Thomas P. Stafford

Thomas Patten „Tom“ Stafford (* 17. september 1930, Weatherford, Oklahoma, USA – † 18. marec 2024, Satellite Beach, Florida^[1]) bol americký astronaut NASA, skúšobný pilot a dôstojník Vojenského letectva USA. Bol jedným z 24 astronautov, ktorý v rámci programu Apollo leteli k Mesiacu. V rokoch 1969 až 1971 pôsobil aj ako vedúci úradu astronautov (Chief of the Astronaut Office), ako sa oficiálne nazývala pozícia šéfastronauta.

Thomas P. Stafford
astronaut NASA
Stafford v roku 1969
Stav	zosnulý
Narodenie	17.9.193017. september 1930 Weatherford, Oklahoma, USA
Úmrtie	18. marec 2024 (93 rokov) Satellite Beach, Florida, USA
Iné zamestnanie	skúšobný pilot
Hodnosť	generálporučík, USAF
Čas vo vesmíre	21 dní, 3 hodiny, 42 minút
Kozmonaut od	17. septembra 1962
Misie	Gemini 6A, Gemini 9A, Apollo 10, Apollo-Sojuz
Znaky misií
Kozmonaut do	1. novembra 1975
Kozmonautický portál  Biografický portál

Životopis

Narodil sa vo Weatherforde v Oklahome. Po absolvovaní štúdia na United States Naval Academy bol Stafford prijatý do Vojenského letectva USA, kde lietal na stíhačkách F-86 Sabre a potom sa stal skúšobným pilotom. Školu skúšobných pilotov absolvoval s výborným prospechom a ihneď v nej zostal ako učiteľ. Pre budúcich letcov napísal dve učebnice mladých pilotov. V roku 1962 ho vybrali za astronauta NASA a v roku 1965 letel na palube Gemini 6A a v roku 1966 v Gemini 9A. Kvôli jeho typickému oklahomskému prízvuku mu vraj často nerozumela ani jeho žena a kamarát astronaut Gene Cernan mu dal prezývku „Mrmloš“. V roku 1969 velil Apollu 10, druhej misii s ľudskou posádkou na obežnú dráhu Mesiaca. Tu spolu s Genom Cernanom ako prvý letel s lunárnym modulom Apollo na obežnej dráhe Mesiaca a zostúpil s ním do výšky 14 km nad povrchom.

V roku 1975 bol Stafford veliteľom kozmickej lode Apollo v rámci misie Apollo-Sojuz, prvého spoločného kozmického letu Spojených štátov a Sovietskeho zväzu. V tom čase bol brigádnym generálom a stal sa prvým generálom, ktorý letel do vesmíru. Bol tiež prvým členom svojho ročníka námornej akadémie, ktorý si pripol prvú, druhú a tretiu hviezdu generálneho dôstojníka. Vo vesmíre uskutočnil celkovo šesť stretnutí a zaznamenal 507 hodín kozmického letu. Stafford patril medzi veľkých priaznivcov spolupráce amerických a sovietskych kozmonautov, pričom medzi ruskými kolegami mal mnoho priateľov a tiež často cestoval do ZSSR. Natrvalo sa spriatelil s kozmonautom Alexejom Leonovom, ktorý sa stal krstným otcom jeho mladších detí. Stafford dokonca predniesol na Leonovovom pohrebe v októbri 2019 smútočný prejav v ruštine.

Po odchode z NASA v roku 1975 bol najprv veliteľom skúšobného strediska vojenského letectva na Edwardsovej základni v Kalifornii a potom odtiaľ odišiel do Washingtonu, D. C., kde sa stal zástupcom náčelníka štábu pre výskum, vývoj a akvizície. V roku 1979 odišiel do dôchodku v hodnosti generálporučíka. Stafford lietal na viac ako 120 typoch lietadiel s pevnými a rotujúcimi nosnými plochami a na troch typoch kozmických lodí. Po smrti Wallyho Schirru, Gena Cernana a Johna Younga bol posledným žijúcim členom posádky Gemini 6A, Gemini 9A a Apolla 10. Zomrel v roku 2024 vo veku 93 rokov na rakovinu pečene v opatrovateľskom dome v Satellite Beach na Floride.

V roku 1993 bolo v jeho rodnom meste Weatherford v Oklahome založené Stafford Air & Space Museum. Pôvodne len dve miestnosti sa rozrástli na viac ako 5 850 m² priestoru pre artefakty. Je pobočkou Smithsonian Institution a je jediným múzeom na svete, v ktorom sa nachádzajú skúšobne odpálené motory, ktoré boli použité vo vesmírnych pretekoch: americký motor F-1 a sovietsky NK-33. V múzeu sa tiež nachádza kozmická loď Gemini 6, s ktorou letel spolu so Schirrom na stretnutie s Gemini 7.