Rádium

Rádium (radium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Ra a protónové číslo 88. Rádium je silný rádioaktívny kov, patriaci medzi kovy alkalických zemín, ktorý sa nachádza v stopových množstvách v uránových rudách. Jednotlivé izotopy rádia vyžarujú všetky druhy rádioaktívneho žiarenia – alfa, beta a gama. Je takmer biely, ale na vzduchu rýchlo oxiduje a mení zafarbenie na čiernu.

Rádium (radium)
francium ← rádium → aktínium Ba ↑ Ra   88 Periodická tabuľka 7. perióda, 2. skupina, blok s kovy alk. zemín, kovy
Vzhľad
striebro-biely kov
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť	(226) g·mol−1
Elektrónová konfigurácia	[Rn] 7s2
Kovalentný polomer	221 pm
Van der Waalsov pol.	283 pm
Iónový polomer pre: Ra2+	143 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita	0,9 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e)	1: 509,3 kJ.mol−1 2: 979,0 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a)	II
Št. potenciál (Ra2+/Ra)	−2,92 V
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo	pevné
Hustota	5,5 kg·dm−3
Teplota topenia	973 K (699,85 °C)
Teplota varu	2 010 K (1 736,85 °C)
Sk. teplo topenia	8,5 kJ·mol−1
Sk. teplo varu	113 kJ·mol−1
Tlak pary p(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k pri T(K) 819 906 1 037 1 209 1 446 1 799
Iné
Kryštálová sústava	kubická, priestorovo centrovaná
Elektrický odpor	1 nΩ·m
Reg. číslo CAS	7440-14-4
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr  223Ra stopy 11,43 d. α 5,99 219Rn  224Ra stopy 3,6319 d. α 5,789 220Rn  226Ra ~100 1 601 r. α 4,871 222Rn  228Ra stopy 5,75 r. β- 0,046 228Ac
Commons ponúka multimediálny obsah na tému rádium.
Chemický portál

Soli rádia farbia plameň sýto červeno.

Rádium bolo objavené v roku 1898 Maria Curieovou-Skłodowskou a jej manželom Pierrom v jáchymovskom smolinci. Až v roku 1910 izolovali nepatrné množstvo čistého prvku Marie Curiová a André Luis Debierne.

Výskyt v prírode

Pretože všetky izotopy rádia podliehajú pomerne rýchlo ďalšiemu rádioaktívnemu rozpadu, je obsah rádia v prírode mizivo malý. Všetky lokality s vyšším obsahom rádia sú pritom spojené so zvýšeným výskytom uránu a tória.

Známou lokalitou je Jáchymov v Česku (kde sa v siedmich tonách uránovej rudy nachádza približne gram rádia) a tiež napr. Colorado (carnotitové piesky), africké Kongo a v oblasť Veľkých jazier v Kanade.

Izotopy rádia a radón

V súčasnej dobe je známych 25 izotopov rádia, z toho 4 sa prirodzene objavujú v prírode. Všetky sú nestabilné a podliehajú ďalšej rádioaktívnej premene. Najvýznamnejšími sú izotopy ²²⁶Ra s polčasom rozpadu 1602 rokov a ²²⁸Ra s polčasom rozpadu 6,7 roku. Ďalšie dva prirodzené izotopy sú ²²³Ra a ²²⁴Ra.

Pri svojej rádioaktívnej premene vyžarujú atómy rádia intenzívne alfa, beta i gama žiarenie, navyše je však značná časť z nich prekurzorom ďalšieho nebezpečného prvku - radónu. Tento plynný prvok sa potom môže z miesta svojho vzniku šíriť vzduchom a pri dlhodobom styku zvyšuje riziko vzniku pľúcnej rakoviny exponovaných osôb. Preto je potrebné pri stavbe obytných budov v oblastiach so zvýšeným výskytom uránu a tória v geologickom podloží dobre izolovať základy stavby a zamedziť tak možnému prenikaniu podzemného radónu do budovy.

Príprava, využitie a riziká

Elementárne rádium je možné pripraviť elektrolytickým rozkladom chloridu rádnatého. Priemyselne sa však nikde nevyrába a to jednak kvôli svojmu mimoriadne nízkemu výskytu, a jednak kvôli zanedbateľnému praktickému významu a rizikovosti práce s týmto materiálom.

V minulosti sa pri rádioterapeutickej liečbe rakovinových nádorov vkladali do nádoru malé množstvá solí rádia. Pretože je známe, že rakovinové bunky sú prednostne likvidované rádioaktívnym žiarením, viedol tento postup k zahubení väčšiny rakovinou napadnutých buniek vo svojom okolí. V súčasnosti sa na túto liečbu používajú skôr umelo pripravené rádioizotopy ako ⁶⁰Co a ¹³⁷Cs.

Je známy otrasný prípad smrteľného rakovinového ochorenia stoviek žien - "Rádiové dievčatá", ktoré pracovali v továrni vyrábajúcej náramkové hodinky. Na ciferníky týchto hodiniek sa tenkým štetcom nanášalo farbivo s obsahom rádia, ktoré v tme svetielkovalo (luminiscencia). Robotníčky občas oblizli špičku štetca, aby ju udržali dokonale ostrú. Mnoho z nich v nasledujúcich rokoch zomrelo na rakovinu hrtanu, štítnej žľazy a nádory v ústnej dutine.

Existuje podozrenie, že i objaviteľka rádia Maria Curieová-Skłodowská zomrela na následky každodenného styku so zvýšenými koncentráciami rádia pri pokusoch o jeho izoláciu.

Iné projekty

Commons

Wikislovník

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému rádium
• Wikislovník ponúka heslo rádium

Periodická tabuľka chemických prvkov

1

2

3

4

5

6

7

8

9

10

11

12

13

14

15

16

17

18

1

H

He

2

Li

Be

B

C

N

O

F

Ne

3

Na

Mg

Al

Si

P

S

Cl

Ar

4

K

Ca

Sc

Ti

V

Cr

Mn

Fe

Co

Ni

Cu

Zn

Ga

Ge

As

Se

Br

Kr

5

Rb

Sr

Y

Zr

Nb

Mo

Tc

Ru

Rh

Pd

Ag

Cd

In

Sn

Sb

Te

I

Xe

6

Cs

Ba

La

Ce

Pr

Nd

Pm

Sm

Eu

Gd

Tb

Dy

Ho

Er

Tm

Yb

Lu

Hf

Ta

W

Re

Os

Ir

Pt

Au

Hg

Tl

Pb

Bi

Po

At

Rn

7

Fr

Ra

Ac

Th

Pa

U

Np

Pu

Am

Cm

Bk

Cf

Es

Fm

Md

No

Lr

Rf

Db

Sg

Bh

Hs

Mt

Ds

Rg

Cn

Nh

Fl

Mc

Lv

Ts

Og

Alkalické kovy

Kovy alk. zemín

Lantanoidy

Aktinoidy

Prechodné prvky

Kovy

Polokovy

Nekovy

Halogény

Vzácne plyny