Právne konanie

Právne konanie (iné názvy: vo význame 1 aj: právne relevantné konanie^[1], vo význame 1 a 3 aj: konanie^[2][3][4]; vo význame 1 aj úkon^[5][6]; vo význame 1 a 2 aj: právny úkon^[7][8]; staršie: právny čin^{[9][10][11][12]}; staršie alebo nespisovne^[13] [okrem významu 3]: právne jednanie^{[4][14][15][16]}; nem. Rechtshandlung^[17], Handlung; čes. právní čin^[12][9], okrem významu 3 najmä pred rokom 2014 aj: právní jednání^[4][16], právní úkon^[18]) môže byť:

• základné významy:^{[19][4][20][21][22][2][23][24][9][12][25]}
  • (1) (spravidla vôľové) ľudské správanie, s ktorým právo spája právne následky, čiže (iba resp. podľa niektorých názorov najmä) vznik, zmenu alebo zánik práv a právnych povinností (tento význam v podstate zodpovedá pojmu subjektívna právna skutočnosť);
  • (2) správanie z bodu 1, pokiaľ je právom dovolené (čiže je v súlade s právom);
  • (3) zriedkavo: správanie z bodu 1, pokiaľ spočíva v aktívnom konaní (čiže bez prípadov opomenutia).
• (4) ako alternatívne možný význam v niektorých štátoch, najmä v Nemecku, Rakúsku, súčasnom Česku, Uhorsku (na Slovensku do roku 1950): bod 2 okrem právnych úkonov v najužšom súkromnoprávnom zmysle (potom teda právne konanie predstavuje akýsi opak právnych úkonov)^{[26][24][27][28][9]}

Právne konanie (alebo staršie: právne jednanie) môže alternatívne znamenať súhrn všetkých úkonov súdu (alebo podobnej inštitúcie) a zúčastnených strán, pozri pod konanie

V zahraničí bol v dávnejšej minulosti pojem právne konanie (Rechtshandlung) definovaný rozlične, a to niekedy až natoľko, že sa rôzne prekrýval s pojmom právny úkon v najužšom súkromnoprávnom zmysle (Rechtsgeschäft)^[17]. V (česko-)slovenskej právnej teórii naopak panuje (s výnimkou textov pracujúcich výlučne s definíciou právneho úkonu z Občianskeho zákonníka) zmätok v používaní názvov (právny) úkon a (právne) konanie až dodnes (pozri vyššie uvedené definície a slovenské názvy). V Česku bol tento zmätok ešte znásobený tým, že od roku 2014 bol dovtedajší termín právny úkon v najužšom súkromnoprávnom zmysle v novom Občianskom zákonníku nahradený termínom právne jednanie, ktorý sa však dovtedy (ako vidno aj vyššie) často používal vo význame právne konanie a nie vo význame právny úkon v najužšom súkromnoprávnom zmysle.

Právne konanie vo význame 2 podľa Ottová 2006 [19]

Aktívne je právne konanie realizované (t. j. vytváraním konkrétnych právnych vzťahov) v dvoch základných formách:

• súkromnoprávne konanie, teda právny úkon, kedy ide o vzájomný prejav vôle dvoch alebo viacerých rovnoprávnych subjektov, ktorým právo poskytuje určitú dispozičnú autonómiu (zmluvnú slobodu) / napr. zmluva, nájom veci, uzavretie manželstva, atď.;
• verejnoprávne konanie, ktorého výsledkom je individuálny právny akt, nazýva sa aj aplikácia práva. Postavenie subjektov nie je rovné, ale nadradené sú orgány verejnej moci, ktoré autoritatívne rozhodujú a účinky rozhodnutí nastupujú nezávisle od vôle adresátov - napr. rozhodnutie súdu, daňový výmer, a i.

Realizácia práva právnym nastáva aj pasívnym konaním (zdržaním sa konania, nečinnosťou, strpením konania iného subjektu):

• rešpektovanie a nezasahovanie do výkonu absolútneho subjektívneho práva oprávnenej osoby (subjektu), napr. nezasahovanie do výkonu vlastníckeho práva, osobnej slobody;
• rešpektovaním (realizáciou) zakazujúcich právnych noriem, napr. dodržanie maximálnej povolenej rýchlosti, zákazu ublíženia na zdraví.

Porovnaj aj delenie v článku právna skutočnosť.