Slepúch

Slepúch (iné názvy pozri nižšie; lat. Anguis) je rod z čeľade slepúchovité. Sú to beznohé, hladké, v priereze okrúhle jaštery, obyčajne s gaštanovitou farbou tela. Sú živorodé. Žijú v Európe a západnej Ázii, živia sa húsenicami a hmyzom.

Slepúch
Stupeň ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva druhoústovce (Dueterostomia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) stavovce (Vertebrata) Nadtrieda (superclassis) čeľustnatce (Gnathostomata) Stupeň štvornožce (Tetrapoda) Trieda (classis) Sauropsida Podtrieda (subclassis) diapsidy (Diapsida) Rad (ordo) jašterotvaré (Squamata) Podrad (subordo) Scleroglossa Infrarad (infraordo) slepúchy (Anguimorpha) Čeľaď (familia) slepúchovité (Anguidae) Rod (genus) slepúch (Anguis)
Vedecký názov
Anguis
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Názvy

Rod Anguis sa dnes označuje názvom slepúch^[2]. Zastarané názvy rodu Anguis či druhu Anguis fragilis v širšom zmysle (pozri kapitolu Systematika) sú: slepýš^[3][4][5], slepáš^[4], slepích^[6], slepáň^[5][3], slepý had^[5][3][7]; ľudovo slepoň^[8], slepý jašter^[3].

Druh Anguis fragilis sa dnes označuje názvom slepúch lámavý^[2]. Staršie názvy druhu Anguis fragilis (v tom čase chápaného v širšom alebo užšom, nie však v najužšom, zmysle - pozri kapitolu Systematika) sú slepúch krehký^[9][10], slepúch obyčajný^[11][12] (resp. do 40. rokov 20. storočia: slepúch obecný^[13]); a zastarané názvy tohto druhu sú: slepúch^[14][15], slepýš lámavý^[16], slepýš krehký^[17], slepýš obecný^[18][15], slepýš^[19], slepáň^[15], plus všetky názvy uvedené v predchádzajúcom odseku.

Systematika

Systém do začiatku 21. storočia

Počas väčšiny 20. storočia sa všetci recentní príslušníci rodu slepúch (Anguis) zaraďovali do jediného druhu Anguis fragilis v širšom zmysle [po slovensky: slepúch lámavý v širšom zmysle - staršie názvy pozri vyššie], ktorý sa niekedy delil na tri poddruhy:

• poddruh Anguis fragilis fragilis [po slovensky slepúch lámavý severný^[2]] - Tento poddruh zahŕňal okrem iných aj nasledujúce taxóny:

- to, čo sa dnes označuje ako druh Anguis veronensis;

- väčšinou aj varietu Anguis fragilis var. graeca (preto "väčšinou", lebo niektorí autori túto varietu považovali za súčasť poddruhu Anguis fragilis colchica), ktorá sa dnes (pozri dole) už považuje za samostatný druh;

- niekedy aj bývalý druh Anguis incerta (t. j. populácie z Pobaltia a okolia), ktorý sa dnes (pozri dole) už považuje za súčasť (prípadne úplné synonymum) taxónu cholchica, ktorý sa dnes považuje za samostatný druh;

- niekedy aj varietu Anguis fragilis var. cephallonica (preto "niekedy", lebo niektorí autori túto varietu považovali za súčasť poddruhu Anguis fragilis peloponnesiacus), ktorá sa dnes (pozri dole) už považuje za samostatný druh zhodný s taxónom peloponnesiacus.

• poddruh Anguis fragilic colchica [po slovensky slepúch lámavý južný^[2]] - Tento taxón sa niekedy hodnotil len ako varieta, konkrétne Anguis fragilis var. colchica. Od Anguis fragilis fragilis sa tento poddruh, resp. táto varieta, odlišuje prítomnosťou šupinami nezakrytého ušného otvoru, modrými škvrnami a ďalšími morfologickými znakmi^[2].
• poddruh Anguis fragilis peloponnesiacus [slepúch lámavý peloponézsky].

V roku 1990 bol dovtedajší druh Anguis fragilis v širšom zmysle rozdelený na dva druhy - Anguis fragilis v užšom zmysle a Anguis cephallonica, takže systém rodu Anguis (okrem vyhynutých druhov) odvtedy celkovo vyzeral takto:

• Anguis fragilis v užšom zmysle [po slovensky: slepúch lámavý v užšom zmysle]:
  • poddruh Anguis fragilis fragilis - Porovnaj vyššie
  • poddruh Anguis fragilis colchica - Porovnaj vyššie.
• Anguis cephallonica [po slovensky: slepúch peloponézsky^[2] ] - Zodpovedá dovtedajšiemu poddruhu Anguis fragilis peloponnesiacus, vrátane dovtedajšej variety Anguis fragilis var. cephallonica.

Na začiatku 21. storočia niektorí autori do rodu Anguis ako ďalší druh zaraďovali pod názvom Anguis incomptus aj druh dnes označovaný ako Ophisaurus incomptus a niektorí autori do rodu Anguis zaraďovali dokonca celý obsah dnešnej podčeľade Anguinae (čiže okrem obsahu klasického rodu Anguis zahŕňal aj všetky druhy z dnešných rodov Ophisaurus, Dopasia, Pseudopus a Hyalosaurus^[20]), ale takéto rozšírenie rodu sa neujalo, čiže v literatúre rýchlo došlo k návratu k pôvodnému rozsahu rodu Anguis.

Zdroje tejto podkapitoly:^{[2][21][22][23][24][25][26][27][28][29][30][31][32][33]}

Súčasný systém

V rokoch 2009-2013 napokon došlo k rozdeleniu dovtedajšieho druhu Anguis fragilis v užšom zmysle na menšie druhy (konkrétne na druhy Anguis fragilis v najužšom zmysle, Anguis colchica, Anguis graeca a Anguis veronensis), čím vznikol nasledujúci súčasný systém rodu Anguis (stav v roku 2023):

rod slepúch (Anguis):

• komplex druhov Anguis fragilis:
  • (bez mena):
    • slepúch lámavý (Anguis fragilis) v najužšom zmysle* – Vyskytuje sa v západnej a strednej Európe. Východná hranica jeho výskytu (t. j. hranica medzi výskytom slepúcha lámavého a slepúcha východného) prebieha zhruba stredom Poľska, moravsko-slovenským pomedzím, juhozápadným Maďarskom, stredom Srbska a končí v časti severovýchodného Grécka.
    • Anguis fragilis x Anguis veronensis - T.j. hybridy druhov slepúcha lámavý a Anguis veronensis
    • Anguis veronensis* – Vyskytuje sa v Taliansku. Do roku 2023 sa považoval za príbuzný s druhom Anguis cephallonica.
  • Anguis fragilis x Anguis colchica - T.j. hybridy slepúcha lámavého v najužšom zmysle a slepúch východného. Hojne sa vyskytujú napríklad na Morave a na Záhorí na Slovensku.
  • (bez mena):
    • slepúch východný (Anguis colchica/staršie: Anguis incerta) – Vyskytuje sa vo východnej Európe od Fínska po Turecko (vrátane veľkej väčšiny Slovenska) a v časti Ázie (konkrétne v severnom Turecku, v oblasti Kaukazu a v malej časti územia východne od Uralu). Zodpovedá hore spomínanému bývalému poddruhu Anguis fragilis colchica.
    • Anguis colchica x Anguis graeca - T.j. hybridy druhov slepúcha východný a Anguis graeca
    • Anguis graeca* – Vyskytuje sa najmä v severozápadnom Grécku a v Albánsku.
• slepúch peloponézsky (Anguis cephallonica) - Vyskytuje sa na Peloponéze v Grécku.

Druhy označené hviezdičkou (*) spolu zodpovedajú hore spomínanému bývalému poddruhu Anguis fragilis fragilis, pričom ale taxón graeca sa - ako už bolo vyššie spomenuté - niekedy považoval za súčasť poddruhu Anguis fragilis colchica. ^{[34][35][36][37][26][38][22][29][33][39][40][20][41]}

Areál rozšírenia

Slepúchy sú rozšírené prakticky na väčšine územia Európy, od Pyrenejského polostrova až po čiernomorské Zakaukazie a Ural. V Írsku, na Kryme, na juhu Španielska a niektorých stredomorských ostrovoch sa nevyskytuje, chýba aj v severnej Škandinávii a Laponsku. Mimo Európy sa vyskytujú v severnom Turecku a v Iráne. Staršie údaje o výskyte aj v severnej Afrike sa dnes považujú za mylné na základe zámeny s fyzicky podobnými druhmi scinkovitých jašterov.

Slepúchy žijú takmer na celom území Slovenska, od nížin až po viac ako 1 000 m n. m., najpočetnejšia populácia však žije zhruba od 400 do 700 m n. m.

Vzhľad

hlava slepúcha

Slepúch zvyčajne dorastá do dĺžky 30 cm, maximálne do 50 cm. Sfarbený je nenápadne hnedo, s jedným, dvoma, alebo aj troma tmavými pruhmi a modročiernym bruchom u samíc, samce mávajú brucho skôr bridlicovo sivé, často so žltkastou kresbou. Slepúch však môže byť svojim sfarbením aj kresbou značne variabilný, niektoré jedince majú nádych skôr do žlta, iné naopak prechádzajú až do medeného odtieňa. Niektoré samce majú blankytne modré škvrny na bokoch. Pohybuje sa plazením ako hady, ale nie je taký svižný. V kostre má zakrpatené zvyšky nôh. Telo má pokryté hladkými šupinami, s rastom sa jeho koža zvlieka.^[30] Na rozdiel od hadov má malé oči s pohyblivým viečkom a viditeľné uši.

V prípade nebezpečenstva môže odlomiť časť chvosta, ktorý sa môže ešte nejakú chvíľu hýbať (autotómia). Slepúchovi chvost za pár týždňov čiastočne dorastie, ale ostane menší. Má zuby, ktoré sú zahnuté dozadu, a tak sú prispôsobené na lov dážďoviek a slimákov. Zuby dokáže nahrádzať.^[42]

Výskyt

Bežne sa vyskytuje v lesoch na čistinách, v krovinatých stráňach i na lúkach od nížin až do horských polôh. Slepúchy žijú skryto, cez deň sa ukrývajú pod kameňmi, v pňoch, pod lístím a až za súmraku vyliezajú von. Preferujú vlhkejšiu krajinu, najčastejšie bukové lesy a ich okraje.^[30] Objavujú sa najmä po daždi, keď na zemi pátrajú po dážďovkách a slimákoch. Slepúch sa živí aj rôznymi článkonožcami, larvami a červami primeranej veľkosti. Aj gravidné samičky možno zastihnúť pri slnení.

Prebýva aj v blízkosti ľudských obydlí, najmä v záhradách. Tu je jeho najväčším predátorom mačka domáca.

Etológia

Slepúch cez zimu hibernuje (aj v skupinách) a vylieza na jar, koncom marca až začiatkom mája (záleží na podnebí a počasí).

Rozmnožovanie

Párenie prebieha krátko po prebudení zo zimného spánku. Samce začnú byť na seba agresívne. Ku kladeniu vajec (rodenie mláďat) dochádza na prelome júla a augusta, výnimočne k nemu môže u niektorých populácií dôjsť až začiatkom septembra. Samice môžu mať 4 až 28 mláďat, výnimočne aj viac.^[43] Slepúch je vajcoživorodý, vaječný vývoj prebieha v tele samice a mláďatá sa liahnu pri prechode vajca kloakou. Po vyliahnutí majú mláďatá 7 až 10 cm.

Ochrana

Podľa vyhlášky MŽP SR č. 170/2021 Z. z. sú na území Slovenska chránenými druhmi druhy slepúch lámavý a slepúch východný.^[44]

Podľa vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 z. z., ktorá platila do roku 2021, bol na Slovensku chráneným druhom druh slepúch lámavý v staršom ponímaní (t. j. všetky či takmer všetky recentné druhy z rodu slepúch - porov. hore kapitolu Systematika). Jeho spoločenská hodnota bola (stav v roku 2015) 230 €.^[45]

Rod slepúch je zaradený aj do Bernského dohovoru (Príloha III).^[46]

Iné projekty

Commons

Wikidruhy

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slepúch
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Slepúch