Solothurn (mesto)
From Wikipedia, the free encyclopedia
Remove ads
Solothurn (franc. Soleure, tal. Soletta, rétorom. Soloturn) je hlavné mesto kantónu Solothurn v severozápadnom Švajčiarsku. Je zároveň jedinou obcou okresu Solothurn. Po Oltene je druhým najľudnatejším mestom v kantóne.[1]
Podoba Starého mesta je prevažne výsledkom budovania medzi rokmi 1520 a 1790, v dôsledku čoho vykazuje tomu odpovedajúcu bohatosť a zmesku rozličných architektonických štýlov.
Remove ads
Geografia
Solothurn leží v nadmorskej výške 439 m n. m. na úpätí Švajčiarskej Jury. Mesto je rozdelené riekou Aare na dve časti – severnú a južnú. K menším potokom tečúcim mestom patrí Brunngraben, Brühlgraben, Obach, Dürrbach ako aj St. Katharinenbach. Približne päť kilometrov na sever v nadmorskej výške 1 395 m n. m. leží «Solothurnský obývaný kopec» Weissenstein, na ktorý až do konca roku 2009 viedla malá sedačková lanovka. Severovýchodným smerom od katastra sa vlieva rieka Emme do Aare.
Rozloha obce je 629 ha, z tohto v roku 1994 zaberala zastavaná plocha 66 percent, poľnohospodársky využívaná 25 % a zvyšných 9 % tvoril les, porasty a neproduktívna pôda.
Podnebie
Podnebie Solothurnu je ovplyvnené kontinentálnymi vplyvmi.
Remove ads
Dejiny[3]
- 1000 pred Kr. – Prvé pôdne nálezy
- 15 pred Kr. – Prvé mosty cez rieku Aare
- 219 – Prvá písomná zmienka o mieste Salodurum
- 260 – príchod Alamanov a založenie vojenského tábora
- 870 – Prvá zmienka o kláštore sv. Ursusa
- 1033 – Solothurn sa stal ríšskym mestom
- 1318 – Obliehanie Habsburgovcami
- 1519 – 1533 – Reformácia a kappelerské vojny
- 1530 – 1792 – Solothurn sídlom francúzskej ambasády
- 1798 – Solothurn súčasťou Helvétskej republiky
- 1814 – Návrat patriciátu
- 1828 – Solothurn sa stáva sídlom biskupa
- 1835 – 1905 – Búranie solothurnských opevnení
- 1856 – Nová ústava
- 1870 – 1874 – Kulturkampf
- 1880 – Industrializácia mesta
- 1887 – Revízia ústavy konzervatívcami
- 1918 – Generálny štrajk
- 1920 – 1929 – Konjunktúra mesta
Remove ads
Obyvateľstvo
K 31.12.2012 žilo v meste 16 366 obyvateľov, z tohto čísla bolo 3 306 (20,2 %) cudzincov.[1]
Z náboženského hľadiska žilo v meste na konci roku 2012 27,2% rímskokatolíkov, 22,8% reformovaných protestantov, 14,6% príslušníkov ostatných vierovyznaní a 35,4% ľudí bez vyznania.[1]
Vývoj obyvateľstva
Vývoj obyvateľstva podáva nasledujúci graf:[4]
Partnerské mestá
Heilbronn, Nemecko (od 1981)
Krakov, Poľsko (od 1990)
Le Landeron, Švajčiarsko (od 2003)
zdroj:[1]
Referencie
Pozri aj
Iné projekty
Externé odkazy
Zdroj
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Remove ads