Česko-slovensko-poľský spor o Oravu a Spiš
From Wikipedia, the free encyclopedia
Česko-slovensko–poľský spor o Oravu a Spiš bol jeden z česko-slovensko–poľských pohraničných sporov a viedol sa medzi týmito štátmi od roku 1918 do roku 1958. Vrcholil v rokoch 1918 až 1920 a v rokoch 1938 a 1939. S konečnou platnosťou bol ukončený až česko-slovensko–poľskou zmluvou z roku 1958.
Po zániku Rakúska-Uhorska vznikol medzi novovzniknutým Česko-Slovenskom a Poľskom spor o územie Oravy a Spiša. 28. júla 1920 rozhodla veľvyslanecká konferencia v Spa o rozdelení sporného územia (Oravy a Spiša) medzi oba štáty. 1. decembra 1938 na základe Mníchovskej dohody Poľsko vojensky obsadilo a anektovalo nazad celé sporné územia v Česko-Slovensku. V roku 1939 sa novo vzniknutý Slovenský štát zúčastnil invázie do Poľska a obsadil územie obsadené Poľskom v roku 1938 aj územie pridelené Poľsku v roku 1920. Po druhej svetovej vojne sa hranice vrátili do stavu pred poľským obsadením. Spor bol ukončený uzavretím zmluvy o vzájomných hraniciach v roku 1958. V sčítaní obyvateľstva v roku 2002 uviedlo slovenskú národnosť už len 208 osôb v Jablonke a 231 v Nižné Lapše (Łapsze Niżne) a 29 a 15 v ďalších dvoch obciach,[1] čo svedčí o pokračujúcej asimilácii tamojších Slovákov.[2]