Valasi (severné Karpaty)

Valasi bol ľud pochádzajúci z Valašska, ktorý v 14. – 17. storočí osídľoval horské časti Slovenska a aj iných krajín (dnes Ukrajina, Poľsko, Sedmohradsko, Srbsko, Morava).^[1][2]

Théodore Valerio, 1852: Pâtre valaque de Zabalcz ("valašský pastier zo Zăbalțu")

Usídľovanie valachov na Slovensku začala v prvej polovici 14. storočia najprv Užská stolica (najstarší potvrdený výskyt na území Slovenska pochádza z obce Koromľa z roku 1337), potom Zemplínska, Šarišská a Spišská stolica. Išlo o obyvateľov rusínskeho (čiastočne poľského), menej balkánsko-rumunského pôvodu. Pôvodne šlo o obyvateľstvo bez stáleho sídla, tie začali tvoriť neskôr.^[3]:324 V 15. storočí šlo maximálne o niekoľko tisíc obyvateľov a aj vtedy sa k valachom už pridávali domáci obyvatelia.^{[3]:427–428} Ich príchod vrchnosť podporovala, lebo hospodárili na vysokopoložených lúkach, ktoré predtým neboli hospodársky využité.^[4] Demografický prínos príchodu valachov sa najviac prejavil na Orave (v rokoch 1530 – 1606 vzniklo viac ako 40 osád), inde nebol taký výrazný.^[5] V 16. a 17. storočí sa zvyšoval podiel Slovákov, pretože tí utekali pred vykorisťovaním vrchnosti.^[1] Vtedy už názov valasi strácal svoj etnický charakter a dostal význam pomenovania horského obyvateľstva, ktoré sa zaoberalo pastierstvom a chovom valaského dobytka.^[2]