![cover image](https://wikiwandv2-19431.kxcdn.com/_next/image?url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/0/0e/Pop_Ivan_Massif%252C_Maramures.jpg/640px-Pop_Ivan_Massif%252C_Maramures.jpg&w=640&q=50)
Karpaty
From Wikipedia, the free encyclopedia
Karpaty (iné názvy: Karpatská sústava, Karpatský systém, karpatský oblúk) sú rozsiahly horský systém v Európe s celkovou rozlohou asi 200 000 km²[1] až 210 000 km² a dĺžkou okolo 1 400 km[2], čo z neho robí po Škandinávskych vrchoch druhé plošne najrozsiahlejšie pohorie v Európe. Sú súčasťou Alpsko-himalájskej sústavy. Vznikli v priebehu mladších treťohôr, patria teda k mladým európskym pohoriam. Na severozápade ich Viedenská kotlina a Karnuntská brána oddeľujú od Álp, zo severu sú obklopené Čelnou karpatskou priehlbinou, na juhovýchode a vo východnom Srbsku plynule prechádzajú do Balkanidov.
![Symbol rozcestia](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/7/72/Disambig.svg/20px-Disambig.svg.png)
Karpaty | |
Pohorie | |
Maramureský masív, Rumunsko | |
Štáty | ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() |
---|---|
Vertikálne delenie | 7
- Západné Karpaty - Juhovýchodné Karpaty - Východné Karpaty - Južné Karpaty - Rumunské Západné Karpaty - Transylvánska panva - Srbské Karpaty |
Najvyšší bod | Gerlachovský štít |
- výška | 2 655 m n. m. |
- súradnice | 49°09′49″S 20°08′02″V |
Dĺžka | 1 400 km |
Rozloha | 210 000 km² (21 000 000 ha) |
Geologické zloženie | flyšové pásmo, neovulkanity, oravikum |
Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
Perióda | Terciér |
Wikimedia Commons: Carpathian Mountains | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
![Thumb image](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/a/a6/Gerlach_south_face_B.jpg/640px-Gerlach_south_face_B.jpg)
Karpaty sú jedným z najvýznamnejších území divokej prírody v Európe. Žije tu okrem iného najväčšia európska populácia medveďa hnedého, vlka, kamzíka a rysa, veľa vzácnych vtákov ako napríklad orol skalný či orol krikľavý a tiež viac ako tretina všetkých európskych druhov rastlín vrátane mnohých endemitných a reliktných druhov.[3] V Rumunsku sa nachádza druhá najväčšia plocha pralesov v Európe po Rusku, celkom 250 000 hektárov (65 %); väčšina z nich sa nachádza v Karpatoch,[4] pričom Južné Karpaty predstavujú najväčšiu nefragmentovanú lesnú oblasť v Európe.[5] Najviac lesov tvoria podhorské bučiny a horské smrečiny. Miera odlesňovania v dôsledku nezákonnej ťažby dreva je však vysoká.[6] V horách a ich podhoriach vyviera mnoho termálnych a minerálnych vôd, pričom na Rumunsko pripadá tretina všetkých týchto európskych vôd.[7]
V karpatskej oblasti sa stretávajú vplyvy mnohých národov, jazykov a kultúr, prejavujúce sa podobným folklórom a tradíciami; charakteristická podoba pastierskej horskej krajiny a mnohých miestopisných názvov je spojená predovšetkým s tzv. valašskou kolonizáciou v stredoveku a ranom novoveku. Okrem prírodného bohatstva sa tu nachádza aj mnoho kultúrnych pamiatok: na zozname svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO sú zapísané staré bukové lesy a bukové pralesy, ale tiež aj ľudové drevené chrámy poľských, ukrajinských, rumunských a slovenských obcí, opevnené dediny Transilvánie, pravoslávne kláštory alebo unikátne jaskyne Slovenského raja a krasu.