Alexej Archipovič Leonov
sovietsky kozmonaut From Wikipedia, the free encyclopedia
Remove ads
Alexej Archipovič Leonov (rus. Алексей Архипович Леонов; * 30. máj 1934, Listvianka, Ruská SFSR, ZSSR – † 11. október 2019, Moskva, Rusko) bol sovietsky kozmonaut a letec, generálmajor vzdušných síl, spisovateľ a umelec. Dňa 18. marca 1965 sa stal prvým človekom, ktorý uskutočnil výstup do otvoreného vesmíru, keď počas letu Voschod 2 na 12 minút a 9 sekúnd vystúpil z kozmickej lode. Bol tiež vybraný za prvého človeka zo ZSSR, ktorý mal pristáť na Mesiaci, ale sovietsky mesačný program bol nakoniec zrušený.
V júli 1975 Leonov velil v rámci misie Sojuz-Apollo kozmickej lodi Sojuz 19, ktorá sa vo vesmíre na dva dni spojila s americkou loďou Apollo.
Leonov bol dvojnásobným Hrdinom Sovietskeho zväzu (1965, 1975), generálmajorom vzdušných síl (1975), laureátom Štátnej ceny ZSSR (1981) a členom Najvyššej rady strany Jednotné Rusko (2002 – 2019).
Remove ads
Mladosť a vojenská služba
Leonov sa narodil 30. mája 1934 v dedinke Listvianka v Západosibírskom kraji v Ruskej SFSR v ruskej rodine.[1] Jeho starý otec bol za svoju účasť v ruskej revolúcii v roku 1905 nútený presťahovať sa na Sibír. Alexej bol ôsmym z deviatich preživších detí narodených Jevdokiji, rodenej Sotnikovovej, a Archipovi. Ďalšie tri deti zomreli v dojčenskom veku.[2] Jeho otec pracoval ako elektrikár a baník.[3]
V roku 1936 bol otec zatknutý a vyhlásený za „nepriateľa ľudu“. Leonov vo svojej autobiografii napísal: „Nebol sám: zatýkali mnohých. Bola to súčasť cieľavedomej snahy úradov zlikvidovať každého, kto prejavil prílišnú nezávislosť alebo silu charakteru. Boli to roky Stalinových čistiek. Mnohí zmizli v odľahlých gulagoch a už ich nikto nikdy nevidel.“[4]
Rodina sa presťahovala k jednej z jeho vydatých sestier do Kemerova, kde sa otec po prepustení vrátil k rodine. Za svoje neoprávnené väznenie dostal odškodnenie.[2] Leonov využíval umenie ako spôsob, ako zabezpečiť pre rodinu viacej potravín. Svoju umeleckú kariéru začal kreslením kvetov na pece a neskôr maľoval krajinky na plátna.[2]
Po druhej svetovej vojne vyzývala sovietska vláda svojich občanov, aby sa presťahovali do Sovietmi okupovanej časti Východného Pruska, a tak sa v roku 1948 jeho rodina premiestnila do Kaliningradu.[5] V roku 1953 Leonov ukončil strednú školu (č. 21).[5] Uchádzal sa o štúdium na Akadémii umení v Rige v Lotyšskej SSR, ale pre vysoké náklady na štúdium sa rozhodol nenastúpiť. Rozhodol sa vstúpiť do ukrajinskej prípravnej leteckej školy v Kremenčugu. Svoj prvý samostatný let uskutočnil v máji 1955. Zatiaľ čo sa čiastočným štúdiom v Rige oddával svojej vášni pre umenie, nastúpil tiež do zdokonaľovacieho dvojročného kurzu v Čugujevskom vyššom vojenskom leteckom učilišti pilotov v Ukrajinskej SSR, aby sa stal stíhacím pilotom.[5]
Dňa 30. októbra 1957 Leonov ukončil štúdium s vyznamenaním a bol vymenovaný za poručíka 113. výsadkového leteckého pluku, ktorý bol súčasťou 10. ženijnej leteckej divízie 69. leteckej armády v Kyjeve.[5] Dňa 13. decembra 1959 sa oženil so Svetlanou Pavlovnou Dozenkovou.[6] Nasledujúci deň sa presunul do Východného Nemecka na svoje nové pôsobisko v 294. prieskumnom pluku 24. leteckej armády.[5]
Remove ads
Sovietsky kozmický program
Leonov bol jedným z 20 pilotov sovietskych vzdušných síl, ktorí boli v roku 1960 vybraní do prvej výcvikovej skupiny kozmonautov.[7] Ako väčšina sovietskych kozmonautov aj Leonov bol členom Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. Počas letu Voschod 2 uskutočnil ako prvý človek v dejinách výstup do otvoreného vesmíru.[8] Dňa 18. marca 1965 strávil mimo kozmickej lode 12 minút a 9 sekúnd, pričom bol s kabínou bol spojený 4,8-metrovým lanom.[7]
Na konci výstupu do vesmíru sa Leonovov skafander vo vesmírnom vákuu nafúkol do takej miery, že sa nemohol vrátiť do prechodovej komory.[7] Otvoril ventil, aby mohol vypustiť zo skafandra časť tlaku, a sotva sa mu podarilo dostať späť do kabíny.[7][9] Počas letu Leonov tiež nakreslil malý náčrt orbitálneho východu slnka, pričom išlo o prvé umelecké dielo vytvorené vo vesmíre.[10] Osemnásť mesiacov strávil výcvikom beztiažového stavu pre tento let.
V roku 1968 bol Leonov vybraný za veliteľa kozmickej lode Sojuz 7K-L1, ktorá mala obletieť Mesiac. Let bol ale zrušený pre oneskorenie pri dosahovaní spoľahlivého letu okolo Mesiaca (úspešné boli len neskoršie lety programu Zond 7 a Zond 8) a misia Apollo 8 už tento krok vo vesmírnych pretekoch dosiahla. Bol tiež vybraný ako prvý človek zo ZSSR, ktorý mal na palube kozmickej lode LOK/N1 pristáť na Mesiaci.[8] Aj tento program bol zrušený. (Let si vyžadoval výstup do otvoreného vesmíru medzi lunárnymi loďami, čo prispelo k jeho výberu). V roku 1971 mal byť Leonov veliteľom letu Sojuz 11 na Saľut 1, prvú obývanú kozmickú stanicu, ale jeho posádka bola nahradená záložnou potom, čo u jedného z členov, kozmonauta Valerija Kubasova, vzniklo podozrenie na tuberkulózu. Ďalším členom posádky bol Piotr Kolodin.[11]
Následne mal Leonov veliť ďalšiemu letu na Saľut 1, ale ten bol po smrti členov posádky Sojuzu 11 zrušený a kozmická stanica zanikla v atmosfére.[12] Ďalšie tri Saľuty (jeden z nich v skutočnosti vojenská stanica Almaz) boli zničené pri nepodarenom štarte alebo zlyhali krátko po ňom a Leonovova posádka stála bokom. V čase, keď Saľut 4 dosiahol obežnú dráhu, bol Leonov preradený na prestížnejší projekt.[13][14]
Druhý Leonovov let do vesmíru bol v úlohe veliteľa lode Sojuz 19, sovietskej časti misie Sojuz-Apollo v roku 1975 – prvého spoločného kozmického letu Sovietskeho zväzu a Spojených štátov.[13][15] Počas projektu sa Leonov natrvalo spriatelil s americkým veliteľom Thomasom P. Staffordom, pričom Leonov bol krstným otcom Staffordových mladších detí.[16][17] Stafford dokonca predniesol na Leonovovom pohrebe v októbri 2019 smútočnú reč v ruštine.
V rokoch 1976 až 1982 bol Leonov veliteľom oddielu kozmonautov („hlavným kozmonautom“) a zástupcom riaditeľa Strediska prípravy kozmonautov J. A. Gagarina, kde dohliadal na výcvik posádok. Bol tiež redaktorom kozmonautského bulletinu Neptún. Do dôchodku odišiel v roku 1992.[8]
Remove ads
Neskorší život a smrť
Leonov bol vynikajúcim umelcom, ktorého vydané knihy obsahujú albumy jeho umeleckých diel a diel, ktoré vytvoril v spolupráci so svojím kamarátom Andrejom Sokolovom. Do vesmíru si vzal tiež farebné ceruzky a papier, pričom nakreslil Zem a stal sa prvým umelcom vo vesmíre. Počas misie Sojuz-Apollo v roku 1975 tiež nakreslil portréty astronautov Apolla.[18]
.jpg)
Arthur C. Clarke vo svojich poznámkach k románu 2010: Druhá vesmírna odysea z roku 1982 napísal, že po premietaní filmu 2001: Vesmírna odysea z roku 1968 ho Leonov upozornil, že usporiadanie Mesiaca, Zeme a Slnka zobrazené v úvode filmu je v podstate rovnaké ako na jeho maľbe Blízko Mesiaca z roku 1967, hoci diagonálne orámovanie scény na maľbe nebolo vo filme zopakované. Clarke mal na stene svojej kancelárie zavesenú podpísanú skicu tejto maľby, ktorú Leonov vytvoril po premietaní.[19] Clarke venoval román 2010: Druhá vesmírna odysea Leonovovi a sovietskemu fyzikovi Andrejovi Sacharovovi. Fiktívna kozmická loď v knihe nesie meno Kozmonaut Alexej Leonov.[20] Leonov tiež spolu s Valentinom Selivanovom napísal scenár k vedecko-fantastickému filmu Záhada súhvezdia Orion z roku 1980.[21]
Od roku 1990 bol Leonov až do svojej smrti vedúcim projektu Zástava mieru vo vesmíre. Do dôchodku odišiel v roku 1992 a žil v Moskve. Od marca 1992 bol v zálohe. V rokoch 1992 – 1993 bol riaditeľom kozmických programov v Četeku. Bol poradcom prvého podpredsedu predstavenstva moskovskej Alfa-bank a v roku 2001 jej viceprezidentom. Od 18. decembra 2002 bol členom strany Jednotné Rusko a členom jej najvyššej rady.[22] Stal sa uznávaným výtvarníkom, pričom spolupracoval s Andrejom Sokolovom. Jeho diela sú hojne vystavované a publikované.[23]
V roku 2004 začal Leonov pracovať s bývalým americkým astronautom Davidom Scottom na dvojici memoárov, ktoré sa zaoberajú históriou vesmírnych pretekov medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom. Kniha bola vydaná v roku 2006 pod názvom Two Sides of the Moon: Our Story of the Cold War Space Race. Úvod ku knihe napísali Neil Armstrong a Tom Hanks. Spisovateľ Francis French urobil s Leonovom rozhovor pre knihu Into That Silent Sea, ktorú vydali Colin Burgess a French v roku 2007.[24] Dňa 18. júna 2016 navštívil Slovensko na pozvanie Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity. Naposledy tu bol ešte v roku 1965 po lete Voschod 2.[25]
Leonov zomrel 11. októbra 2019 v Moskve po dlhej chorobe. Jeho pohreb sa konal 15. októbra. Mal 85 rokov a bol posledným žijúcim členom pätice kozmonautov programu Voschod.[26] Prežila ho manželka Svetlana Dozenková, dcéra Oxana a dve vnúčatá, pričom jeho druhá dcéra Viktorija zomrela v roku 1996.[27]
Remove ads
Referencie
Literatúra
Iné projekty
Externé odkazy
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Remove ads