Tretia česko-slovenská republika

Tretia česko-slovenská republika (dobový oficiálny názov: Československá republika alebo republika Československá, skrátene Československo, zaužívaná skratka ČSR) je názov pre štátne usporiadanie Česko-Slovenska medzi obnovením zvrchovanosti po nacistickej okupácii a nástupom komunistov k moci (pozri februárový prevrat).

Československá republika ↓ 1945 – 1948 ↓ vlajka znak
Hymna: Kde domov můj a Nad Tatrou sa blýska
Motto: Pravda vítězí/Pravda víťazí
Geografia
Hlavné mesto	Praha
Rozloha	127 900 km²
Najvyšší bod	Gerlachovský štít (2 654,4 m n. m.)
Najdlhšia rieka	Vltava (430 km)
Obyvateľstvo
Jazyky	čeština, slovenčina
Štátny útvar
Štátne zriadenie	parlamentná republika s obmedzenou demokraciou
Vznik	28. októbra 1945 (ustanovujúca schôdza Dočasného národného zhromaždenia)
Zánik	25. februára 1948 (komunistický prevrat) 9. mája 1948 (do platnosti vstúpila Ústava 9. mája)
Predchádzajúce štáty: Dočasné štátne zriadenie Nástupnícke štáty: Československá socialistická republika

Názov odkazuje na kontinuitu s predchádzajúcou prvou republikou a druhou republikou, teda dvoma medzivojnovými česko-slovenskými štátnymi usporiadaniami. Tretia republika predstavuje prechod od demokratického štátu, budovaného podľa vzoru Francúzska a Spojeného kráľovstva k socialistickému štátu, ľudovodemokratickej republike, orientovanej na Sovietsky zväz.

Územie a obyvateľstvo

Po skončení druhej svetovej vojny v máji 1945 bolo Česko-Slovensko obnovené v plnom územnom rozsahu. V priebehu rokov 1940 – 1944 Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Sovietsky zväz aj Taliansko postupne garantovali obnovu ČSR vykonanú v tzv. predmníchovských hraniciach, t. j. v podobe k 1. januáru 1938.^[1] Kvôli rozvratným aktivitám, ktoré po oslobodení Podkarpatskej Rusi vykonávala na jej území Červená armáda a sovietske tajné služby, nebolo možné na tomto území efektívne obnoviť česko-slovenskú správu.^[2] Pod tlakom ZSSR a domácich komunistov prezident Edvard Beneš súhlasil s podpisom československo-sovietskej zmluvy o odstúpení Podkarpatskej Rusi Sovietskemu zväzu, hoci predseda ČSL Jan Šrámek zdôrazňoval, že o takomto kroku môže rozhodnúť až riadne zvolený parlament po referende.^[2] K podpisu zmluvy došlo 29. júna 1945 v Moskve predsedom vlády ČSR Zdeňkom Fierlingerom a ministrom zahraničných vecí ZSSR Viačeslavom Molotovom.^[3] Sovietsky zväz anektoval okrem Podkarpatskej Rusi aj 13 slovenských obcí ležiacich na juhovýchode Slovenska pri Lekárovciach.^[4] Na základe Mierovej zmluvy medzi spojeneckými mocnosťami a Maďarskom, podpísanej v Paríži 10. februára 1947, získalo Česko-Slovensko od Maďarska pôvodne etnicky chorvátske obce Jarovce, Rusovce a Čunovo na pravom brehu Dunaja s rozlohou 65,52 km².^[5] Tým sa rozloha ČSR ustálila na hodnote 127 900 km².

Na základe Benešových dekrétov a so súhlasom Spojencov bolo z krajiny vysídlených približne tri milióny obyvateľov nemeckej národnosti do Nemecka a Rakúska. Zvyšné nemecké a maďarské obyvateľstvo nemalo v jediných voľbách v roku 1946 volebné právo.^[6]

Politika

Bližšie informácie v hlavnom článku: Národný front Čechov a Slovákov

Bližšie informácie v hlavnom článku: Februárový prevrat

Volebný plagát Národného frontu z roku 1947

Samostatnosť povojnovej ČSR bola oslabená. Už vtedy sa v česko-slovenskej politike začalo presadzovať spojenectvo so Sovietskym zväzom, pripravované Komunistickou stranou Česko-Slovenska (KSČ) za vojny v Moskve. Vtedajšia spoločenská nálada bola vďaka oslobodeniu a ukončeniu nacistických útrap silne prosovietska. Pôvodný systém mnohých politických strán bol zredukovaný, takže nakoniec existovali v Česku štyri, z ktorých najsilnejšia bola KSČ (tá získala v Českých krajinách vo voľbách v roku 1946 40,17 % hlasov, ďalej ČSNS 23,36 %, Československá strana ľudová 20,24 % a ČSSD 15,58 %). Na Slovensku postupne vznikli tiež štyri strany, DS, KSS, SSl a SP. Vo voľbách dominovala DS so ziskom 62 % hlasov. V ČSR získali komunisti celkovo 38 % hlasov, Klement Gottwald sa stal predsedom vlády. Komunisti tak zasadli k moci a začali vykonávať (a pripravovať) také reformy, ktoré by krajinu priblížili k odstráneniu súkromného vlastníctva a zavedeniu štátneho a kolektívneho vlastníctva. Už v októbri 1945 bolo vykonané znárodnenie naprostej väčšiny priemyselných podnikov, bánk a poisťovní. K 1. marcu 1947 bolo znárodnených viac ako 3 000 podnikov, v ktorých pracovalo 61% zamestnancov priemyslu. Aj v poľnohospodárstve došlo v tomto období k veľkým vlastníckym zmenám, keď boli vykonané dve pozemkové reformy. Tretia, ktorá bola v tej dobe už plánovaná, bola uskutočnená až po februári 1948. O dva roky neskôr komunisti ovládli dianie v štáte už úplne a prechod Česko-Slovenska do bloku krajín so socialistickým režimom bol zavŕšený.

Ako Beneš, tak aj niektorí ďalší členovia jeho exilovej vlády v Londýne tieto prípravy nakoniec prinajmenšom pasívne tolerovali. Jan Masaryk, exilový a povojnový minister zahraničia, svoj nesúhlas s politickou situáciou v marci 1948, nakoniec zaplatil životom za doteraz nie úplne vyjasnených okolností (samovražda alebo vražda).