Slovenský zákonník

Slovenský zákonník (skratka Sl. z.) bola v rokoch 1939 - 1945 zbierka právnych predpisov Slovenskej republiky (do 20.7.1939 Slovenského štátu). Vydávanie zákonníka zabezpečovalo ministerstvo vnútra, ktoré vydávalo aj Úradné noviny.^[1] Prvá čiastka Sl. z. bola vydaná 14. marca 1939^[2] a posledná 31. marca 1945.^[3]

V čase, keď vychádzali posledné čiastky Sl. z., na druhej strane Slovenska, v oslobodených Košiciach, už pôsobila Slovenská národná rada (SNR), najvyšší slovenský politický, zákonodarný, vládny a výkonný orgán v obnovovanom Česko-Slovensku. Predsedníctvo SNR tu vydalo svoje prvé nariadenie 21. februára.^[4] 31. marca vládni a politickí predstavitelia Slovenskej republiky opustili Bratislavu, utiahli sa do Skalice, odkiaľ 4. apríla odišli do „exilu“ v Kremsmünsteri v Hornom Rakúsku, kde ich 6. mája objavila americká armáda.^[5]

Podľa § 2 vládneho nariadenia čís. 14/1939 Sl. z. zo dňa 18. marca 1939 o Slovenskom zákonníku sa v ňom vyhlasovali:

• zákony Slovenského štátu (Slovenskej republiky),
• rokovací poriadok Snemu Slovenského štátu (Slovenskej republiky),
• medzinárodné zmluvy,
• nariadenia vlády Slovenského štátu (Slovenskej republiky) a vyhlášky vlády Slovenského štátu (vlády Slovenskej republiky), ak ich vyhlásenie v Sl. z. predpisoval zákon alebo vládne nariadenie.
• nariadenia a vyhlášky ústredných a iných úradov a orgánov Slovenského štátu (Slovenskej republiky), ak ich vyhlásenie v Sl. z. predpisoval zákon alebo vládne nariadenie,
• vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenského štátu (Ministerstva vnútra Slovenskej republiky) o oprave tlačových chýb, ktoré vznikli pri vyhlásení právnych noriem.^[6]

Ak nebolo uvedené inak, právne predpisy nadobúdali účinnosť 15. dňa po ich vyhlásení v Sl. z.,^[7] okrem vyhlášok o oprave tlačových chýb, ktoré mali účinok „ako by text právneho predpisu bol býval už pôvodne správne vyhlásený“.^[8]