Revúcka vrchovina

Revúcka vrchovina je geomorfologický celok Slovenského rudohoria na Slovensku. Predstavuje pás územia od Lučenca po Rožňavu, vtiesneného medzi Stolickými vrchmi na severe a mierne zvlnenou Juhoslovenskou kotlinou. Najvyšší vrch Veľký Radzim dosahuje 990,5 m n. m.^[1]

Revúcka vrchovina
geomorfologický celok
Vstup do Ochtinskej aragonitovej jaskyne.
Štát	Slovensko
Regióny	Banskobystrický, Košický
Okresy	Lučenec, Poltár, Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava
Nadradená jednotka	Slovenské rudohorie
Susedné jednotky	Stolické vrchy Veporské vrchy Juhoslovenská kotlina Ostrôžky Volovské vrchy Rožňavská kotlina Slovenský kras
Podradené jednotky	Cinobanské predhorie Železnícke predhorie Hrádok Turecká Dobšinské predhorie
Najvyšší bod	Veľký Radzim
- výška	990,5 m n. m.
- súradnice	48°46′38″S 20°20′20″V
Poloha pohoria v rámci Slovenska
Wikimedia Commons: Revúcka vrchovina
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Polohopis

Rozsiahle územie vrchoviny sa tiahne v páse od juhozápadu na severovýchod a obkolesujú ju Veporské vrchy (severozápad), Stolické vrchy (sever), Volovské vrchy (severovýchod a východ), Rožňavská kotlina a Slovenský kras (juhovýchod), Juhoslovenská kotlina (juh) a Ostrôžky (západ).^[2]

Geomorfológia

Revúcka vrchovina patrí do geomorfologickej oblasti Slovenské rudohorie, subprovincie Vnútorné Západné Karpaty, provincie Západné Karpaty, podsystému Karpaty a Alpsko-himalájskej sústavy.

Revúcka vrchovina sa delí na 5 podcelkov, ktoré zahŕňajú 9 časti:^[2]

• Cinobanské predhorie
  • Lovinobanská brázda
  • Málinská brázda
• Železnícke predhorie
  • Pokoradzská tabuľa
  • Blžská tabuľa
  • Rimavské podolie
  • Železnícka brázda
  • Jelšavské podolie
• Hrádok
  • Štítnické podolie
• Turecká
  • Slanské podolie
• Dobšinské predhorie

Vrchy a sedlá

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam vrcholov v Revúckej vrchovine

Najvyššie vrchy Revúckej vrchoviny ležia v jej severovýchodnej časti:^[3]

• Veľký Radzim (990,5 m n. m.) – najvyšší vrchol
• Malý Radzim (961,1 m n. m.)
• Turecká (953 m n. m.)
• Magura (883 m n. m.)
• Spúšťadlo (860 m n. m.)
• Železník (814 m n. m.)
• Hrádok 809 m n. m.^[4]

Sedlá sú zväčša plytké a nevýrazné, najvýznamnejšie sú:

• Brezina (cesta Hnúšťa - Ratková)
• Hrádok (Jelšava - Štítnik)
• Hora (masív Veľkého Radzima)
• Filipka (Nižná Slaná)

Doliny

Doliny prebiehajú prevažne od severu na juh, zo Stolických hôr do Juhoslovenskej kotliny a tým smerom pretekajú aj potoky a rieky. Západná časť pohoria patrí do povodia rieky Ipeľ, stredná a východná časť je súčasťou povodia Slanej. Údoliami tiež vedú komunikácie a niekoľko lokálnych železničných tratí.

Turizmus

Revúcku vrchovinu križuje množstvo lokálnych a viacero regionálnych turistických trás. Medzi významné trasy patrí chodník Márie Széchy, spájajúci Muránsky hrad a Fiľakovský hrad a dôležitou križovatkou turistických chodníkov je lokalita Hrádok nad Ochtinou. Veľmi vyhľadávanou lokalitou je národná prírodná pamiatka Ochtinská aragonitová jaskyňa, zapísaná na zozname Svetového dedičstva UNESCO. Raritou je aj nedokončený tunel pod Homôľkou.

Panoráma

Revúcka vrchovina v okolí Nižnej Slanej

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Revúcka vrchovina