Siamang
From Wikipedia, the free encyclopedia
Remove ads
Siamang[2][3][4] alebo gibon[5] (lat. Symphalangus) je vo väčšine súčasných systémov rod z čeľade gibonovité (podrobnosti o systematike rodu pozri nižšie). Jeho jediným zástupcom je siamang zrastoprstý[4] (iné názvy: gibon siamang[5], gibon amang[6], siamang[7]; lat. Symphalangus syndactylus, synonymum: Hylobates syndactylus).
Remove ads
Systematika
Rozsah taxónu
Taxón Symphalangus v súčasnosti zahŕňa len 1 druh – siamanga zrastoprstého (iné názvy pozri vyššie).[8]
V minulosti v niektorých textoch Symphalangus (či už ako rod alebo ako podrod – porov. nižšie) istý čas, zhruba v prvej polovici 20. storočia, zahŕňal aj gibona mentavejského (Hylobates klossii, = podrod Brachitanytes).[9][10]
Zaradenie taxónu v systéme
20. storočie
Počas celého 20. storočia a čiastočne počas prvých rokov 21. storočia existovali paralelne tieto alternatívne systémy:
- V jednom systéme gibonovité (v užšom zmysle) obsahovali len 1 recentný rod Hylobates (a prípadne aj 1 vyhynutý rod Bunopithecus[11][12]). Rod Symphalangus teda neexistoval a jeho obsah bol zahrnutý do rodu Hylobates, v rámci ktorého ale často tvoril podrod Symphalangus.[13][14][15][16][17][5][18][19][20][21][22][23][24][25]
- V inom systéme sa gibonovité (v užšom zmysle) delili na 2 recentné rody: Hylobates a Symphalangus (a vyhynutý rod Bunopithecus[6]).[3][4][26][27][13]
Lekagul a McNeely (1977, 1988) – na svoju dobu atypicky - použili systém s delením gibonovitých na 3 rody: Hylobates (s podrodmi Hylobates, Bunopithecus [t. j. hulok] a Brachitanytes), Nomascus a Symphalangus.[28][25]
21. storočie
V roku 2000[29] sa prvýkrát vyskytla - a čoskoro nato postupne začala v literatúre prevažovať - systematika, v ktorej sú gibonovité (v užšom zmysle) rozdelené na 4 recentné rody Hylobates, Nomascus, Hoolock (resp. do roku 2005 Bunopithecus v širšom zmysle) a Symphalangus (a vyhynuté rody Yuanmoupithecus, Bunopithecus v užšom zmysle a od roku 2018 aj Junzi[30][31]).[32][33][34][35][1][36][37][38][20][39]
Niektorí bádatelia však toto delenie na 4 recentné rody odmietajú a trvajú na niektorom z tradičných systémov (vyššie označených ako 1. a 2.). Pre tých, ktorí trvajú na použití systému typu 1., rod Symphalangus teda neexistuje a je len podrodom rodu Hylobates.[40][41][42][43][44][2]
Vnútorná systematika
Niektorí autori neuznávajú žiadne poddruhy druhu Symphalangus syndactylus.[45][1] Iní rozlišujú tieto poddruhy:[32][34][46]
- †Symphalangus syndactylus subfossilis (=Hylobates syndactylus subfossilis)
- Symphalangus syndactylus syndactylus (=Hylobates syndactylus syndactylus) – žije na Sumatre
- Symphalangus syndactylus continentis (=Hylobates syndactylus continentis) – žije na Malajskom polostrove
Remove ads
Charakteristika
Siamang sa vyskytuje na ostrove Sumatra a na Malajskom polostrove (Malajzia a malá priľahlá časť Thajska). Medzinárodná únia na ochranu prírody a prírodných zdrojov (IUCN) druh hodnotí ako ohrozený, pričom trend celkovej populácie je klesajúci. Nebezpečenstvo predstavuje strata prirodzeného prostredia (predovšetkým z dôvodu ťažby dreva, uvoľňovania pôdy pre rozvoj poľnohospodárstva a rozvoj infraštruktúry), ale aj lov pre obchod. Siamang je zákonom chránený v celom areáli výskytu a je aj zaradený k druhom pod ochranou medzinárodného dohovoru CITES (príloha I). Vyskytuje sa v niekoľkých chránených oblastiach, vrátane Národného parku Bukit Barisan a Národného parku Gunung Leuser.[1]
Siamang je najväčší žijúci príslušník čeľade gibonovité. Celková dĺžka tela sa pohybuje okolo 71 až 90 cm s hmotnosťou 10 až 12 kg. Pohlavia sú si podobné. Srsť je na celom tele čierna, tvár nemá ochlpenie. Druh sa vyznačuje veľkým sivým hrdelným vakom, ktorý slúži na zosilňovanie vydávaných zvukov.[47] Vokalizáciu siamangov je počuť na mnohokilometrové vzdialenosti, no nie je príliš sofistikovaná. Horné končatiny môžu byť až o polovicu dlhšie než končatiny dolné.[48] Zvláštnosťou je, že druhý a tretí prst čiastočne zrastajú pomocou kožnej blany.[49]
Siamang žije v nížinných aj horských dažďových pralesoch, ako jediný z gibonov sa vyskytuje vo vysokohorskom prostredí. Druh je monogamný a páry si územie teritória vymedzujú spoločnou vokalizáciou. Živí sa predovšetkým lístím, ktoré tvorí takmer 60 % potravy, ďalej ovocím aj živočíšnymi zložkami (hmyz, malé stavovce, vajcia). Rozmnožovanie prebieha celoročne, samice majú mláďatá raz za dva až tri roky. Po 230 až 235 dňoch samice rodia najčastejšie jedno mláďa, ktoré sa stane nezávislým do dvoch rokov, pričom samec alebo starší súrodenci sa čiastočne zapájajú do výchovy. Pohlavnú dospelosť gibon siamang dosiahne vo veku 6 až 7 rokov.[47][48]
Remove ads
Zdroje
Iné projekty
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Remove ads