Olymp

Olymp (gr. Όλυμπος - prepis zo starogréčtiny: Olympos, prepis z novogréčtiny: Olymbos; v novogréčtine regionálne aj: Έλυμπος - Elymbos) je pomerne izolovaný horský masív v Grécku, v kraji Pieria, ktorý sa týči pri Solúnskom zálive. Jeho najvyšší vrch Mytikas (2 917,727 m n. m.^[1]) je zároveň najvyšší vrch Grécka. Najbližšia dedina, od ktorej sa konajú rôzne túry je Litochoro.

O ďalších rovnomenných vrchoch pozri Olympos.

Olymp
Όλυμπος
pohorie
Štát	Grécko
Región	Pieria
Súradnice	40°5′S 22°20′V
Najvyšší bod	Mytikas
- výška	2 917,727 m n. m.
- súradnice	40°5′8″S 22°21′31″V
Geologické zloženie	vápenec
Poloha v Grécku
Wikimedia Commons: Mount Olympus
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Je to oblasť zimných športov, turistiky a rekreácie. More je na dohľad. Na svahoch rastie macchia, listnaté a borovicové lesy, úplne hore lúky.

Etymológia

Slovo olympos je ešte predgréckeho, pelasgického pôvodu a znamenalo to hora, alebo vrch, čo sa v gréčtine vyjadruje slovami rachi, korfi a vuno.

História

Hora Olymp má v gréckej mytológii zvláštne postavenie. Starovekí Gréci verili, že na ňom žijú bohovia, tzv. Dodekatheón, teda dvanásť hlavných gréckych bohov. Napríklad Zeus, jeho manželka Héra, Afrodita, Hermes, Dionýzos, Aténa a ďalší. V gréckej mytológii sa konala vojna bohov s Titánmi, čo boli predchodcovia bohov. Ich vodca Kronos bol otcom Dia, Háda, Poseidona, Héry, Démétér a Hestie. Počas tejto vojny sa bohovia zdržiavali na hore Olymp a Titáni zase na hore Orthys. Svoju mystickosť si uchoval aj v neskoršom období, kedy tu vznikli rôzne kláštory. Počas tureckej nadvlády sa tu organizovali grécki zbojníci, klefti a armatoli, ktorí bojovali proti Turkom, najznámejší vodca zbojníkov z Olympu bol Panos Zidros. Po turecky sa hora Olymp nazýva Semavatevi, čo znamená miesto bohov.