From Wikipedia, the free encyclopedia
Klub ligových kanonierov (KLK) je elitná spoločnosť slovenských futbalistov, ktorí počas svojej kariéry strelili 100 a viac gólov v najvyšších ligových súťažiach (česko-slovenská futbalová liga 1925 – 1993, slovenská liga 1939 – 1944 a od sezóny 1993/1994, zahraničné ligy).
Klub ligových kanonierov | |
Právna forma | občianske združenie |
---|---|
Sídlo | Tomášikova 18482/30C 821 01 Bratislava-Ružinov |
Vznik | 6. apríl 2018 |
IČO | 51659018 |
Registračné číslo | VVS/1-900/90-53538 |
Predseda | Mgr. Tomáš Medveď (od 28. júla 2018) |
Klub ligových kanonierov nadväzuje na tradíciu Klubu ligových kanonýrů, založeného v roku 1972 redakciou týždenníka GÓL v Česko-Slovensku. Tento Klub pôvodne združoval hráčov, ktorí dosiahli hranicu 100 gólov v česko-slovenskej lige, od roku 1991 sa započítavali aj góly z európskych prvoligových súťaží, nie však so spätnou platnosťou. V ére Česko-Slovenska mal Klub ligových kanonýrů 39 členov, z toho 13 Slovákov v čele s Jozefom Adamcom, tretím najlepším strelcom v histórii česko-slovenskej futbalovej ligy. Po rozdelení Česko-Slovenska pôsobí Klub ligových kanonýrů už len v Česku, na Slovensku podobný Klub nevznikol. S iniciatívou založiť slovenský Klub ligových kanonierov prišla trojica futbalových nadšencov Peter Divéky, Gregor Mareš a Peter Bzdúch [1]. S podporou Únie ligových klubov a jej prezidenta Dušana Tittela sa prvé stretnutie členov KLK uskutočnilo 5. júla 2013 v Senci v rámci vyhlásenia ankiet Corgoň ligy za sezónu 2012/2013. Prítomným členom KLK boli odovzdané Certifikáty kanoniera a pamätné ocenenia [2].
31. marca 2014, necelý rok po založení Klubu ligových kanonierov vstúpil medzi ligových „stovkárov“ Róbert Vittek, najlepší strelec v histórii slovenskej futbalovej reprezentácie. Stal sa tak 32. členom elitnej kanonierskej spoločnosti.
31. marca 2015 v Žiline boli pred zápasom Slovensko-Česko ocenení ďalší členovia KLK Ján Strausz, Peter Herda, Pavol Diňa a Róbert Semeník. Menovaní si prevzali „Certifikáty členov Klubu ligových kanonierov“ z rúk prezidentov Slovenského futbalového zväzu a Únie ligových klubov Jána Kováčika a Ivana Kozáka. [3] Slávnostného aktu sa zúčastnili tiež členovia českého Klubu ligových kanonýrů Václav Daněk, Horst Siegl a Jan Nezmar. V rámci odovzdávania ocenení si Klub ligových kanonierov uctil aj futbalové majstrovstvo nežijúcich kanonierov Viktora Tegelhoffa a Ladislava Józsu, na pôde Únie ligových klubov si prevzali ocenenia ich rodinní príslušníci.
V sezóne 2016/2017 sa rozrástol Klub kanonierov o dvoch nových členov. 15. októbra 2016 strelil Filip Hološko v austrálskej najvyššej súťaži stý ligový gól, pričom sa stal prvým stovkárom, ktorý ani raz neskóroval v slovenskej lige, zároveň ako prvý hráč dosiahol métu 100 gólov v ligovej súťaži mimo Európy [4]. 16. apríla 2017 sa k nemu pridal Marek Bakoš, svojim 63. gólom v českej lige dosiahol hneď dva míľniky, v drese Viktorie Plzeň zaznamenal jubilejný 50. gól, čím zaokrúhlil počet svojich ligových zásahov na stovku [5].
6. mája 2018 sa počet členov KLK rozrástol na číslo 35. Marek Hamšík strelil v drese SSC Neapol svoj stý ligový gól [6], jeho výkon je o to pozoruhodnejší, že všetkých 100 gólov zaznamenal v Serii A, jednej z najlepších ligových súťaží na svete.
Rok 2018 priniesol aj ďalšie medzníky v histórii KLK. 6. apríla vzniklo Občianske združenie Klub ligových kanonierov, zaregistrované na Ministerstve vnútra SR a na konferencii SFZ 28. júna bol KLK prijatý za pridruženého člena SFZ. [7] Predsedom KLK sa stal Tomáš Medveď, ktorý je sám členom Klubu s bilanciou 103 ligových gólov, členmi výkonného výboru trojica iniciátorov vzniku KLK a športový novinár Peter Šurin. [8] Prvou oficiálnou akciou bol turnaj vo footgolfe s charitatívnym rozmerom v Rajci.
V októbri sa uskutočnilo stretnutie členov KLK, v rámci ktorého kanonieri vzhliadli zápas Ligy národov Slovensko – Česko (1:2) v Trnave [9].
V roku 2019 rozšíril KLK svoje aktivity aj mimo futbalové dianie, keď sa spolupodieľal na organizácii konferencie Myslieť na budúcnosť sa oplatí v kúpeľoch Lúčky za účasti bývalých športovcov. [10] V spolupráci s Úniou ligových klubov oceňovali členovia KLK víťazov ankety Gól mesiaca a Gól sezóny. [11] Organizačne zabezpečoval tiež I. ročník Memoriálu Juraja Halenára, usporiadaným jeho materským klubom FK Lokomotíva Trnava. [12] Pokračovaním spolupráce s českým Klubom ligových kanonýrů bolo stretnutie členov oboch Klubov v decembri v Bratislave. Po rokoch sa opäť zišli legendy česko-slovenského futbalu Ján Čapkovič, Jozef Levický, Peter Herda, Stanislav Griga, Ľubomír Luhový a Antonín Panenka, aby spoločne pokrstili knihu Zdeňka Pavlisa Od Bicana k Lafatovi. V spoločnosti majstrov Európy z Belehradu 1976 Karolom Dobiašom a Jozefom Čapkovičom si zaspomínali na svoje hráčske časy [13].
Kniha o česko-slovenských kanonieroch sa stala inšpiráciou a výzvou pre vznik publikácie o slovenskom KLK. Kolektív autorov spracoval futbalové i životné príbehy 35 kanonierov a v novembri 2021 vyšla kniha "Klub ligových kanonierov - Od vzniku po súčasnosť" [14]. Krstným otcom diela sa stal Ladislav Petráš, futbalový internacionál a člen Siene slávy slovenského futbalu.
V roku 2022 sa členovia KLK zúčastnili osláv 50. výročia Klubu ligových kanonýrů v Kroměříži, v rámci ktorého sa odohral exhibičný zápas internacionálov a kanonierov Česka a Slovenska [15]. Na podujatí sa stretli legendy česko-slovenského futbalu, osobnosti úspešných generácií, medailisti z MS 1962 v Čile, majstri Európy z Belehradu 1976 a olympijskí viťazi z Moskvy 1980. O rok neskôr sa podobná akcia konala v Piešťanoch pri príležitosti 10. výročia založenia slovenského KLK.
16. septembra 2023 sa stal 36. hráčom, ktorý dosiahol hranicu sto ligových gólov Michal Ďuriš. Po niekoľkoročnom pôsobení v zahraničí prišiel na hosťovanie do Spartaka Trnava a hneď v prvom ligovom štarte vstúpil do KLK. Po viac ako deviatich rokoch sa stal členom Klubu hráč vďaka gólu v slovenskej lige. Pred Ďurišom sa to podarilo naposledy Vittekovi v marci 2014.
Členom Klubu ligových kanonierov sa môže stať futbalista so slovenským prípadne česko-slovenským občianstvom, ktorý strelí minimálne 100 gólov v najvyšších ligových súťažiach na Slovensku (v Česko-Slovensku) alebo v zahraničí. Cieľom a poslaním KLK je oceniť a vyzdvihnúť hráčov, ktorí preslávili slovenský futbal, priblížiť ich úspechy ako inšpirujúci príklad ďalším generáciám mladých futbalistov. Podmienku členstva v Klube ligových kanonierov v čase jeho založenia spĺňalo 31 bývalých i súčasných futbalistov, ktorým boli udelené Certifikáty kanoniera s poradovým číslom podľa dátumu dosiahnutia stého gólu. Prvým pokoriteľom stogólovej hranice a držiteľom Certifikátu číslo 1 sa stal symbolicky Jozef Luknár (1915 – 1966). Členmi KLK sa stali aj futbalový svetobežník, budapeštiansky rodák slovenského pôvodu Ladislav Kubala, reprezentant troch krajín (Česko-Slovensko, Maďarsko, Španielsko) a Bulhar Božin Laskov, ktorý prišiel študovať do Česko-Slovenska a usadil sa na Slovensku. Obaja spĺňajú podmienku občianstva, hoci Kubala len krátkodobo, obaja hrali v česko-slovenskej futbalovej lige, reprezentovali Česko-Slovensko a významným spôsobom sa zapísali do histórie slovenského futbalu.
Stav k 23. 9. 2024
Poznámka: zvýraznený je stále aktívny hráč
Poznámka: zvýraznené sú názvy klubov, v ktorých hráč dosiahol stý gól
Klub | Počet hráčov |
Hráči |
---|---|---|
Slovan Bratislava | Luknár, Arpáš, Tegelhoff, A. Moravčík, Čapkovič, Halenár, Vittek | |
Spartak Trnava | Adamec, Ľ. Luhový, Ďuriš | |
Žilina | Pažický, Oravec | |
Inter/ČH Bratislava | Laskov, Levický | |
Tatran Prešov | Šimanský, Pavlovič | |
Lokomotíva Košice | Scherer, Józsa | |
Dukla B. Bystrica | Semeník, Medveď | |
VSS Košice | Strausz | |
ZŤS Petržalka | Masný | |
Rudá hvězda Cheb | P. Herda | |
Sparta Praha | Griga | |
Dukla Praha | M. Luhový | |
Bohemians Praha | Mičinec | |
DAC Dun. Streda | Diňa | |
FC Barcelona | Kubala | |
Wacker Innsbruck | Obert | |
Olympiakos Nikózia | Kožlej | |
FC Middlesbrough | Sz. Németh | |
1. FC Nürnberg | Mintál | |
MKE Ankaragücü | Šesták | |
Sydney FC | Hološko | |
Viktoria Plzeň | Bakoš | |
SSC Neapol | Hamšík |
Aktívni hráči, stav k 23. 9. 2024
GÓLY | MENO | KLUBY/GÓLY |
---|---|---|
Adam Nemec | MFK Dubnica 8, MŠK Žilina 18, KRC Genk 4, 1. FC Kaiserslautern 4, Dinamo Bukurešť 21, FC Pafos 17, FC Voluntari 26 | |
Róbert Pich | MŠK Žilina 29, B. Bystrica 10, Śląsk Wrocław 52, Othellos Athienou 7 | |
Vladimír Weiss ml. | Glasgow Rangers 5, Espaňol 2, Pescara 4, Olympiakos 4, Lekhwiya SC 20, Al-Gharafa 25, Slovan Bratislava 21 | |
Tomáš Ďubek | MFK Ružomberok 46, Liberec 1, Zalaegeszeg 1, Z. Moravce 30 | |
Aleksandar Čavrić | Slovan Bratislava 52, OFK Belehrad 14, Aarhus GF 1, Kašima Antlers 7 | |
Miloš Lačný | MFK Ružomberok 44, Slovan 2, Dundee United 1, Neman Grodno 3, Kajrat Almaty 1, Torpedo Kutaisi 3, Sereď 11, FK Pohronie 8, FC Košice 1 | |
Albert Rusnák | SC Cambuur 4, FC Groningen 9, Real Salt Lake 42, Seattle Sounders 18 | |
David Depetris | AS Trenčín 30, Spartak Trnava 17, Rizespor 1, Sigma Olomouc 3, Monarcas Morelia 4, Huracán 1, Club Olimpo 4, B. Bystrica 12 | |
Ivan Schranz | Spartak Trnava 22, Dukla Praha 8, Č. Budějovice 9, FK Jablonec 13, Slavia Praha 17 | |
Igor Žofčák | MFK Ružomberok 14, Slovan 13, Michalovce 33, FK Jablonec 1, Sparta Praha 5 | |
Erik Pačinda | MFK Košice 19, Dun. Streda 32, Viktoria Plzeň 1, Korona Kielce 4, Spartak Trnava 5, FC Košice 2 | |
Juraj Kucka | MFK Ružomberok 8, Sparta Praha 11, FC Janov 9, AC Miláno 4, Trabzonspor 3, FC Parma 17, FC Watford 1, Slovan 9 | |
Jakub Sylvestr | Slovan 13, Artmedia 7, Dinamo Záhreb 2, Aalborg 5, Beitar 7, Bnei Yehuda 7, Ašdod 1, Hapoel Haifa 5, Chennaiyin 2, FK Žalgiris 8, KFC Komárno 1 | |
Roman Procházka | Spartak Trnava 21, Levski Sofia 25, Viktoria Plzeň 9 | |
Róbert Mak | 1. FC Nürnberg 6, PAOK Solún 17, Zenit Petrohrad 6, Ferencváros 4, Sydney FC 20, Slovan 2 | |
Filip Kiss | Petržalka 4, Slovan 6, Ross County 6, Haugesund 8, Al Ittifaq 24, Al Ittihad 6 | |
Tomáš Malec | AS Trenčín 16, Rosenborg BK 6, Olomouc 4, Lillestrøm SK 3, FK Žalgiris 8, Rīgas FS 6, FC Senica 8, B. Bystrica 3 | |
Adam Zreľák | MFK Ružomberok 15, Slovan 10, FK Jablonec 2, 1. FC Nürnberg 2, Warta Poznań 21, GKS Katowice 2 | |
Michal Škvarka | MŠK Žilina 43, Z. Moravce 3, Ferencváros 1, Wisla Krakov 2, Levadiakos 1 |
GÓLY | MENO | KLUBY/GÓLY |
---|---|---|
Vojtech Masný | Jednota Trenčín 65, Dukla Pardubice 6, Vienna Viedeň 27 | |
Ľubomír Moravčík | Plastika Nitra 30, AS St.Étienne 31, SC Bastia 8, Celtic Glasgow 29 | |
Viliam Hyravý | ZVL Žilina 24, Baník Ostrava 36, Dukla Banská Bystrica 6, MFK Ružomberok 26, FC Toulouse 3 | |
Milan Dolinský | ČH Bratislava 76, Tankista Praha 12, Slovan Bratislava 6 | |
Marek Ujlaky | Spartak Trnava 86, Slovan Bratislava 2, FC Senec 3, ViOn Zlaté Moravce 2, FK Drnovice 1 | |
Róbert Rák | FC Nitra 61, MFK Ružomberok 17, Dinamo Minsk 16 | |
Peter Fecko | Lokomotíva Košice 78, Aris Limassol 15 | |
Ladislav Kuna | Spartak Trnava 86, Admira Viedeň 5 | |
Pavol Bencz | Jednota Trenčín 72, ZVL Žilina 10, Vienna Viedeň 8 | |
Dušan Galis | VSS Košice 59, Slovan Bratislava 30, Cádiz CF 1 | |
Martin Fabuš | ODu/AS Trenčín 59, MŠK Žilina 17, Dukla Banská Bystrica 5, Sigma Olomouc 1, Ruch Chorzów 8 | |
Vladimír Kožuch | Spartak Trnava 61, Tatran Prešov 22, Slovan Liberec 7 |
Prvým stovkárom sa stal 2. apríla 1944 Jozef Luknár, hráč ŠK Bratislava dvomi rýchlymi gólmi v 4. a 8. minúte zahájil debakel Šimonovian 14:0. O dva týždne dosiahol métu 100 gólov jeho klubový spoluhráč Ján Arpáš. Prvým hráčom, ktorý sa prestrieľal do Klubu kanonierov gólom v zahraničnej lige, sa stal Ladislav Kubala z FC Barcelona. Tento futbalový svetobežník dal zároveň celkom najviac gólov v zahraničných ligových súťažiach - 188. Prvým Slovákom so stovkou ligových gólov v česko-slovenskej lige sa stal v roku 1955 Emil Pažický, v ére spoločnej ligy sa k nemu pridalo ďalších dvanásť slovenských futbalistov. Po roku 1993 sa stal prvým členom elitného Klubu kanonierov Pavol Diňa, 89 gólov z federálnej ligy zaokrúhlil na stovku hneď v premiérovej sezóne samostatnej slovenskej ligy. „Dvojnásobným“ stovkárom je Róbert Semeník, najskôr dosiahol stogólovú hranicu v súčte všetkých ligových súťaží a potom sa stal prvým hráčom, ktorý dal sto gólov v samostatnej slovenskej lige po roku 1993. Stogólovú hranicu v ére samostatnosti pokoril okrem Semeníka už len Juraj Halenár. Filip Hološko bol prvý kanonier, ktorý strelil 100 gólov bez jediného zásahu v slovenskej lige a prvý, kto dosiahol stý gól v ligovej súťaži mimo Európy. Rovnako Marek Hamšík dosiahol stovku len gólmi v zahraničí, jeho výkon je o to úctyhodnejší, že ich nastrieľal v elitnej Serii A.
„Jubilejný“ stý gól padol v 26 prípadoch v zápase, v ktorom sa čerstvý kanonier tešil z víťazstva, štyrikrát sa o body delilo a len päťkrát odchádzal z ihriska porazený (Levický, Masný, Németh, Mintál a Oravec). Najtrpkejšie bude na tento míľnik kariéry spomínať Jozef Levický, ktorý sa stal stovkárom pri vysokej prehre Interu Bratislava v B. Bystrici 1:5, stým gólom znižoval na 1:4. Naopak Marek Mintál napriek prehre s Mainzom 1:2 mal dôvod na radosť, 24. gólom v sezóne získal korunu kráľa strelcov v Bundeslige.
Najviac gólov v zápase, v ktorom dosiahol stogólovú hranicu, strelil Stanislav Griga, štyri proti DAC Dunajská Streda. Hetrikom vstúpili medzi „stovkárov“ Ladislav Pavlovič, Anton Moravčík a Stanislav Šesták, desiati kanonieri dali dva góly. Najčastejšie, trikrát padali jubilejné góly do brány Interu Bratislava a Prešova. Zaujímavosťou je, že proti Interu zaznamenali svoj stý ligový gól dvaja hráči, ktorí väčšinu svojich gólov strelili práve v žlto-čiernom drese. Adolf Scherer ako hráč Lokomotívy Košice a Ľubomír Luhový ako hráč Trnavy. Až pri dvoch jubilejných góloch „asistoval“ brankár Prešova Alois Večerka, stý gól mu strelili Božin Laskov z ČH Bratislava a o necelé tri týždne aj Emil Pažický z Iskry Žilina. Stalo sa tak v roku 1955, keď v priebehu mesiaca vstúpili medzi ligových stovkárov až traja hráči, okrem spomínanej dvojice ešte Gejza Šimanský. Najslávnejším brankárom, ktorý inkasoval stý gól bol bezpochyby Viliam Schrojf, v bráne Slovana Bratislava ho prekonal Ladislav Pavlovič. Pri jubilejnom zásahu Szilárda Németha stál v bráne Birminghamu Maik Taylor, mnohonásobný reprezentant Severného Írska.
Vekový priemer kanonierov v momente keď strelili svoj stý ligový gól je 29,9 roka. Najmladší bol Ladislav Kubala, ktorý tento míľnik dosiahol vo veku 26 rokov a 116 dní. Ako 26-roční vstúpili medzi kanoniersku elitu aj Ján Arpáš, Stanislav Griga a Szilárd Németh. Najstarším členom KLK sa stal Jozef Levický vo veku 35 rokov, 6 mesiacov a 21 dní. 34 rokov mali Ladislav Pavlovič, Marián Masný a Marek Bakoš. Najsilnejšie kanonierske ročníky boli 1942 – narodili sa Adamec, Strausz a Levický a 1973 – narodili sa Semeník, Kožlej a Medveď.
Najrýchlejšie sa k stovke ligových gólov prepracoval Ján Arpáš, stačili mu k tomu štyri roky a 240 dní. V povojnovej histórii boli najrýchlejší Stanislav Griga (6 rokov, 9 mesiacov, 2 dni) a Ladislav Józsa (6 rokov, 10 mesiacov, 11 dní), treba však podotknúť, že Józsa medzitým odohral jednu sezónu v II. lige. Najdlhšie, 16 rokov a dva týždne trvala púť od prvého k stému gólu Michalovi Ďurišovi, Jozef Levický dosiahol túto métu za 14 rokov, 2 mesiace a 14 dní. Zaujímavosťou je tiež ako dlho čakali kanonieri na jubilejný gól, keď mali na svojom konte už 99 gólov. V prípadoch, keď strelili v zápase viac gólov, išlo doslova len o pár minút. Arpáš, Pavlovič a Stanislav Šesták to stihli za dve minúty, Luknár za štyri. Naopak jeden z najlepších kanonierov v histórii slovenského futbalu Adolf Scherer si čakanie na svoj stý ligový zásah od gólu číslo 99 natiahol na 10 mesiacov a dva týždne.
Príkladom klubovej vernosti sú hráči, ktorí strelili všetky góly v drese jediného klubu: Jozef Luknár (ČsŠK/ŠK Bratislava), Ján Strausz (VSS Košice), Ján Čapkovič (Slovan Bratislava), Jozef Levický (Inter Bratislava). Opačným protipólom sú dvaja Tomášovia, Medveď a Oravec, ktorí skórovali až v 11 respektíve 10 kluboch. Najviac hráčov, sedem vstúpilo medzi ligových stovkárov v belasom drese Slovana Bratislava. Okrem našich ligových súťaží, či už česko-slovenskej alebo slovenskej bolo svedkom vstupu slovenských kanonierov do elitného klubu stovkárov deväť zahraničných ligových súťaží, medzi nimi La Liga, Premier League, Bundesliga, Serie A.
Tým, že všetky svoje ligové góly strelili bez pokutových a priamych kopov sa môžu pochváliť Jozef Levický, Ján Strausz a Stanislav Griga. Peter Herda, skvelý realizátor štandardných situácií dosiahol takmer tretinu gólov, až 33 z pokutových kopov. Stý presný zásah si pripísal z priameho kopu, podobne ako Ladislav Józsa, Pavol Diňa alebo Juraj Halenár. Úspešne premenená penalta bola vstupenkou do KLK pre Adolfa Scherera, Mareka Mintála, Filipa Hološka či Mareka Bakoša. Stý gól hlavičkou dosiahli „kráľ hlavičiek“ Ján Strausz (až 74 gólov zo 115), Tomáš Oravec, Stanislav Šesták a Róbert Vittek.
V zozname kanonierov je jediná bratská dvojica Milan Luhový a Ľubomír Luhový, ktorá má na konte v súčte 251 gólov. Perličkou je, že mnohí z kanonierov mali súrodencov, ktorí tiež strieľali ligové góly, najbližšie k stovke sa z nich priblížil starší brat Mariána Masného Vojtech Masný, chýbali mu len dva prresné zásahy.
|
|
|
|
Stav k 6. 4. 2024
Krajina/liga | Meno | Góly | Góly podľa klubov |
---|---|---|---|
Ligové súťaže v Európe (UEFA) | |||
Anglicko | Szilárd Németh | 23 | Middlesbrough FC 23 [44] |
Belgicko | Ľudovít Cvetler | 16 | Standard Liège 16 |
Bulharsko | Roman Procházka | Levski Sofia 25 | |
Cyprus | Jozef Kožlej | 90 | Olympiakos Nikózia 55, Omonia 32, Anorthosis 3 |
Česko | Marek Bakoš | 67 | Viktoria Plzeň 54, Slovan Liberec 13 [45] |
Dánsko | Jakub Sylvestr | Aalborg 5 | |
Francúzsko | Ľubomír Moravčík | 39 | AS Saint-Étienne 31 [46], SC Bastia 8 |
Grécko | Igor Klejch | 25 | Panachaiki Patras 25 |
Holandsko | Ivan Mráz | 31 | MVV Maastricht 31 [47] |
Island | Rastislav Lazorík | 29 | Breiðablik 16, Leiftur 13 [48] |
Izrael | Jakub Sylvestr | Beitar 7, Bnei Yehuda 7, Ašdod 1, Hapoel Haifa 5 | |
Juhoslávia | Ján Podhradský | 16 | BSK Belehrad 16 [49] |
Litva | Jakub Sylvestr Tomáš Malec | FK Žalgiris 8 FK Žalgiris 8 | |
Lotyšsko | Branislav Jašurek | FK Ventspils 10 | |
Maďarsko | Gejza Kocsis Štefan Príboj | 79 74 | Újpest FC 77, Tokodi 2 [50] Újpest FC 74 [51] |
Nemecko | Marek Mintál | 32 | 1.FC Nürnberg 32 [52] |
Nórsko | Marek Sapara | 19 | Rosenborg BK 19 |
Poľsko | Róbert Pich | 52 | Śląsk Wrocław 52 |
Portugalsko | Róbert Boženík | Boavista 12 | |
Rakúsko | Anton Bulla | 77 | First Vienna 70, Slovan Viedeň 7 [53] |
Rumunsko | Adam Nemec | Dinamo Bukurešť 21, FC Voluntari 25 | |
Rusko | Martin Jakubko | 23 | Saturn Ramenskoje 4, FK Moskva 8, FK Chimki 2, Amkar Perm 9 |
Škótsko | Ľubomír Moravčík | 29 | Celtic Glasgow 29 [54] |
Španielsko | Ladislav Kubala * Milan Luhový | 138 22 | FC Barcelona 131, Espaňol 7 Sporting Gijón 22 |
Švajčiarsko | Marián Černický | 19 | FC Sion 19 [55] |
Taliansko | Marek Hamšík | 100 | SSC Neapol 100 |
Turecko | Filip Hološko | 70 | Manisaspor 21, Besiktas 42, Istanbul BB 5, Rizespor 2 |
Ligové súťaže v Ázii a Austrálii (AFC) | |||
Austrália | Filip Hološko | 18 | FC Sydney 18 |
Čína | Tomáš Medveď | Šenjang Ginde 5 | |
India | Jakub Sylvestr | Chennaiyin 2 | |
Japonsko | Ľubomír Luhový | 8 | Urawa Red Diamonds 8 |
Katar | Vladimír Weiss ml. | 45 | Lekhwiya SC 20, Al-Gharafa 25 |
Saudská Arábia | Filip Kiss | Al Ettifaq 24 [56] | |
SAE | Miroslav Stoch | Al Ain 9 | |
Ligové súťaže v Severnej a Strednej Amerike (CONCACAF) | |||
Kostarika | Jozef Mišo | 87 | LD Alajuelense 73, CS Herediano 13, Carmelita 1 [57] |
USA | Albert Rusnák | 52 | Real Salt Lake 42, Seattle Sounders 10 |
Mexiko | David Depetris | Morelia 4 | |
Ligové súťaže v Južnej Amerike (CONMEBOL) | |||
Argentína | David Depetris | Huracán 1, Olimpo 4 | |
Ligové súťaže v Afrike (CAF) | |||
JAR | Pavol Šafranko | Mamelodi Sundowns 5 |
Poznámka: Ladislav Kubala bol rodák z Budapešti slovenského pôvodu, najviac gólov v Primera División strelil z rodených Slovákov Milan Luhový
Z 36 členov Klubu ligových kanonierov osemnásti sa stali najlepšími strelcami ligy, 11 hráčov v česko-slovenskej lige, ôsmi v slovenskej lige a traja v zahraničí – Jozef Kožlej (Cyprus), Marek Mintál (Nemecko) a Tomáš Medveď (Maďarsko). Ľubomír Luhový bol ako jediný najlepším strelcom česko-slovenskej ligy aj slovenskej ligy. V česko-slovenskej lige patrili slovenskí kanonieri k najlepším strelcom, 26-krát získali korunu kráľa strelcov, v rokoch 1967-1977 dokonca nepretržite! V historickej tabuľke strelcov obsadili v prvej desiatke tri miesta - Jozef Adamec (170 gólov) tretie za legendárnym Bicanom a Wiecekom, Ladislav Pavlovič (164) piate a Adolf Scherer (128) desiate.
Najčastejší králi strelcov:
Kráľ strelcov v česko-slovenskej lige aj v slovenskej lige:
Kráľ strelcov v slovenskej lige aj v zahraničí:
Králi strelcov v nižších súťažiach
Meno | Sezóna | Klub | Liga | Góly |
---|---|---|---|---|
Tibor Mičinec | 1993/1994 | Švarc Benešov | 2. česká liga | |
Marek Mintál | 2003/2004 | 1.FC Nürnberg | 2. Bundesliga | |
Marek Mintál | 2008/2009 | 1.FC Nürnberg | 2. Bundesliga |
Králi stelcov v 1. lige aj v 2. lige
Meno | Česko-slovenská futbalová liga | 2. čs. liga/SNFL | ||||
---|---|---|---|---|---|---|
Sezóna | Klub | Góly | Sezóna | Klub | Góly | |
Ladislav Józsa | 1972/1973 1973/1974 1976/1977 | Lokomotíva Košice | 17 18 | 1974/1975 | Lokomotíva Košice | 21 |
Stanislav Griga | 1985/1986 | Sparta Praha | 19 | 1980/1981 | ZVL Žilina | 25 |
Prvým „kanonierom“ v reprezentačnom drese Česko-Slovenska bol Jozef Luknár, 3. apríla 1938 v Bazileji nastúpil proti Švajčiarsku. Luknár bol aj pri medzištátnej premiére reprezentácie Slovenska, 27. augusta 1939 v Bratislave sa spolu s Jánom Arpášom gólovo podieľali na víťazstve nad Nemeckom 2:0.
Najviac reprezentačných štartov má na konte Marek Hamšík (135), v česko-slovenskom drese odohral najviac zápasov zo všetkých Slovákov Marián Masný (75). Naopak, len jediný raz sa dostalo cti reprezentovať takým kanonierom ako Ján Strausz, Jozef Levický, Ladislav Józsa a Peter Herda. Streleckým rekordérom bol do roku 2019 Róbert Vittek, s 23 presnými zásahmi pred ďalšími členmi KLK Szilárdom Némethom (22) a Adolfom Schererom (22), najlepším slovenským strelcom v česko-slovenskej reprezentácii. Od roku 2019 je historicky najlepším kanonierom reprezentácie Marek Hamšík s 26 gólmi.
Zaujímavosťou je skutočnosť, že dvaja najlepší kanonieri v histórii slovenského a českého futbalu Ladislav Kubala a Josef Bican sa v dvoch zápasoch stretli bok po boku v reprezentácii Česko-Slovenska. Jozef Adamec si ako jediný z členov KLK zahral na dvoch finálových turnajoch majstrovstiev sveta, na MS 1962 v Čile získal striebornú medailu, zúčastnil sa aj MS 1970 v Mexiku. Finalistom MS 1962 v Čile bol tiež Adolf Scherer, s tromi gólmi jeden z najlepších strelcov šampionátu. Titulom majstra Európy z Belehradu 1976 a bronzovou medailou z ME 1980 v Taliansku sa môže pochváliť Marián Masný, Ladislav Pavlovič a Adolf Scherer vybojovali bronzový kov na premiérových ME 1960.
Reprezentačné zaujímavosti
Góly | Meno | LM/EPM | PVP | EL/P-UEFA | EKL | Kluby |
---|---|---|---|---|---|---|
Michal Ďuriš | Plzeň 15, Ml. Boleslav 3, B. Bystrica 1, Omonia 1, Trnava 6 | |||||
Marek Bakoš | Plzeň 20, Liberec 2, Trnava 2 | |||||
Jozef Adamec | Trnava 12, Dukla Praha 7 | |||||
Marek Hamšík | SSC Neapol 15, Trabzonspor 1 |
Podobné kluby ostrostrelcov existujú v rôznych obmenách v mnohých krajinách. Iniciátor myšlienky založenia česko-slovenského Klubu ligových kanonýrů pán Luboš Jeřábek našiel inšpiráciu v Klube Grigorija Fedotova, ktorý vznikol v Sovietskom zväze. Založenie slovenského Klubu ligových kanonierov a jeho pravidlá výrazne ovplyvnili aj český Klub ligových kanonýrů. Komisia pre históriu a štatistiku Futbalovej asociácie ČR rozhodla v roku 2016 o dodatočnom započítaní gólov zo zahraničných ligových súťaží strelených pred 1. januárom 1991. Zároveň bolo rozhodnuté, že členom Klubu sa môže stať futbalista s československým občianstvom (pred rokom 1993), ktorý väčšinu gólov strelil v československej prípadne českej lige alebo reprezentoval Československo. Týmto aktom došlo k zjednoteniu štatistík oboch Klubov, navyše Ladislav Kubala, Jozef Obert, Tibor Mičinec, Pavol Diňa a Ľubomír Luhový sa stali na základe nových pravidiel novými členmi českého Klubu ligových kanonýrů. [58] Podobne v roku 2020 pribudli do českého Klubu kanonýrů Jozef Luknár, Viktor Tegelhoff a Gejza Šimanský. [59] V pôvodnom československom Klube bolo 13 Slovákov, po úprave pravidiel ich počet vzrástol na 21. Český futbalista Jan Nezmar sa stal členom Klubu ligových kanonýrů aj vďaka presným zásahom v MFK Ružomberok, počas pôsobenia v slovenskej lige zaznamenal 24 gólov.
Spomínaný Klub Grigorija Fedotova eviduje kanonierov v bývalom Sovietskom zväze a v Rusku, do štatistík však započítavajú okrem ligových gólov aj góly dosiahnuté v reprezentácii, góly strelené v domácom pohári a v európskych pohárových súťažiach. Na čele tohto rebríčka je s 319 gólmi legendárny Ukrajinec Oleg Blochin, najlepší futbalista Európy 1975 a práve po tomto skvelom hráčovi je pomenovaná ukrajinská obdoba Klubu kanonierov. Klub Olega Blochina má rovnaké pravidlá ako Klub G. Fedotova, jeho členom je Ruslan Ľubarskij (107 gólov), ktorý strieľal góly aj v slovenskej lige v kluboch Chemlon Humenné (18) a 1. FC Košice (34) a po ukončení kariéry sa usadil na Slovensku. [60]
V Poľsku evidujú kanonierov v Klube 100, do štatistík započítavajú len góly z domácej ligovej súťaže.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.