Temná energia

Temná energia^[1] (menej vhodné názvy: skrytá energia, tmavá energia) je zatiaľ (nie je exaktne zistená jej podstata) definovaná ako energia, ktorá je zodpovedná za dnešné zrýchľovanie rozpínania sa vesmíru.^[1] Toto zrýchľovanie bolo objavené pri meraní červeného posunu v spektrách vzdialených supernov. V roku 2011 bola za objav udelená Nobelova cena pre trojicu fyzikov Saul Perlmutter, Adam Riess a Brian Schmidt.

Skrytá energia môže byť aj všeobecne akákoľvek energia, ktorá je skrytá.

Kozmológia

Vesmír · Veľký tresk · Vek vesmíru · Chronológia vesmíru Skorý vesmír Inflácia Nukleosyntéza GWB Neutrínové pozadie Kozmické mikrovlnné pozadie Expanzia vesmíru Červený posun Hubblov zákon Rozpínanie vesmíru Friedmannove rovnice FLRW metrika Vznik štruktúry Tvar vesmíru Vznik štruktúry Reionizácia Vznik a vývoj galaxií Veľká skupina kvazarov Pozorovateľný vesmír Vlákna galaxií Budúcnosť vesmíru Konečný osud vesmíru Budúcnosť expandujúceho vesmíru Komponenty Lambda-CDM model Temná energia Temná hmota História kozmologických teórií Časová os kozmologických teórií História teórie Veľkého tresku Objav kozmického mikrovlnného pozadia Experimenty Pozorovacia kozmológia 2dF SDSS COBE BOOMERanG WMAP Planck Vedci Galilei Kopernik Newton Einstein Hawking Friedman Lemaître Hubble Penzias Bharadwaj Tolman Wilson Gamow Dicke Zel'dovich Aaronson Mather Rubin Penrose Alfvén Smoot Ehlers Ellis Sunyaev Schmidt Suntzeff de Sitter Guth Sociálny dopad Náboženské interpretácie

z • d • u

Jedným z kandidátov na zdroj temnej energie bola energia vákua. Problémom je, že jej hodnota, nameraná pri mikroskopických experimentoch a vypočítaná z kvantovej teórie poľa, je o 120 rádov väčšia, ako je potrebné pre vysvetlenie prejavov temnej energie nameraných z veľkorozmerných experimentov. Podstata temnej energie je teda zatiaľ neznáma.

Výskum

Temná energia môže byť zodpovedná za neočakávané výsledky z experimentu XENON1T v Taliansku. Experiment mal pôvodne detegovať temnú hmotu. Častice tmavej energie detegovali zo silných magnetických polí Slnka (tachoklína). Výsledky však vyžadujú ešte ďalšie potvrdenie.^[2]