Yersinia pestis
From Wikipedia, the free encyclopedia
Yersinia pestis (predtým Pasteurella pestis) je patogénna baktéria z čeľade Enterobacteriaceae, ktorá je pôvodcom bubonického, septického a pľúcneho moru.[1] Je bezbičíkovitá, tyčinkovitá, gramnegatívna baktéria, čiže baktéria nesfarbiteľná pomocou farbenia podľa Grama. Bola objavená v roku 1894 A. E. Yersiom a S. Kitasatom a podľa prvého bola pomenovaná.[2]
Yersinia pestis | |||||||||||||||
Yersinia pestis pod elektrónovým mikroskopom | |||||||||||||||
Vedecká klasifikácia | |||||||||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| |||||||||||||||
Vedecký názov | |||||||||||||||
Yersinia pestis Lehmann & Neumann, 1896 | |||||||||||||||
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku |
Baktéria sa prirodzene vyskytuje u hlodavcov (myši, potkany, veveričky a pod.), infekcia u nich je mierna a nevyvoláva mor. Na človeka ju prenášajú blchy (bubonický mor). Medzi ľuďmi sa potom môže šíriť vzduchom kvapôčkami pri kašľaní (pľúcny mor).[1]
Baktéria prednostne vylučuje antifagocytárne proteíny do dendritových buniek, neutrofilov alebo makrofágov. Týmto neutralizuje ich schopnosť vyvolať imunitnú reakciu alebo elimináciu baktérie a umožní tak bakteriémiu. Endotoxín uvoľňovaný z odumretých baktérií môže spôsobiť zápal, horúčku a zrážanie krvi.[2]