Tridentská omša

Tridentská omša, tiež označovaná ako Tradičná latinská omša, Usus Antiquor alebo Mimoriadna forma Rímskeho rítu je omša Rímskeho rítu, ktorá je obsahom typických vydaní Rímskeho misála z rokov 1570 až 1962. Slúži sa v cirkevnej latinčine.^[1] Až do vydania omše sv. Pavla VI. v roku 1969 to bola najpoužívanejšia omšová liturgia na svete. Vydanie z roku 1962 je najnovšie typické vydanie, tiež známe ako Misál sv. Jána XXIII. po pápežovi, ktorý ho vydal.^[2]

Tridentská omša celebrovaná FSSP.

Tridentská omša celebrovaná litoměřickým biskupom Janom Baxantom (uprostred)

Slovo „tridentská“ je odvodené od názvu mesta Trident (tal. Trento), kde sa konal Tridentský koncil. Reagujúc na rozhodnutie koncilu^[3] vydal pápež Pius V. v roku 1570 Rímsky misál, ktorý učinil záväzným pre celú Latinskú cirkev okrem miest a rádov, ktoré mali vlastnú liturgiu staršiu ako 200 rokov.^[4] Napriek tomu, že sa tridentská omša často označuje ako „(tradičná) latinská omša“, oficiálnym jazykom omše Pavla VI., ktorá ju nahradila ako riadna forma Rímskeho rítu, je tiež stále latinčina.^[5]

Jazyk

Vo väčšine oblastí sveta bola jazykom používaným na slúženie tridentskej omše vždy latinčina. V Dalmácii a častiach Istrie a Chorvátska však bola liturgia slúžená v cirkevnej slovančine a povolenie na použitie tohto jazyka bolo na ďalšie slovanské regióny rozšírené medzi rokmi 1886 a 1935.^[6][7]

V roku 1964 bola vydaná inštrukcia o implementácii konštitúcie Sacrosanctum Concilium (Konštitúcie o posvätnej liturgii) Druhého vatikánskeho koncilu, v ktorej sa ustanovuje, že epištola a evanjelium z omše dňa majú byť čítané vo vernakulárnom (= ľudovom) jazyku. Biskupské konferencie mali so súhlasom Svätej stolice rozhodnúť, ktoré ďalšie časti omše, ak nejaké, majú byť slúžené v reči ľudu.^[8]

Mimo rímskokatolíckej cirkev bola reč ľudu do slávenia tridentskej omše uvedená niektorými starokatolíkmi (väčšina starokatolíkov už dnes tridentskú omšu neslúži) a anglokatolíkmi v súvislosti s vydaním Anglického misála.^[9]

Niektoré pravoslávne cirkvi západného obradu používajú tridentskú omšu v reči ľudu v drobnými obmenami pod názvom „Božská liturgia sv. Gregora“.^[10]

Súčasnosť

Pápež Ján Pavol II. povolil veriacim a kňazom, ktorí majú záujem o omše podľa tridentského rítu, sláviť omše podľa misála z roku 1962, pokiaľ na to dostanú povolenie od diecézneho biskupa. List Kongregácie pre liturgiu Quattuor abhinc annos z 3. októbra 1984 umožňuje biskupom udeliť povolenie na slávenie tridentskej omše za nasledovných podmienok:^[11]

• Kňazi a veriaci, ktorí majú záujem o povolenie, musia verejne a jasne vyhlásiť, že nespochybňujú legitimitu a presnosť učenia Rímskeho misála, ktorý vyhlásil pápež Pavol VI.
• Tridentské omše je možné sláviť len pre tie skupiny veriacich, ktoré o to majú záujem. Tridentská omša sa smie sláviť len v biskupom na to špeciálne určenom kostole alebo kaplnke (nesmie ísť o farský kostol, vo výnimočných prípadoch je možná výnimka), deň a podmienky slávenia rovnako určuje biskup.
• Omša sa smie sláviť iba po latinsky podľa Rímskeho misála z roku 1962.
• Kombinovať texty rôznych misálov je zakázané.
• Biskup musí Kongregáciu pre liturgiu informovať o kňazoch a veriacich, ktorým povolenie na slávenie tridentskej omše udelí.

V roku 2007 pápež Benedikt XVI. vydal motu proprio Summorum Pontificum (a list pre biskupov sveta), ktorým nahradil smernice z roku 1984, a v ktorom povoľuje použitie tridentskej omše podľa vydania Rímskeho misála z roku 1962 (Misála Jána XXIII.) všetkým katolíckym kňazom latinského obradu v omšiach slávených bez účasti ľudu.^[12] Na slávenie takejto omše „môžu byť pri zachovaní toho, čo treba zachovať, pripustení aj veriaci, ktorí si to sami od seba želajú“.^[13] Povolenie sláviť verejnú tridentskú omšu vo farnosti môže udeliť farár farnosti alebo rektor kostola.^[14]

Pápež Benedikt XVI. vyhlásil omšu podľa Misála Jána XXIII. za „mimoriadnu formu“ (forma extraordinaria) Rímskeho rítu, ktorého riadnou formou je omša Pavla VI. z roku 1970.^[15] Omša podľa Misála Jána XXIII. sa niekedy zvykne nazývať aj „usus antiquior“ (staršie použitie) alebo „forma antiquior“ (staršia forma)^[12] na odlíšenie od omše Pavla VI., keďže verzia z roku 1962 je jediná forma, ktorej použitie bolo povolené (takže nehrozí pomýlenie s ešte staršími formami omše).

Súčasná situácia na Slovensku

Tridentská omša sa slúži na niekoľkých miestach na Slovensku, buď priamo v diecézach (odkaz), alebo v štyroch kaplnkách kňazského bratstva sv. Pia X v Trnave, Žiline, Liptovskom Mikuláši a Prešove.

Dostupnosť liturgických materiálov v slovenčine

Od roku 2019 prebieha digitalizácia Misála latinsko-slovenského z r. 1952 a misála vo veľkom formáte schváleného v r. 1967 s prihliadnutím na typické vydanie latinského misála z r. 1962, ktorého opätovné použitie v Katolíckej Cirkvi zažilo obrodu po motu proprio Summorum Pontificum pápeža Benedikta XVI. Digitálne omšové formuláre spolu s predkoncilovým kalendáriom svätých sú verejnosti voľne prístupné v responzívnom webovom rozhraní umožňujúcom prehliadanie na mobilnom zariadení.^[16]

Okrem uvedeného zahŕňa digitalizačný projekt aj rímsky graduál^[17], procesie, požehnania a sviatosti^[18], pôvodnú textáciu a notáciu Jednotného katolíckeho spevníka^[19], pôvodné texty životopisov svätých^[20][21], slovenský preklad Svätého Písma podľa Sixto-Klementínskej Vulgaty^{[22][23][24][25][26][27][28][29][30][31]}.

Zaujímavosťou je, že digitalizačný projekt spracúva aj rímsky kánon a vybrané omšové formuláre v hlaholike podľa tzv. Rímskeho misála staroslovenským písmom (alebo Missale Romanun Glagolitice) z r. 1893^[32] , z r. 1927^[33] a jeho najnovšieho spracovania z r. 2020^[34].