počas roka 2019 navštívilo Bratislavu spolu 1 395 896 návštevníkov, ktorí uskutočnili 2 850 755 prenocovaní, čo je v priemere 2,04 noci na návštevníka. V rámci domáceho cestovného ruchu navštívilo Bratislavu spolu 428 045 návštevníkov, ktorí uskutočnili 1 105 404 prenocovaní, čo je v priemere 2,58 noci na návštevníka. Zo zahraničných návštevníkov navštívilo Bratislavu spolu 967 851 návštevníkov s celkovým počtom 1 745 351 prenocovaní, čo je v priemere 1,80 noci na návštevníka.[70]
Návštevnosť Bratislavy v roku 2020 dramaticky klesla vzhľadom na pandémiu koronavírusu COVID-19. Keďže vláda SR zavrela hranice SR 15. marca 2020, príjazdy na Slovensko sa takmer zastavili. Kým začiatok roka 2020 mal nábeh prekonať rekord v roku 2019 a návštevnosť v inak najslabšom mesiaci január bola takmer o 23 % vyššia, od marca návštevnosť klesla od 98,64 % v marci až po augustových 64,05 %. Koncom roka návštevnosť ešte viac klesla kvôli pokračujúcim reštrikciám vlády, ktorých úlohou bolo zabránenie šíreniu ochorenia COVID-19.
Na podporu turizmu pôsobia v Bratislave dve organizácie cestovného ruchu, Bratislava Tourist Board a Bratislava Region Tourism, pričom existuje propagácia aj na národnej úrovni (do roku 2016 SACR, teraz MDV SR - Sekcia cestovného ruchu), ktorá logicky zahŕňa aj Bratislavu.
Na Klobučníckej ulici 2 sídli Turistické informačné centrum BTB, ktoré má v správe Bratislava Tourist Board. Jeho úlohou je poskytovanie informácií pre všetkých domácich i zahraničných návštevníkov, ale aj obyvateľom mesta. Okrem informačnej činnosti poskytuje prehliadky mesta pomocou siete sprievodcov CR až v 15 jazykoch, predaj destinačnej zľavovej karty Bratislava CARD City & Region, možnosť rezervácie ubytovania, ako aj predaj lístkov, resp. rezervácie rôznych atrakcií, služieb a produktov súvisiacich s cestovným ruchom. Počas sezóny, resp. počas konania rôznych podujatí, BTB zabezpečuje otvorenie sezónnych Info pointov zvyčajne na hlavnej železničnej stanici Bratislava hl.st., na autobusovej stanici Nivy, na letisku M. R. Štefánika, na štadióne Ondreja Nepelu, ale aj v centre mesta napr. na Hviezdoslavovom námestí, či na nábreží Dunaja. Existujú aj zmluvné informačné centrá a to v Osobnom prístave Bratislava a na pontóne HUMA 6, kde pristáva loď Twin City Liner s pravidelným spojením do/z Viedne.
Ešte pred príchodom do Bratislavy si návštevníci môžu prečítať informácie o meste, vytvoriť si vlastný itinerár na základe svojich preferencií, pozrieť ponuku podujatí či rôzne video blogy a novinky na stránke www.visitbratislava.com. Ide o oficiálnu stránku Bratislavy pre návštevníkov, ktorá je dostupná v troch jazykoch (slovenčine, angličtine a nemčine), je pravidelne aktualizovaná a ponúka priame prepojenie na poskytovateľov produktov a služieb v Bratislave.
Okrem klasických peších prehliadok, medzi ktorými sú obľúbené vlastivedné prehliadky s názvom Turistom vo vlastnom meste a rôzne tematické prehliadky, turisti môžu využiť prehliadkové vozidlá "vláčiky" Prešporáčik, Golden Express a vláčik Blaváčik. Obľúbené sú aj vyhliadkové plavby na Dunaji, od Devína až po Danubianu, prípadne rýchločlnmi na objednanie, ale aj prehliadky bežecké, na segwayoch, bicykloch a historických vozidlách..
Turistický vláčik Prešporáčik
Stánky na Hlavnom námestí
„Čumil“ na Panskej ulici
Médiá
Ako hlavné mesto Slovenska je Bratislava sídlom množstva slovenských médií. Významné televízie so sídlom v meste sú verejnoprávna Slovenská televízia, súkromné televízie TV Markíza a TV JOJ, súkromná spravodajská televízia TA3 či viaceré regionálne televízne stanice. Verejnoprávny Slovenský rozhlas má taktiež sídlo v Bratislave, spolu s viacerými súkromnými rádiami ako Rádio Expres, Fun rádio či Europa 2. Najdôležitejšie slovenské noviny ako SME, Pravda, Nový Čas, Plus JEDEN DEŇ či Hospodárske noviny takisto ako dve spravodajské agentúry Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR) a Slovenská informačná tlačová agentúra (SITA) taktiež sídlia v Bratislave.
V Bratislave majú sídlo štyri univerzity (z toho tri verejné a jedna štátna): Univerzita Komenského, Slovenská technická univerzita, Ekonomická univerzita a Slovenská zdravotnícka univerzita. Sídli tu tu tiež Teologická fakulta Trnavskej univerzity.
| Názov | Rok založenia | Typ |
|---|---|---|
| Univerzita Komenského v Bratislave | 1919 | verejná univerzita |
| Slovenská technická univerzita v Bratislave | 1937 | verejná univerzita |
| Ekonomická univerzita v Bratislave | 1940[pozn 2] 1992[pozn 3] | verejná univerzita |
| Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave | 1953[pozn 4] 2002[pozn 5] | štátna univerzita |
| Názov | Univerzita | Sídlo univerzity | Typ univerzity | Rok založenia univerzity |
|---|---|---|---|---|
| Teologická fakulta | Trnavská univerzita v Trnave | Trnava | verejná univerzita | 1992 |
Okrem univerzít v Bratislave sídli ďalších osem vysokých škôl a jedna tu má detašované pracovisko.
| Názov | Rok založenia | Typ |
|---|---|---|
| Vysoká škola múzických umení v Bratislave | 1949 | verejná vysoká škola |
| Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave | 1949 | verejná vysoká škola |
| Akadémia Policajného zboru v Bratislave | 1992 | štátna vysoká škola |
| Akadémia médií, odborná vysoká škola mediálnej a marketingovej komunikácie v Bratislave | 2007 | súkromná vysoká škola |
| Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií | 2006 | súkromná vysoká škola |
| Paneurópska vysoká škola | 2004 | súkromná vysoká škola |
| Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave | 2004 | súkromná vysoká škola |
| Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave | 2003 | súkromná vysoká škola |
| Názov vysokej školy | Sídlo | Typ | Rok založenia vysokej školy |
|---|---|---|---|
| Vysoká škola manažmentu v Trenčíne | Trenčín | súkromná vysoká škola | 1999 |
Pamiatky
.JPG)
Bratislava má početné pamiatky. Na Hlavnom námestí sa nachádza fontána so sochou kráľa Maximiliána II., (dal ju post