Pyrenoid

Pyrenoid (gr. pyrén - kôstka, eídos - forma, tvar)^[1] je v bunkovej biológii stredisko fixácie oxidu uhličitého v chloroplastoch rias (Algae) a rožtekov (Anthoceros) ^{[2] [3] [4] [5]}. Pyrenoid je sférická bielkovinová štruktúra s rozmermi 1,5 - 2μm ^[6]. Nie je to membránou ohraničená organela, ale špecializovaná oblasť plastidu, ktorá obsahuje vysoké hladiny karboxylázy/oxygenázy ribulózo-1,5-bisfosfátu (RuBisCo).

Riasa z rodu Cosmarium so štyrmi okrúhlymi pyrenoidmi

U Euglén sa v okolí pyrenoidov často ukladajú prstencovité zrná paramylonu, polysacharidu stavbou pripominajúceho škrob. V chloroplaste môže byť jeden alebo niekoľko pyrenoidov. Majú schopnosť silného lomu svetla. ^[7][2] Pyrenoidy nenachádzame u vyšších rastlín a uvažuje sa, že pomalšia rýchlosť difúzie oxidu uhličitého vo vode v porovnaní so vzduchom (1:1000) zvýhodňuje ich prítomnosť v týchto malých ponorených organizmoch.