Selce (okres Banská Bystrica)

Selce sú obec na Slovensku v okrese Banská Bystrica.

Selce
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Banská Bystrica
Región	Horehronie
Vodný tok	Selčiansky potok
Nadmorská výška	380−1 044 m n. m.
Súradnice	48°45′53″S 19°12′24″V
Rozloha	19,99 km² (1 999 ha) [1]
Obyvateľstvo	2 100 (31. 12. 2024) [2]
Hustota	105,05 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1222
Starosta	Daniel Hlinka[3] (KDH)
PSČ	976 11
ŠÚJ	508985
EČV (do r. 2022)	BB
Tel. predvoľba	+421-48
Adresa obecného úradu	Selčianska cesta 132
E-mailová adresa	[e-mail]
Telefón	048-4181 223, 048-4181 235
Fax	048-4181 235
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Selce, Banská Bystrica District
Webová stránka: selce.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Polohopis

Obec sa nachádza na južnom okraji Starohorských vrchov, v údolí Selčianskeho potoka, asi 5 km severovýchodne od centra Banskej Bystrice. Južne sa nachádza Senica, mestská časť Banskej Bystrice, cez ktorú vedie do obce cesta III. triedy, napojená na cestu I/66 a rýchlostnú cestu R1.

Dejiny

Dôkazy o najstaršom osídlení chotára Seliec sa v podobe nálezov črepov z laténskej doby, no tiež rímskych mincí a šperkov našli v lokalite Hrádok, ktorá je miestnymi nazývaná aj ako Staré Selce. Názov pochádzajúci od staroslovanského termínu selo s významom osada, posúva vznik obce do obdobia pred 10. storočie. V stredoveku viedla vedľa Seliec významná cesta Magna via, ktorá spájala Pohronie s Liptovom.

Prvá písomná zmienka o obci Zolio sa zachovala z roku 1332, kedy tu už stála fara i kostol. V listine kráľa Karola Róberta z 11. novembra 1340 sa spomína ako Scelce, v roku 1406 ako Zelcze, v roku 1786 ako Selecz a v listinách z roku 1808 sa už vyskytuje v aktuálnej podobe Selce. Obec mala poľnohospodársky charakter a patrila ľupčianskemu panstvu. Od 15. do 18. storočia bola majiteľom miestneho majera rodina Seleckých, po rozpade panstva boli v roku 1876 majetky rozpredané tunajším obyvateľom.

Symboly obce

Erb, pečať a vlajka obce vychádzajú z predlôh, ktoré vznikli v 18. storočí.^[4]

Erb

Erb obce má tvar červeného štítu, na ktorom dominuje strieborné srdce na zlatom pruhu, z ktorého vyrastajú tri strieborné kvety so zlatými stopkami a listami.

Vlajka

Vlajka obce Selce má päť pozdĺžnych pruhov v bielej, červenej, žltej, bielej a červenej farbe. Má tri cípy, vytvorené dvojicou zástrihov do tretiny vlajky, ktorá má pomer strán 2:3.

Pečať

Okrúhla pečať má kruhopis OBEC SELCE a uprostred obecný symbol v podobe trojice kvetov, vyrastajúcich zo srdca. Priemer pečate je 35 mm.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

Kostol sv. Cyrila a Metoda

Miestny rímskokatolícky kostol sv. Cyrila a Metoda je gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou asi zo začiatku 14. storočia. Pôvodné patrocínium bolo Všetkých svätých. Kostol sa nachádza v opevnenom areáli na vyvýšenine uprostred obce. V období neskorej gotiky bol kostol viackrát upravovaný. Z obdobia okolo roku 1470 pochádza sedlový portál s reliéfom jeleňa, dnes na severnej stene sakristie. Z gotickej etapy sa dochovala rebrová klenba presbytéria a výklenkové pastofórium. Pôvodný gotický oltár je dnes súčasťou muzeálnych zbierok v Banskej Bystrici. V rokoch 1577 až 1673 bol kostol evanjelický. Ku zmene patrocínia kostola došlo v roku 1863 v súvislosti s oslavami tisíceho výročia príchodu solúnskych bratov, jedná sa o prvé patrocínium sv. Cyrila a Metoda na území Slovenska. K neogotickej prestavbe kostola došlo po požiari v roku 1877. V tomto období rozšírili loď západným smerom a postavili novú vežu.^[5]

Turizmus

Nad obcou sa nachádza rekreačné stredisko Čachovo, kde sú vhodné podmienky na zimnú aj letnú turistiku.

• po turistickom chodníku z centra obce do strediska Šachtičky

Osobnosti obce

Rodáci

• Andrej Caban (* 1813 - † 1860), katolícky kňaz, národovec
• Anton Emanuel Timko (* 1843 - † 1903), spisovateľ, národovec
• František Mesík-Vajda (* 1880 - † 1941), rektor seminára, generálny vikár
• Andrej Očenáš (* 1911 - † 1995), hudobný skladateľ, pedagóg
• Dušan Dobrík (* 1934 - † 1986), učiteľ, riaditeľ Literárno hudobného múzea a Divadla J.G.Tajovského
• František Caban (* 1937 - † 1991), operný spevák, barytonista

Pôsobili tu

• Július Plošic (* 1819 - † 1899), kňaz, národovec, publicista
• František Šujanský (* 1832 - † 1907), kňaz, jazykovedec, etnograf, národný a ľudový pracovník