Osuské

Osuské je obec na Slovensku v okrese Senica.

Osuské
obec
Kostol Všetkých svätých
Štát	Slovensko
Kraj	Trnavský kraj
Okres	Senica
Región	Záhorie
Vodné toky	Myjava, Brezovský potok
Nadmorská výška	218 m n. m.
Súradnice	48°37′27″S 17°26′27″V
Rozloha	11,61 km² (1 161 ha) [1]
Obyvateľstvo	587 (31. 12. 2024) [2]
Hustota	50,56 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1262
Starosta	Anton Fiala[3] (nezávislý)
PSČ	906 12 (pošta Hradište pod Vrátnom)
ŠÚJ	504602
EČV (do r. 2022)	SE
Tel. predvoľba	+421-34
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Osuské
Webová stránka: osuske.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál
Demonym: Osušťan[4]

Polohopis

Kataster obce susedí s obcami Jablonica, Hradište pod Vrátnom, Prietrž a Hlboké. V katastrálnom území obce Osuské sa nachádza vodná nádrž VN Osuské, ktorá spadá pod MsO Senica. Vodná plocha má rozlohu 8 ha.^[5] a slúži predovšetkým na rybolov. Voda je tu čistá čo využívajú kúpajúci v letných mesiacoch.

Dejiny

Prvá písomná zmienka o obci Osuské pochádza z roku 1262.

Obec Osuské sa rozprestiera na úpätí Malých Karpát. Pôvodná osada Ropov vznikla pravdepodobne na katastrálnom území v hone Pod kostolíkom, oproti súčasnej záhradkárskej osade Opendáky, pri rieke Myjava. Stála na rozmedzí terajších chotárov obcí Osuské a Prietrž na močaristej pôde. V tejto oblasti, kde má rieka Myjava plytké dno, sa často rieka vylievala zo svojho koryta. Preto sa osadníci rozhodli presťahovať na suché, vyššie položené územie. Toto územie nazvali Osušina. Bolo to asi okolo roku 1100. V 13. storočí obec patrila do majetkov rodu Kunta a pod názvom Oszusz patrila hradnému panstvu v Hlohovci. Zemepánmi tu boli Pálfiovci a Aponiovci.

Neskôr bola obec premenovaná. Maďarská verzia mena obce bola Aszós, Osuska a od roku 1853 Oszuszkó. Dnešný názov Osuské obec dostala v roku 1920.

K obci patria osady Ropov, Paseka a v roku 1636 založená osada Rásnik. Bola to pôvodne panská záhrada, ktorú za dobré služby dostal od Pálffyovcov sluha Juraj Barcaj.

Obec bola rozdelená na dve časti, severná strana nazývaná aj Erdúcka patrila pod hrad Branč a južná strana Korlátska pod hrad Korlátko. Každá strana mala svojho richtára i bubeníka. V roku 1852 mala obec 910 obyvateľov. Z toho 27 domácností bolo poddanských a 26 želiarskych. Väčšina obyvateľstva bola rímskokatolíckeho vyznania, 40 obyvateľov bolo židovského vyznania.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých, jednoloďová pôvodne renesančná stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z rokov 1619-1631. Podľa niektorých prameňov existoval v obci kostol už v stredoveku. Barokovo bol upravený v 18. storočí. V interiéri sa nachádza murovaný organový chór s datovaním 1844. Dva bočné oltáre, ľudové rezbárske práce, pochádzajú z konca 18. storočia.^[6] Súčasťou zariadenia je aj kamenná baroková krstiteľnica s lupeňovou kupou z druhej polovice 18. storočia. Fasády kostola sú hladké so segmentovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je ukončená terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou. Kostol sa nachádza uprostred areálu cintorína so zachovanými historickými náhrobnými kameňmi.

• Kaplnka sv. Bartolomeja, jednoduchá obdĺžniková stavba so sedlovou strechou z roku 1666. Stavbu nechali postaviť Ján a Juraj Ďurišovci.

• Socha sv. Floriána, klasicistická prícestná socha z roku 1822.^[7] Sochu dal postaviť Albert Karell.

• Súsošie Kalvária z druhej polovice 18. storočia.

• Socha sv. Vendelína z roku 1867. Sochu dalal postaviť Juraj Lukáček.

• Súsošie sv. Trojice z 19. storočia. Sochu dali postaviť Ján Jarás s manželkou.

• Osuská lipa, dvestoročná lipa vysoká 23 metrov. Nachádza sa pri soche sv. Vendelína.

• 
  Kostol Všetkých svätých
• 
• 
• 
  Kaplnka sv. Bartolomeja
• 
  Súsošie sv. Trojice
• 
  Súsošie Kalvária
• 
  Socha sv. Vendelína
• 
• 
  Osuská lipa
• 
• 
  Informačná tabuľa o obci

Osobnosti obce

Rodáci

• Emanuel Lehocký (* 1876 – † 1930), politik, zakladateľ Slovenskej sociálnodemokratickej strany a jej prvý predseda. Podieľal na príprave Deklarácie slovenského národa, zvolený za člena Výkonného výboru Slovenskej národnej rady. V rokoch 1920 až 1925 bol senátorom Národného zhromaždenia ČSR.
• Štefan Janšák (* 1886 – † 1972), archeológ, stavebný odborník, diplomat, spisovateľ a významný štátny úradník rokoch 1918–1948, bol napr. tajomníkom Dočasnej vlády vedenej Vavrom Šrobárom v roku 1918, povereníkom SNR po roku 1945.

Pôsobili tu

• Jozef Ignác Bajza (* 1755 – † 1836), rímskokatolícky kňaz, spisovateľ, autor satír a epigramov, autor prvého románu v slovenčine. Pôsobil ako zastupujúci správca miestnej katolíckej fary v rokoch 1805–1815.