Sopečná činnosť

Sopečná činnosť alebo vulkanická činnosť^[1], skrátene vulkanizmus sú javy, ktoré súvisia s vystupovaním magmy z hlbších častí Zeme (astenosféry, prípadne až z hranice spodného plášťa) do vrchnej časti zemskej kôry (litosféry) alebo až na povrch a so vznikom vyvretých hornín, ako aj ostatných vulkanických fenoménov. Rozlišuje sa:

• hlbinný vulkanizmus - plutonický (procesy prebiehajúce v väčších hĺbkach pod zemským povrchom)
• povrchový vulkanizmus - neptunický (procesy prebiehajúce na zemskom povrchu, alebo tesne pod ním).

Freatická erupcia Saint Helens vo Washingtone, USA, spojená s emisiou veľkého množstva pyroklastík, prachu, popola a sopečných plynov.

Pod pojem sopečná činnosť patrí vznik všetkých typov sopiek, všetky formy sopečných erupcií, vznik všetkých vyvretých telies, činnosť gejzírov, horúcich prameňov a emisie horúcich plynov a pár z fumarol. Sopečná činnosť vyvoláva aj otrasy zeme, ktoré sú zvyčajne menšieho rozsahu, lebo majú vysoko položené ohnisko.

S vulkanizmom je spojený aj ekonomický význam, nakoľko veľa významných ložísk rudných aj nerudných surovín je viazaných na vulkanické oblasti (dobrým príkladom sú ložiská polymetalických a drahokovných rúd v Slovenskom stredohorí - okolie Banskej Štiavnice a Kremnice, ktoré sú výsledkom treťohornej sopečnej činnosti).