Zadunajsko

Zadunajsko (pôvodne lat. Hungaria Trans-Danubiana „zadunajské Uhorsko“ či partes regni Hungariae Ultra-Danubiales „zadunajské časti Uhorského kráľovstva“; maď. Dunántúl; nem. Transdanubien) je tradičné označenie územia medzi Dunajom, Alpami, Drávou a Murou.

Pohľad na okolie Balatonu.

Názov Zadunajsko vznikol vo včasnom novoveku, keď pri pohľade z Bratislavy, vtedajšieho hlavného mesta Kráľovského Uhorska, územie ležalo „za Dunajom“. V istých obdobiach sa vzťahoval aj na polooficiálne administratívne jednotky:

• V roku 1547 bolo Kráľovské Uhorsko rozdelené na dva tzv. hlavné kapitanáty „Preddunajsko“ (dnešné Slovensko) a „Zadunajsko“ (zvyšok vtedajšieho Kráľovského Uhorska, pričom nezahŕňal veľkú časť dnešného západného Maďarska, ktoré bolo súčasťou Osmanskej ríše); toto delenie však bolo po čase zrušené.
• V 18. storočí zas existoval v Uhorsku tzv. Districtus Trans-Danubianus, čo bolo formálne súhrnné označenie pre 11 konkrétnych uhorských stolíc na území tradičného Zadunajska.
• V 21. storočí je Zadunajsko aj len súhrnné označenie maďarských európskych regiónov Stredné Zadunajsko, Západné Zadunajsko a Južné Zadunajsko, čo približne zodpovedá tradičnému Zadunajsku.

Zadunajsko v užšom zmysle

Geografický (i etnografický) pojem Zadunajsko (Dunántúl) v užšom zmysle je celé územie medzi Dunajom, Alpami, Drávou a Murou okrem (na tomto území ležiacej časti) Malej dunajskej kotliny a spravidla aj okrem (na tomto území ležiacej časti) Veľkej dunajskej kotliny^[1][2][3]. Zadunajsko (Dunántúl) v najužšom zmysle zahŕňa len Zadunajskú pahorkatinu (Dunántúli-dombság) (vrátane Zalajskej pahorkatiny (Zalai-dombvidék)) a prípadne aj priľahlé časti predhoria Álp, čiže nezahŕňa Malú dunajskú kotlinu, Veľkú dunajskú kotlinu ani Zadunajské stredohorie.^[4].