Rechavam Zeevi

Rechavam Zeevi, hebr. : רחבעם זאבי, známy aj ako Gándhí,^[1] (* 20. jún 1926 – † 17. október 2001) bol izraelský generál, politik a historik a zakladateľ pravicovej strany Moledet (Vlasť). Zavraždil ho terorista Hamdí Qur’an z Ľudového frontu za oslobodenie Palestíny (LFOP). Stal sa tak jediným izraelským politikom zavraždeným počas druhej intifády.

Rechavam Zeevi
Narodenie	20. jún 1926
Úmrtie	17. október 2001 (75 rokov)
Odkazy
Commons	Rechavam Zeevi
Biografický portál

izraelský politik a generál

Mladosť a vojenská kariéra

Narodil sa v Jeruzaleme, v roku 1942 vstúpil do Palmachu, po vzniku Izraela slúžil v Izraelských obranných silách (IOS) a bojoval v prvej arabsko-izraelskej vojne. V rokoch 1964 až 1968 bol šéfom oddelenia izraelského generálneho štábu. Nasledujúcich päť rokov pôsobil ako veliteľ centrálneho veliteľstva. Z armády odišiel v septembri 1973, ale po vypuknutí jomkipurskej vojny o mesiac neskôr sa nakrátko znova vrátil. Bol vymenovaný za špeciálneho asistenta náčelníka Generálneho štábu. Z armády odišiel v hodnosti generálmajora v roku 1974.

Politická kariéra

Telavivské Muzeon Erec Jisrael sa pod Zeeviho vedením v rokoch 1981-91 úspešne rozvíjalo

V roku 1974 sa stal poradcom premiéra Jicchaka Rabina pre boj s terorizmom. V rokoch 1975 - 1977 bol premiérovým poradcom pre spravodajské služby. V roku 1981 bol vymenovaný za riaditeľa Múzea Erec Jisrael v Tel Avive. V roku 1987 spolueditoval tematický rad kníh o Erec Jisrael na základe zbierkových predmetov múzea. Zeevi mal povestnú knižnicu, ktorá bola najväčším súkromným súborom kníh o Izraeli a jeho histórii.

V roku 1988 založil stranu Moledet. Medzi hlavné myšlienky jeho strany patril transfer arabskej populácie z Judey a Samárie (tj. Západný breh Jordánu) a Pásma Gazy do okolitých arabských štátov, teda nápad, s ktorým prvý raz prišiel rabín Meir Kahane. Zeevi bol veľmi sklamaný Madridskou konferenciou z roku 1991, v dôsledku ktorej opustil Likudom vedenú vládu premiéra Jicchaka Šamira. Nasledujúcich desať rokov strávil v opozícii. Silne nesúhlasil s labouristickými vládami v rokoch 1992 až 1996 (vedenými Jicchakom Rabinom a Šimonom Peresom) a 1999 až 2001 (Ehud Barak), zatiaľ čo ku vláde Benjamína Netanjahua bol zhovievavý (1996 až 1999), a zvonku ju podporoval.

V roku 1999 sa jeho Moledet zjednotila so stranami Cherut - Národné hnutie a Tkuma do jednotnej strany Národná jednota. Keď sa vo februári 2001 stal premiérom Ariel Šaron, Zeeviho pozvali do vládnej koalície a 7. marca 2001 bol vymenovaný za ministra turizmu. 14. októbra toho istého roku Zeevi vyhlásil, že jeho strana opustí vládu v dôsledku stiahnutia IOS z hebronského predmestia Abú Snejna. Jeho rezignácia vstúpila do platnosti 17. októbra 2001 o 11.00, hodinu po jeho smrti.

Vražda

Časť cesty č. 90, vedúcej Jordánskym údolím, pomenovaná po Zeevim

Zeeviho zastrelili v jeruzalemskom hoteli Hyatt na vrchu Skopus v stredu 17. októbra 2001 štyria strelci. Urýchlene ho previezli do lekárskeho centra Hadasa, kde zomrel o 10.00. K atentátu sa prihlásil LFOP, ktorý vyhlásil, že atentát je odvetou za zavraždenie čelného predstaviteľa ich organizácie, Abú Alí Mustafu, ktorého zabila izraelská armáda v auguste toho istého roku.^[2] Izrael tvrdil, že Zeeviho vraždu nariadil Ahmad Sa’adat. Na Zeeviho pohrebe sa zúčastnili tisíce ľudí.^[3] Štyria Zeeviho vrahovia, Hamdí Qur’an, Basel al-Asmar, Madždí Rachima Rimawi a Achad Olma ušli do Palestínskej autonómie.

Prezývka Gándhí

Prezývku „Gándhí“ dostal Zeevi už ako školák, vďaka svojej vizuálnej podobnosti s Gándhím. Prezývka mu zostala aj v dospelom veku.^[4]