Sliezske vojvodstvo (1920 – 1939)

Sliezske vojvodstvo (poľ. Województwo Śląskie, nem. Woiwodschaft Schlesien) bola autonómna oblasť v medzivojnovom Poľsku. Vzniklo v roku 1920 na tej časti územia bývalého nemeckého Horného Sliezska a Rakúsko-Uhorsko Tešínska, ktoré po prvej svetovej vojne pripadlo Poľsku. Hlavným mestom vojvodstva boli Katovice. Vojvodstvo malo i vlastný parlament. Zaniklo po nemeckom napadnutí Poľska v roku 1939, de iure bolo poľskými orgánmi zrušené v roku 1945.^[1]

Sliezske vojvodstvo Województwo Śląskie ←  1920 – 1939  → znak
Geografia
Hlavné mesto	Katowice
Rozloha	5100 km²
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov	1 533 500'
Štátny útvar
Štátne zriadenie	Autonómne vojvodstvo
Vznik	15. júl 1920
Zánik	8. október 1939
Predchádzajúce štáty: Sliezsko (provincia) Nástupnícke štáty: Horné Sliezsko (provincia)

Dejiny

Dňa 15. júla 1920 vydal poľský Sejm ústavný zákon, ktorý mal zaručovať širokú autonómiu pre časti Sliezska, ktoré by eventuálne mohli pripadnúť tomuto štátu. Túto záruku parlament vydal z dôvodu snahy nakloniť si obyvateľstvo Horného Sliezska, na území ktorého mal prebehnúť plebiscit o budúcej štátnej príslušnosti. Zákonodarná moc mala prejsť na Sliezsky parlament, ktorý mal právomoc vydávať zákony vo všetkých oblastiach, okrem vojenskej a zahraničnej. Výkonnú zložku mala v sneme zastupovať sedemčlenná vojvodská rada na čele s vojvodom a vicevojvodom, ostatných päť členov malo byť volených snemom. Bol vytvorený aj vojvodský úrad.^[2] Zákon nadobúdal účinnosť (podľa svojho článku 45) dňom prevzatia územia Sliezskeho vojvodstva Poľskou republikou.

Po uskutočnenom plebiscite bola časť Horného Sliezska odovzdaná v dňoch 17. júna až 4. júla 1922 Poľsku. K tejto časti Sliezska sa pripojilo aj územie Tešínska, odstúpené Česko-Slovenskom v roku 1920 a vytvorilo sa tak Sliezske vojvodstvo. Prvým vojvodom bol 18. júna menovaný Józef Rymer.^[3][4]