From Wikipedia, the free encyclopedia
Štvrtý carihradský koncil alebo štvrtý konštantínopolský koncil bol cirkevný snem, ktorý sa konal v rokoch 869–870 (pre rímskokatolícku cirkev) alebo 879-880 (pre pravoslávnu cirkev).
Rímskokatolícka cirkev uznáva ako Štvrtý konštantínopolský koncil snem, ktorý sa konal v rokoch 869–870 v Carihrade. Mal 25–102 účastníkov. Zvolal ho cisár Bazilius I. Macedónsky a predsedali mu legáti rímskeho pápeža Hadriána II. Bol na ňom odsúdený konštantínopolský patriarcha Fotios. Tento snem sa v rímskokatolíckej cirkvi berie ako Ôsmy všeobecný cirkevný snem.
Pravoslávna cirkev uznáva ako Štvrtý konštantínopolský koncil snem, ktorý sa konal v rokoch 879–880 v Carihrade. Výsledky predchádzajúceho snemu (869-870) boli zrušené a Fotios bol plne rehabilitovaný. V otázke cirkevnej jurisdikcie nad Bulharskom koncil rozhodol na osobitnom zasadaní, že bude pod zvrchovanosťou Konštantínopola. Na koncile boli prítomní aj legáti rímskeho pápeža Jána VIII., ktorí so závermi snemu súhlasili.[1]
V pravosláví však tento snem nie je považovaný za ekumenický koncil.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.