Pericyt

Pericyty, občas nazývané Rougetove bunky, sú bunkovým typom obklopujúcim povrchovú vrstu endotelu žiliek a kapilár. Pericyty sú zapustené do bazálnej membrány, odkiaľ komunikujú s krvnými cestami vďaka obojstrannému fyzickému kontaktu a parakrinnej signalizácii. Podieľajú sa na udržiavaní homeostázy, homeostatických funkciách mozgu a taktiež na zachovaní hematoencefalickej bariéry. Sú kľúčovým elementom neurovaskulárneho zväzku zahrňujúceho aj endoteliálne bunky, astrocyty a neuróny. Tento typ celuly reguluje tok krvi v kapilárach, fagocytózu bunkového odpadu a priepustnosť hematoencefalickej bariéry. Nedostatok pericytov v centrálnej nervovej sústave môže spôsobiť porušnie hematoencefalickej bariéry.^[1]

Snímka z elektrónového transmisného mikroskopu zachytávajúca pericyty charakteristicky obklopujúce endoteliálne bunky okolo erytrocytu.

Lokalizácia a štruktúra

Pericyty sa rozprestierajú pozdĺž externej časti kapilár, okolo ktorej tvoria výbežky umožňujúce zmenu ich priemeru a zároveň tak lokálnu reguláciu krvného tlaku. Medzi pericytmi a endoteliálnymi bunkami existujú komunikačné vodivé spoje, priamo prepájajúce dve cytoplazmy, umožňujúce rôznym typom buniek výmenu iónov a malých molekúl za pomoci N-kadherínu, fibronetínu a konexínu. Prostredníctvom bazálnej laminy tiež interferujú pomocou integrínov a môžu vytvárať štruktúry pripomínajúce kĺbové spojenie (tzv. peg and socket) spájajúce dve časti buniek.^[2][3]

Funkcia

Krvný prietok

Pericyty majú niektoré charakteristiky spoločné s aktivitou svalových buniek, pričom poloha na kapilárach im dáva možnosť kontrahovať endotel. Prítomnosť aktínu a myozínu umožňuje pericytom zmeniť usporiadanie a vyvolať tak zmraštenie kapiláry.^[4]

Hematoencefalická bariéra

Podľa jednej zo Švédskych štúdií,^[5] pericyty zohrávajú kľúčovú úlohu v regulácii hematoencefalickej bariéry zabezpečujúcej ochranu centrálneho nervového systému a mozgu. Pericyty ju otvoria a nechajú prejsť molekuly rôznych veľkostí nepostihujúcich mozog, alebo naopak zabránia vstupu molekulám ohrozujúcim funkčnosť centrálneho nervového systému.

Angiogenéza

S embryonárnym vývojom ciev súvisia mnohé funkcie pericytov zabezpečujúce správnu diferenciáciu endoteliálnych buniek, ich delenie, uzatváranie cievnej siete a prežitie apoptotických signálov. Mikrovaskulárne pericyty, vyvíjajúce sa okolo kapilárnych stien a napomáhajúce správnej funkcii endotelu, nepatria medzi kontraktilné bunky. Tento bunkový typ však komunikuje s endoteliálnymi bunkami vodivými spojmi, vďaka ktorým im dáva signál k proliferácii alebo spôsobuje ich selektívnu inhibíciu. Zabraňujú tak hyperplázii a abnormálnej cievnej morfogenézii. Mikrovaskulárne pericyty sú tiež schopné fagocytózy exogénnych proteínov, z čoho vyplýva predpoklad, že sú vyvinuté práve z mikroglií.^[6]

Všestrannosť pericytov schopných diferencovať do niekoľkých ďalších bunkových typov, ako buniek hladkej svaloviny, fibroblastov a iných mezenchymálnych buniek, je využívaná k aktívnej remodelácii cievnej siete v rámci celého tela.^[7]

Patológie

V prípade, že pericyty nesprávne regulujú hematoencefalickú bariéru, môže dôjsť k narušeniu nervových buniek vyvolávajúcemu viaceré patológie, ako Amyotrofickú laterálnu sklerózu, Parkinsonovu a Alzheimerovu chorobu.^[8]