From Wikipedia, the free encyclopedia
Milan Richter (* 25. júl 1948, Bratislava), je slovenský básnik, dramatik, prekladateľ, publicista a knižný vydavateľ (MilaniuM).
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Milan Richter | |
slovenský básnik, dramatik, prekladateľ a publicista | |
Narodenie | 25. júl 1948 (76 rokov) Bratislava, Česko-Slovensko |
---|---|
Narodil sa v rodine Lea Richtera a jeho manželky Eriky rodenej Grimmovej. Pochádza z rodiny poznačenej holokaustom za 2. svetovej vojny. Detstvo prežil v dedinke Unín na Záhorí. V r. 1963 – 1967 študoval na Strednej ekonomickej škole, odbor zahraničný obchod v Bratislave, kde pokračoval v štúdiách na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (1967 – 1972). Vyštudoval germanistiku a anglistiku a absolvoval časť štúdia nordistiky. V r. 1985 získal titul PhDr.
Pracoval ako jazykový redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ (1972 – 1975) a ako odborný redaktor v redakcii beletrie Nakladateľstva Pravda (1975 – 1981). Ďalších jedenásť rokov sa venoval literatúre (najmä prekladaniu) profesionálne, pričom od leta 1988 do leta 1989 pracoval na polovičný úväzok v novozaloženom časopise pre mladú literatúru Dotyky. Na jeseň 1992 nastúpil na Federálne ministerstvo zahraničných vecí v Prahe a koncom decembra odcestoval do Osla, kde sa od 1. 1. 1993 stal Chargé d’affaires a.i. Slovenska v Nórsku, akreditovaný aj pre Island. Počas jeho pôsobenia v diplomatických službách sa uskutočnila prvá štátna návšteva severskej hlavy štátu (prezidentky Islandu) na Slovensku v máji 1994. Od jesene 1995 pracoval v Národnom literárnom centre (NLC) v Bratislave, v ktorom založil sekciu SLOLIA, šíriacu slovenskú literatúru v zahraničí, a časopis Slovak Literary Review/Revue der slowakischen Literatur, ktorého bol šéfredaktorom až do odchodu z Literárneho centra. V školskom roku 1997/1998 vyučoval externe na Filozofickej fakulte UK v Bratislave modernú severskú poéziu (s ťažiskom "švédska poézia 20. storočia"). Koncom roku 2000 si založil vydavateľstvo MilaniuM a od konca roku 2002 sa venuje výlučne vydávaniu kníh vo svojom vydavateľstve.
Svoju prvú poviedku publikoval v Mladej tvorbe na jar 1969. Svoje prvé básne publikoval v moravskom časopise Host do domu, redigovanom J. Skácelom v lete 1969 a v Slovenských pohľadoch na jeseň 1969. Jeho prvé preklady boli uverejnené v Revue svetovej literatúry na jeseň 1970 (miniantológia švédskej poézie). Jeho básne uverejnil v zahraničí po prvý raz mníchovský časopis Akzente vo februári 1990, kým knižne vyšli v zahraničí prvý raz v antológii Stemmer, 18 slovakiske digtere (kodaňské vydavateľstvo Brøndum) na jar 1990. Odvtedy boli jeho básne (a eseje, resp. prejavy, rozhovory a pod.) preložené a uverejnené v 34 jazykoch vo viac než 80 denníkoch, časopisoch, na sociálnych sieťach, v antológiách, zborníkoch vo svete (najmä v USA, Rakúsku a Nemecku, ale aj v Poľsku, Maďarsku, Škandinávii, Bulharsku, Rumunsku, Portugalsku, v Mexiku, Číne, na Taiwane, v Indii, Bielorusku, Rusku, Arménsku, Taliansku, Mongolsku, Japonsku, Bangladéši a inde).
Die Wurzeln in der Luft (1992), Horn, Rakúsko; Røter i lufta (1996), Oslo, Nórsko; Five Seasons of Life (1998 – vydanie v 6 jazykoch), Bratislava; Vremeto, koeto razdava udari (1999), Sofia, Bulharsko; Pět ročních období (2002), Praha, Česko; Masaker v Bejrúte (2002 – výber protirežimných básní v arabčine), Homs, Sýria; Par-dessus l´épaule du poeme (2005), Esch-sur-Alzette, Luxembursko; Anjel s čiernymi krídlami (2005), Jeruzalem, Izrael; El silencio de los árboles en Hyde Park (2007), Barcelona, Španielsko; Živé kamene z jazerného dna (2010), Tchaj-pej, Taiwan; Anjel s čiernym perím (2010), Struga, Severné Macedónsko (2010); Sealed with Ashes (2012), poems in 7 languages; Vidjeno u snegu (2018), Belehrad, Srbsko; Smrť na dlhej návšteve (2019), Tchaj-pej, Taiwan.
Richter preložil 61 kníh a 16 divadelných hier z nemčiny, angličtiny, švédčiny, nórčiny, dánčiny, češtiny a (v jazykovej spolupráci) zo španielčiny a čínštiny. Okrem toho preložil básne, prózy a eseje ďalších desiatok autorov (napr. L. Ferlinghetti, A. Ginsberg, D. Levertovová, J. Updike, S. Heaney, P. Celan, F. Mayröckerová, A. Kolleritsch, W. Kirsten, P. Bichsel, A. Koltzová, Bo Carpelan, S. Dagerman, M. Larsenová, T. Viljálmsson, M. Johannesen), ktoré publikoval v slovenských denníkoch, literárnych týždenníkoch, časopisoch, zborníkoch, antológiách, ako aj v rozhlase a televízii, prípadne ktoré odzneli na literárnych podujatiach na Slovensku. Básne viacerých autorov (najmä nemeckých a severských) preložil aj do češtiny a publikoval v r. 1979-1981 v Světovej literature (pod pseudonymom Norbert Vančata) a v literárnej prílohe týždenníka Tvorba. Niekoľko básní T. Tranströmera, nového laureáta Nobelovej ceny za literatúru, preložil spolu s J. Žáčkom do češtiny a publikoval v Literárních novinách a v Lidových novinách. Verše viacerých slovenských básnikov (aj niektoré vlastné básne) preložil do nemčiny a publikoval v časopisoch Akzente a Lichtungen.
Rex Stout: Zlaté pavúky (1972), M. Sjöwallová-P. Wahlöö: Smejúci sa policajt (1974), Ray Rigby: Pahorok (1977), Sigrid Undsetová: Ida Alžbeta (1978), Artur Lundkvist: Fantázia o Goyovi (1979), Hanns Cibulka: Kniha Rút (1980), John Cheever: Kronika rodu Wapshotovcov (1981), Peter Härtling: Oneskorená láska (1982), Robert Walser: Súrodenci Tannerovci (1983), Helmut Zenker: Slávnosť žiab (1984), Rolf Hochhuth: Láska v Nemecku (1984), Lars Gustafsson: Včelárova smrť (1987), Artur Lundkvist: Babylon, neviestka bohov (1988), Artur Lundkvist: Bojovníkova pieseň (1988), Dag Hammarskjöld: Smerovníky životom (1997), Jostein Gaarder: Vita brevis (1999), Franz Kafka: Aforizmy a iné kruté rozkoše / Aphorismen und andere grausame Wonnen (2003), Per Wästberg: Brázda za loďou (2005), P. O. Enquist: Kniha o Blanche a Marii (2008), Franz Kafka: Premena a iné poviedky (2023) a iné.
Wolfgang Tilgner: Rytier, smrť a diabol (1983), Oscar Wilde: Šťastný princ (1988, 1998, 2015), Hans Christian Andersen: Rozprávky (1997), Jostein Gaarder: V zrkadle, v záhade (1998), Hans Christian Andersen: Divé labute (2002), Rozprávky Hansa Christiana Andersena (2005), Rozprávkarov bazár (so vstupnými esejami M. Richtera – 2005), Jostein Gaarder: Knižka otázok (2013), Maureen Wrightová: Snehuliak Kýchalko (2020).
Lope de Vega: Záhradníkov pes (TV 1981), Ferdinand Bruckner: Napoleon I. (1984), Rolf Hochhuth: Smrť lovca (TV 1986, SRo 1987), P. O. Enquist: Zo života dážďoviek (1988, TV 1989), Ödön von Horvath: Historky z Viedenského lesa (1991), Elias Canetti:Svadba (1993), J.W.Goethe: Faust a Margaréta (knižné vydanie 2000, DJP Trnava 2005, Divadlo a.ha.: Prafaust 2005), Nikoline Werdelinová: Milovníci (2003), P. O. Enquist: Obrázkari (2005), P. O. Enquist: Noc tribádok (2008 – uvedená v Divadle a.ha ako Noc lesbičiek), J. W. Goethe: Faust I, II (takmer celý I. diel a časti II. dielu pre účely SND v Bratislave; premiéra september 2010), P. O. Enquist: Hry (Divadelný ústav, 2012 – Noc tribádok, Pre Faidru, Zo života dážďoviek, Magický kruh, Sestry), Elfriede Jelinek: Rechnitz (Anjel skazy) - in Hry, Divadelný ústav, 2014), J. W. Goethe: Malý Faust (Prafaust/Faust a Margaréta a kľúčové scény z Fausta I., 2015)
Richard Wagner: Lohengrin (libreto) – pre SND v Bratislave (premiéra máj 2013)
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.