Vladimír I. (Kyjevská Rus)
knieža Kyjevskej Rusi / From Wikipedia, the free encyclopedia
Vladimír I. Sviatoslavič Veľký (starorusky: Володимръ Святославичь, po ukrajinsky: Володимир I Святославович) (* 960, Budutino - † 15. júl 1015, Berestovo) knieža Kyjevskej Rusi od roku 978 (podľa iných zdrojov od roku 980), iniciátor pokrstenia Stredovekej Rusi a v rokoch 978 - 986 tiež knieža Polackého kniežatstva, ktoré bolo v tom období pod správou Kyjevskej Rusi.
Vladimír I. Sviatoslavič Veľký | |
knieža Kyjevskej Rusi | |
Narodenie | 960 Budutino, Kyjevská Rus (dnes Ruská federácia) |
---|---|
Úmrtie | 15. júl 1015 Berestovo, Kyjevská Rus (dnes Ukrajina) |
Odkazy | |
Commons | Vladimír I. |
Známy je aj ako Volodimír Svätý (Володимир Святий), v cirkevných dejinách aj ako Vоlоdimír Krstiteľ (Володимир Хреститель) a bieloruských bylinách ako Vladimír Krásne Slniečko (Владимир Красное Солнышко)[1] Po prijatí kresťanstva v roku 988 prijal meno Vasilij[2]. Medzi ruskými svätcami sa porovnáva s ruskými apoštolmi (svätými), ktorí zvestovávali vieru ruskému národu. Ruskí pravoslávni veriaci slávia jeho sviatok 15. júla (podľa juliánskeho kalendára).
Vláda Vladimíra I. sa charakterizovala začiatkom rozmachu gramotnosti v Kyjevskej Rusi, čo bol následok prijatia kresťanstva v roku 988. V presadení svojich reforiem[3] bol nekompromisný a násilnícky. „Najlepšie deti matiek posielal učiť sa do najlepších škôl odkiaľ sa dlho nevracali a matky detí a keďže sa dlho nevracali, veľmi plakali, slabli vo viere a mysleli si o nich, že sú mrtve“[4]. Počas Vladimírovho panovania sa začalo s rozsiahlou výstavbou kamenných stavieb, hoci prvé zachované stavby takéhoto typu, sa datujú už do obdobia vlády jeho syna Jaroslava I. Múdreho. Založil mnoho miest (Vladimír (990), Belgorod (991)) a iné. K obyvateľom svojej ríše a k členom svojej družiny bol štedrý a pohostinný[5].
Panovník viedol aktívnu zahraničnú politiku a počas svojej vlády podpísal mnoho mierových, diplomatických a obchodných zmlúv s vladármi iných štátov: Štefanom I. (Uhorsko), Boleslavom I. Chrabrým (Poľsko), Boleslavom II. (České kráľovstvo), Silvestrom II. (rímsky pápež) a Basileiom II. (Byzantská ríša).