Škandinávske vrchy
From Wikipedia, the free encyclopedia
Škandinávske vrchy je pohorie, ktoré sa rozprestiera na Škandinávskom polostrove. Západná časť pohoria má strmé svahy na pobreží so Severným a Nórskym morom, pričom vytvára známe nórske fjordy. Severovýchodná časť sa postupne stáča k Fínsku. Sever pohoria s vrcholmi nad 2 000 m n. m. sa nachádza za polárnym kruhom a tvorí hranicu Švédska a Nórska.
Škandinávske vrchy (Skanderna, Fjällen, Kjølen) | |
pohorie | |
Vrchol Ahkka z Národného parku Sarek | |
Štáty | Fínsko, Nórsko, Švédsko |
---|---|
Najvyšší bod | Galdhøpiggen |
- výška | 2 469 m n. m. |
- súradnice | 61°38′11″S 8°18′45″V |
Dĺžka | 1 700 km [1] |
Šírka | 320 km [1] |
Orogenéza/vrásnenie | kaledónske vrásnenie |
Perióda | prvohory - ordovik |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Pohorie nie je veľmi vysoké ale svahy hôr sú strmé. Najvyššie vrcholy sa nachádzajú v nórskej časti Oppland. Galdhøpiggen (2 469 m) v južnom Nórsku je najvyšším vrcholom v štáte, Kebnekaise s 2 104 m je najvyšší vrchol Švédska a Halti (1 328 m) je najvyšším vrchom vo Fínsku. Severská poloha pohoria spolu s vlhkosťou Atlantického oceánu vytvárajú ľadovcové polia a ľadovce, ktoré v spojení so strmými vrchmi vytvárajú veľkolepú a dramatickú scenériu.
Škandinávske vrchy vznikli kaledónskym vrásnením a sú tak geologicky prepojené s pohoriami v Škótsku, Írsku a cez Atlantik aj v Severnej Amerike s Apalačskými vrchmi. Podľa geológov v minulosti tvorili jedno spoločné pohorie až kým sa nerozpadol superkontinent Pangea. Vrchy erodovali na jednu pätinu svojej pôvodnej veľkosti. Sú jedným z najstarších existujúcich pohorí na svete.