Puso

From Wikipedia, the free encyclopedia

Remove ads

Puso térã pundie peteha ahyꞌopyꞌapegua haꞌe peteĩ ñeꞌẽpu pundiegua ojeporúva heta ñeꞌẽngue oñeñeꞌẽvape, ojejapóva ohapejokóvo arapytu osyryha ñeꞌẽsẽ rapé​pe térã, jaꞌe porãsérõ, ahyꞌopyꞌá​pe. Ñeꞌẽpuandu Raity Hetatetãmegua (ÑRH) ohechauka pe taipu ⟨ʔ⟩ reheve.

Arapytu osyry rupi ahyꞌopyꞌápe, jeryrýi ahyꞌopyꞌapegua ojoko térã oiko hekopeꞌỹramo osẽvo kanguy ha oguejývo sapyꞌa imbarete.[1]

Jehai rape

Thumb
Tape rechaukaha British Columbia​pe ojeporúva papapy ⟨7⟩ ojehechauka hag̃ua /ʔ/ Squamish ñeꞌeme.

Heta ñeꞌẽ – araveñeꞌẽ​icha – tekoymaguare (karaiñeꞌẽme: tradicional) morromaraitý​pe, puso ojembohaity apóhtrofo ⟨ʼ⟩ térã techaukaha ⟨ʾ⟩ reheve, haꞌéva ÑRH rai ⟨ʔ⟩ ypykue. Heta Polinésia ñeꞌẽ​me oiporúva Rróma raity, jepémo, puso ojehai peteĩ apóhtrofo ojeréva reheve, ⟨ʻ⟩ (ojeheróvaʻokina havaiñeꞌẽ ha samoañeꞌẽ​me), ojeporúva jepi avei oñembohasa hag̃ua araveñeꞌẽ ayin (avei ⟨ʽ⟩) ha haꞌe tai ypykue ÑRH-pegua pundie pytuhẽha farĩhepegua oñeꞌẽsẽva ⟨ʕ⟩-pe g̃uarã. Malajoñeꞌẽ​me puso ojehechauka tai ⟨k⟩ rupive (ñeꞌẽpy pahápe), vyro ñeꞌẽ ha maltañeꞌẽ​me ⟨q⟩ rupive. Ambue tape ojehai hag̃ua puso haꞌe saltillo ⟨Ꞌ ꞌ⟩ (majúhkula ha minúhkula), ojeporúva ñeꞌẽme haꞌévaicha tlapanec ñeꞌẽ ha Rapa Nui ñeꞌẽ.

Ambue taitýpe oreko avei tai ojeporúva ombohechauka hag̃ua puso, techapyrã evréo rai aleph ⟨א⟩ ha Sirílo raity rai ''palochka'' ⟨Ӏ⟩, ojeporúva heta Káukaso ñeꞌẽnguéra​pe. Arávia raity oiporu hamza ⟨ء⟩, ikatúva ou mokõive asénto​icha ha tai isãsóvaicha (jepe achegety reheguaꞌỹva). Túndra nénety ñeꞌẽ​me, ombohechauka chupe taikuéra apóhtrofo ⟨ʼ⟩ ha apóhtrofokõi ⟨ˮ⟩. Hapoñeꞌẽ​me, puso oiko myangekói ha pochy ñeꞌẽndyi​kuéra pahaitépe ha oñembohechauka tai ⟨っ⟩ reheve.

Hetave Filipíno ñeꞌẽnguéra jehechaukarã taitypeguá​pe, puso ndorekói mbohaity rape (ingleñe'ẽ: symbolization) ojoajúva. Hakatu hetavépe peteĩ ñeꞌẽty oñepyrũva puꞌae rai reheve (techapyrã tagaloñeꞌẽ aso, "jagua") oñembohéra meme peteĩ puso noñemohechaukáiva reheve upe puꞌae mboyve (alemaniañeꞌẽ koꞌãgagua ha hausañeꞌẽ​meguáicha). Oĩ jehaikaturã oipurúva guión, apóhtroofo ojeréva rangue, puso ojehúramo ñeꞌe mbytépe (techapyrã, tagaloñeꞌẽ pag-ibig, "mborayhu"; térã visajañeꞌẽ gabi-i, "pyhare"). Oikóramo peteĩ ñeꞌẽpy pahaitépe, puꞌae paha ikatu ojehai acento circunflejo reheve (ojekuaáva pakupyâ ramo) mokõivéva puatã ha puso oúramo puꞌae pahaitépe (techapyrã, basâ, "heꞌõ") térã peteĩ acento grave (ojekuaáva paiwà ramo) puso oúramo puꞌae pahaitépe, hakatu puatã ojehu paha mboyveguápe (techapyrã, batà, "mitã"). [2][3]

Oĩva Kanada ypyháicha ñeꞌẽnguérape, koꞌýte oĩva salishan ñeꞌẽnguéra, oipyhýva IPA tai ⟨ʔ⟩ ijehaikaturã​me. Oĩ umíva apytépe ojehúva majúhkula ha minúhkula, ⟨Ɂ⟩ ha ⟨ɂ⟩. [4] Papapy ⟨7⟩ térã peteĩ porandu rechaukaha sapyꞌánte oñemyengovia ⟨ʔ⟩ rehe, ha ojeiporavove ñeꞌẽme haꞌeháicha squamish ñeꞌẽ. SENĆOŦEN rehegua – hiꞌachegety hetavehápe ijojahaꞌỹva ambue salish ñeꞌẽnguéra​gui – ombohováivo oipuru kóma ⟨,⟩ ohechauka hagua puso, jepémo ipyhypyrã.

Ary 2015, mokõi kuña Kanada Yvyrupa Yvatekuarahyreiké​pe ombohovái yvyrupa sãmbyhyhápe ndohejáigui chupekuéra oipuru tai ⟨ʔ⟩ imembykuña rérape: Sahaiʔa, téra chipewyan ñeꞌẽ​me, ha Sakaeʔah, téra slavey ñeꞌẽ​me (mokõi téra añetehápe ijypy ojoajúva). Yvyvore rembiguái omosus‍ũ Kuatiatãꞌi Jekuaaukaha yvyvorepegua ha tetãmeguakuéra ndaikatuiha ohechauka pe tai. Mokõi kuña oheramoĩ chupekuéra taiky ⟨-⟩ reheve ⟨ʔ⟩ rangue, omboguata aja ombohovaiha pe jokuairape. [5]

Puso jeporu haꞌe peteĩ mbaꞌe ojehechakuaáva Ehkósia gael ñeꞌẽ Ñemby Yvyrusu Argyll dialeytokuérape. Umichagua dialéytope, gael ñeꞌẽ estándar ñeꞌẽjoaju "Tha Gàidhlig agam" ("Che añeꞌẽ gael ñeꞌẽ"), oñembohasáta "Tha Gàidhlig a'am".

Gána Nawdm ñeꞌẽ​me, puso ojehai ɦ, majúhkula Ĥ .

Remove ads

Avañeꞌẽme

Avañeꞌẽme oĩ puso[6], hetavépe peteĩ ñeꞌẽky (morfema) ryepýpe.

Saltillo ⟨Ꞌ ꞌ⟩ haꞌe tape hekopetevéva ohai hag̃ua puso[7]. Jepémo, iporeꞌỹgui avañeꞌẽ rairendaty koꞌãgaguakuérape, hetavépe ojeporu ⟨'⟩, ⟨’⟩, ⟨ʼ⟩, ⟨ʻ⟩ hambaꞌe.

Ambue ñeꞌẽnguérape jejuhu

Ogykehai oĩva iguýpe ohechauka mbaꞌeichaitépa ojejuhu puso ryapu yvorapegua ñeꞌe oñeñeꞌeva apytépe:

Ehechave Ñeꞌẽaty(ꞌi), Ñeꞌẽngue ...
Remove ads

Ehecha avei

  • Saltillo
  • Hamza
  • Pundie pytuhẽha farĩhepegua oñeꞌẽsẽva

Manduꞌapy

Bibliografía rehegua

Loading related searches...

Wikiwand - on

Seamless Wikipedia browsing. On steroids.

Remove ads