Moldavsko
štát vo východnej Európe From Wikipedia, the free encyclopedia
Moldavsko (rum. Moldova), dlhý tvar Moldavská republika (rum. Republica Moldova), je vnútrozemský štát vo východnej Európe. Na západe v dĺžke 450 km hraničí s Rumunskom, na ostatné svetové strany v dĺžke 939 km s Ukrajinou. Okrem toho hraničí aj so separatistickým regiónom Podnestersko, ktorý je medzinárodne uznávaný ako súčasť Moldavska. Hlavným a najväčším mestom je Kišiňov.
O iných významoch výrazu Moldavsko pozri Moldavsko (rozlišovacia stránka).| Moldavská republika | |||||
| |||||
| Národné motto: Nie je | |||||
| Štátna hymna: Limba noastră (Náš jazyk) | |||||
 | |||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | Republica Moldova | ||||
| • krátky | Moldova | ||||
| Hlavné mesto | Kišiňov 47°00′ s.š. 28°55′ v.d. | ||||
| Najväčšie mesto | Kišiňov | ||||
| Úradné jazyky | rumunčina | ||||
| Regionálne jazyky | gagauzština, ruština, ukrajinčina | ||||
| Demonym | Moldavčan/Moldavec, Moldavčanka/Moldavka[1] | ||||
| Štátne zriadenie Prezident Predseda vlády |
republika Maia Sandu Dorin Recean | ||||
| Vznik | 23. máj 1991 (premenovanie na Moldavskú republiku) 27. august 1991 (vyhlásenie nezávislosti od ZSSR) 26. december 1991 (oficiálny vznik nezávislého Moldavska) | ||||
| Susedia | Rumunsko, Ukrajina | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
33 846 km² (138.) km² (1,4 %) | ||||
| Počet obyvateľov • odhad (2021) • sčítanie (2014) • hustota (2021) |
2 597 100 (133.) 2 998 235 (mimo Podnesterska); 3 473 242 (vrátane Podnesterska) 105/km² (101.) | ||||
| HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2020 11 910 mil. $ (?.) 12 324 $ (?.) | ||||
| Index ľudského rozvoja (2019) | 0,750 (90.) – vysoký | ||||
| Mena | moldavský leu (mdl) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
EET (UTC+2) EEST (UTC+3) | ||||
| Medzinárodný kód | MDL / MD | ||||
| Medzinárodná poznávacia značka | MD | ||||
| Internetová doména | .md | ||||
| Smerové telefónne číslo | +373 | ||||
 |
Tento článok je potrebné aktualizovať, pretože môže obsahovať zastarané informácie. Prosím, pozrite si stránky v kategórii návody a článok vhodne aktualizujte. |
Od 14. storočia bola väčšina dnešného Moldavska (okrem ľavého brehu Dnestra) súčasťou historického Moldavského kniežatstva. Po rusko-tureckej vojne bola v roku 1812 východná časť kniežatstva, známa ako Besarábia, pripojená k Rusku. Po Októbrovej revolúcii a prvej svetovej vojne obsadilo Besarábiu Rumunsko. Rusko, resp. ZSSR, ovládal už len územie na ľavom brehu Dnestra, kde bola zriadená Moldavská ASSR. Po pakte Molotov-Ribbentrop však sovietske vojská obsadili v roku 1940 aj zvyšok Besarábie a spojili ju s Moldavskou ASSR, čím vznikla Moldavská sovietska socialistická republika. S rozpadom Sovietskeho zväzu sa v roku 1991 osamostatnilo aj Moldavsko. Na ľavom brehu Dnestra bola vyhlásená nikým neuznaná Podnesterská moldavská republika, s ktorou na prelome rokov 1991-92 Moldavsko viedlo krátku vojnu. Od vyhlásenia samostatnosti je krajina rozdelená na tých, ktorí chcú zjednotenie s Rumunskom, a tých, ktorí sú za zachovanie nezávisého Moldavska. [2]
Krajina má v súčasnosti najnižší Index ľudského rozvoja a druhý najnižší HDP na hlavu v Európe.[3] Hospodárstvo krajiny, ktorému dominovalo poľnohospodárstvo, sa v posledných rokoch viac orientuje na služby. Takmer 15% HDP tvoria peniaze posielané domov rozsiahlou moldavskou diaspórou.[4]
Moldavsko je demokratickou parlamentnou republikou s prezidentom na čele štátu. Je členom Organizácie spojených národov, Rady Európy, Spoločenstva nezávislých štátov, Svetovej obchodnej organizácie a ďalších medzinárodných inštitúcií. V roku 2014 podpísalo asociačnú dohodu s Európskou úniou.[5]
Názov Moldavsko pochádza z názvu rieky Moldova, ktorej dolina tvorila centrum historického Moldavského kniežatstva. Podľa legendy vznikol názov rieky z mena poľovnického psa Moldu, ktorý patril zakladateľovi kniežatstva Dragoşovi. Pes mal pri poľovačke na býkov zahnať jedného do rieky, kde sa obe zvieratá utopili. Na počesť svojho psa nazval knieža rieku podľa neho.[6]
Moldavsko je vnútrozemská krajina, od Čierneho mora ho delia v najužšom bode iba 3 km ukrajinského územia. Leží medzi 45° a 49° rovnobežkou a medzi 26° a 30° poludníkom. Celková rozloha krajiny je 33 851 km2 (vrátane Podnesterska).
Hranicu s Rumunskom tvorí rieka Prut, okrem krátkeho úseku pri obci Giurgiulești, kde je hranicou Dunaj. Moldavsko má tak zo všetkých podunajských krajín najkratší podiel Dunaja - približne 480 metrov. Hranica s Ukrajinou je na severe vytvorená umelo, od obce Naslavcea ju tvorí rieka Dnester, no pri obci Nimereuca sa hranica rozchádza s riekou a vytvára tak úzky pás územia na ľavom brehu, ktorý tvorí neuznanú republiku Podnestersko. Približne o 200 km juhovýchodne sa hranica opäť spája s riekou Dnester a pokračuje súbežne až k obci Palanca, odkiaľ pokračuje opäť umelá hranica až k obci Giurgiulești.
Povrch
Povrch Moldavska tvorí mierne vyvýšená a zvlnená rovina, najvyšší bod je Dealul Bălăneşti (430 m) v centrálnej časti krajiny (Moldavská pahorkatina, Kodry). Na severe a juhu Moldavska sa rozprestierajú najzápadnejšie výbežky eurázijskej stepi. Typickými prvkami reliéfu sú početné úžľabiny a doliny – výsledok eróznej činnosti vody.
Pozoruhodnosťou reliéfu sú vyvýšeniny nazývané tovtre (toltre), ktoré sa nad okolím dvíhajú do výšky cca 100 m, ale nevznikli tektonickou činnosťou. Ide o rify, podmorské útesy, vytvorené živočíchmi, ktoré žili v tunajších moriach pred 20 miliónmi rokov. Oblasť tovtrov leží na ukrajinsko-moldavskom pomedzí, na hornom Prute (cca 200 km od Kišiňova). Sú popretkávané dolinkami a kaňonmi prítokov horného Prutu (k najkrajším patrí napr. prielom rieky Zbruč na Ukrajine).
Zvláštnosťou reliéfu je aj oblasť Sto pahorkov medzi Prutom a Dnestrom (asi 200 km od Kišiňova). Je tu asi 3500 pahorkov, ktorých výška dosahuje od 1,5 do cca 30 m.
Až 75 % krajiny pokrýva černozem; lesy sú v dôsledku intenzívnej poľnohospodárskej činnosti vyklčované (tvoria iba 6 % plochy).
Rastlinstvo
Dubové, hrabové a iné listnaté lesy rastú v severnej a strednej časti Moldavska. Na suchom juhu bola pôvodne trávnatá step, ale dnes väčšina územia slúži poľnohospodárstvu. Pozdĺž riek sú bohaté pastviny.
Vodstvo
Krajina nie je bohatá na vodné zdroje – ani povrchové, ani podzemné. Dve významné východoeurópske rieky – Dnester a Prut – tvoria jej západnú a východnú hranicu. Moldavsko má prístup aj k Dunaju – umožňuje ho asi 0,5 km úsek brehu na sútoku Pruta a Dunaja, pri obci Giurgiuleşti. V priľahlých oblastiach je niekoľko jazier a rozsiahle močaristé územia.
Podnebie
Moldavsko má miernu kontinentálnu klímu s teplým letom a pomerne chladnou zimou, keď teploty klesajú pod bod mrazu. Prší najmä v teplejších mesiacoch, dažďové prívaly prichádzajú v lete. Priemerná teplota v Kišiňove je v januári -5 °C, v júli 23 °C.
.jpg)
Poľnohospodárstvo má v Moldavsku dobré podmienky. Bohatstvom je úrodná černozem. Moldavsko nemá nerastné zdroje, 77 % územia sa využíva na poľnohospodárske účely. Mierne zvlnená pahorkatina, mierne podnebie s teplým letom a nemierne, ale nie zas prehnané letné dažde nahrávajú hlavne pestovaniu hrozna, pšenice, kukurice, slnečnice, tabaku a ovocných stromov. Vinohradníctvo tu má oddávna výsadné postavenie a spracovanie hrozna na rôzne druhy vín, sektu (šumivého vína) a z vína koňaku bolo donedávna najdôležitejším odvetvím potravinárskeho priemyslu.
Aj vďaka pestovaniu tabaku a rastlín na výrobu éterických olejov a šumivých vín, ovocných a zeleninových konzerv poľnohospodárstvo zabezpečuje vyše polovicu hrubého domáceho produktu a zamestnáva 46 % ekonomicky aktívnych obyvateľov.
Okrem vinárskych závodov sú po celom Moldavsku roztrúsené konzervárne, cukrovary, tabakové závody, lisovne rastlinných olejov. Strojársky priemysel, ktorý sa nachádza najmä na ľavom brehu Dnestra, vyrába vinohradnícke traktory a chladiarenské aj iné zariadenia pre potravinárske závody. Keďže v Moldavsku je veľa vína a konzervuje sa ovocie, potrebné sú i sklárne. Toto predstavuje dobrý príklad vzájomného previazania poľnohospodárskej výroby, potravinárskeho priemyslu a ostatných priemyselných odvetví, čo sa odborne nazýva poľnohospodársko-priemyselný komplex. Chová sa dobytok na mäso aj mlieko a ošípané.
Moldavsko sa v súčasnosti stretáva s veľkými ekonomickými problémami a patrí medzi ekonomicky najzaostalejšie štáty Európy. Hrubý domáci produkt je tu najnižší z európskych štátov. Platí sa tu moldavským leu, za jeho stabilitu je zodpovedná Národná banka Moldavska. Napriek tomu sa v poslednej dobe pokúša o rozvoj drobného podnikania. Krajina je závislá na dovoze energie a surovín z Ruska. Moldavsko má dobré predpoklady pre rozvoj poľnohospodárstva, ktoré je hlavnou oporou ekonomiky.
Nezamestnanosť dosahuje podľa neoficiálnych odhadov 25 %. Dnes je však ekonomika veľmi zraniteľná, hlavne na kolísaní cien energií, neúrody a nezáujme zahraničných investorov. Priemerná mzda v Moldavsku v roku 2007 dosahovala len 100 USD.
Obdobia dejín Moldavska:
- Začiatky osídľovania Moldavska
- Prví moldavskí panovníci
- Moldavsko ako súčasť Osmanskej ríše (16. storočie – 1791)
- Moldavsko ako súčasť Ruského impéria (1791 – 1918)
- Moldavsko ako súčasť Sovietskeho zväzu (1918 – 1940)
- Moldavská sovietska socialistická republika (1940 – 1991)
- Moldavská republika (1991 -)
Posledné sčítanie obyvateľstva v roku 2014 odhadlo celkovú populáciu územia pod kontrolou Kišiňova na 2 998 235 obyvateľov, z čoho 2 789 205 rezidentov a 209,030 nerezidentov.[7] Podnestersko v roku 2015 zorganizovalo vlastné sčítanie, podľa ktorého na území pod kontrolou Tiraspoľu žilo 475 007 obyvateľov.[8] Celková populácia krajiny v roku 2014 teda bola 3 473 242 obyvateľov.
K 1. januáru 2021 bývalo podľa odhadov v Moldavsku 2 597 100 obyvateľov.[9] Toto číslo je o takmer 300 tis. ľudí menšie ako v oficiálnom sčítaní obyvateľstva v roku 2014. Moldavsko dlhodobo trpí dramatickým odlivom obyvateľstva - od roku 1991 klesla populácia o 1,5 milióna ľudí, z čoho približne milión v Moldavsku a 425 tisíc v Podnestersku, ktorého populácia klesla od roku 1991 o viac ako polovicu.[10] Tento úbytok je spôsobený celkovým demografickým útlmom, nedostatkom pracovných príležitostí a tým, že veľa Moldavcov získava rumunské občianstvo, čím sa zároveň stávajú aj občanmi Európskej únie.
Jazyky
Úradným jazykom je rumunčina, ktorá tento status získala v Deklarácii nezávislosti v roku 1991. Ústava z roku 1994 z politických dôvodov označila úradný jazyk termínom „moldavčina”, v roku 2013 však Ústavný súd rozhodol, že pôvodné znenie Deklarácie nezávislosti má prednosť pred ústavou a oficiálny jazyk by sa tak mal nazývať „rumunčina”.[11] V roku 2023 moldavský parlament na základe rozhodnutia Ústavného súdu zmenil ústavu a od marca 2023 sa i v ústave používa termín „rumunčina”.[12]
Okrem rumunčiny sú lokálne úradnými jazykmi aj gagauzština (na území autonómnej oblasti Gagauzsko), ruština (v Podnestersku a Gagauzsku) a ukrajinčina (v Podnestersku).[13]
Národnostné zloženie
Najväčšou národnostnou skupinou sú Moldavci (75,1%), nasledovaní Rumunmi, Ukrajincami a Rusmi. Na juhu krajiny má výrazné zastúpenie turkická menšina Gagauzov. Oproti sčítaniu v roku 2004 výrazne narástol podiel Rumunov (z 2,2% na 9%), čo súvisí s nevyriešenou otázkou moldavskej národnej identity a s kontroverziou okolo otázky, či by sa Rumuni a Moldavci mali považovať za dva odlišné národy. Naopak, podiel Ukrajincov i Rusov klesol o takmer 2 percentá. Sčítanie prebiehalo iba na území ovládanom vládou v Kišiňove, v Podnestersku sa ho nepodarilo zrealizovať. [14]
| Porovnanie populácie v rokoch 2004 a 2014 v Moldavsku (bez Podnesterska) | ||||
|---|---|---|---|---|
| Národnosť | Sčítanie 2004 | Sčítanie 2014 | ||
| Počet | %[7] | Počet [15] | %[7] | |
| Moldavci1 | 2 564 849 | 76,1 | 2 068 058 | 75,1 |
| Rumuni1 | 73 276 | 2,2 | 192 800 | 7,0 |
| Ukrajinci | 282 406 | 8,4 | 181 035 | 6,6 |
| Rusi | 201 218 | 6,0 | 111 726 | 4,1 |
| Gagauzi | 147 500 | 4,4 | 126 010 | 4,6 |
| Bulhari | 65 662 | 1,9 | 51 867 | 1,9 |
| Ostatní | 34 401 | 1,0 | 23 223 | 0,8 |
| 1 Moldavci a Rumuni sa niekedy považujú za jeden, niekedy za dva národy | ||||
Podnestersko zrealizovalo zatiaľ posledné sčítanie obyvateľstva v roku 2015. Najpočetnejšou etnickou skupinou boli Rusi (34%), nasedovaní Moldavcami (33%) a Ukrajincami (26,7%).
Vierovyznanie
| Umiestnenie | Náboženstvo | % |
|---|---|---|
| 1 | Pravoslávie | 93,3 |
| 2 | Baptisti | 1 |
| 3 | Adventisti | 0,4 |
| 4 | Letničiari | 0,3 |
| 5 | Staroverci | 0,15 |
| 6 | Ateisti | 1,4 |
| 7 | Bez vyznania | 2,2 |
Moldavsko je európskou krajinou s komplexnou a bohatou históriou, s etnickými tradíciami a ľudovými zvykmi, ktoré sú vo veľkej miere ovplyvnené rumunskou kultúrou. Táto neobyčajná krajina sa formuje na základoch rodinnej štruktúry a sociálnych skupín. Moldavsky folklór je pestrý, ktorý sa formoval na základe vplyvu európskych civilizácií. Ich kultúra a tradície vyjadruje potrebu komunikácie medzi človekom a prírodou, medzi človekom a človekom, a medzi rôznymi skupinami ľudí. Štátne sviatky:
- 1. január; 7. - 8. január (moldavské Vianoce);
- 8. marec;
- 1., 8., a 9. máj;
- 27. august (Deň nezávislosti); 31. august;
- 13. - 14. október.
Moldavsko je unitárna parlamentná republika s demokratickým štátnym zriadením. Ústava bola prijatá v roku 1994.[16] Na čele krajiny je prezident, ktorý je volený priamo v dvojkoľovej voľbe. Súčasnou hlavou štátu je Maia Sanduová zo stredopravej Strany akcie a solidarity.
Hlavným zákonodarným orgánom je jednokomorový parlament so 101 poslancami, ktorí sú volení priamo na obdobie 4 rokov. Zatiaľ posledné parlamentné voľby prebehli v júli 2021. Víťazným zoskupením sa stala proeurópska Strana akcie a solidarity (PAS), ktorá získala 52,7% hlasov, čím si zabezpečila jasnú parlamentnú väčšinu 63 poslancov. V opozícií skončili dovtedy vládnuci socialisti a strana podnikateľa Ilana Şora.[17]
Vláda je vymenovaná prezidentom a schválená parlamentom. Súčasný kabinet pod vedením Natalie Gavriliţovej vládne od 6. augusta 2021[18] a skladá sa z členov PAS a nezávislých politikov. Nová vláda je jasne proeurópska a vyjadrila vôľu bližšie spolupracovať s USA a Európskou úniou.
Zahraničná politika
Podľa ústavy je Moldavsko neutrálnou krajinou.[19] Od získania samostatnosti je však rozdelené na dva tábory - tých, čo chcú bližšie vzťahy so Západom, najmä s Rumunskom, a tých, čo uprednostňujú orientáciu na Rusko. [20]Pri moci sa pravidelne striedajú proeurópske a proruské vlády. Prekážkou pri európskej integrácii krajiny je nevyriešený konflikt s Podnesterskom a silne proti je aj obyvateľstvo autonómnej oblasti Gagauzsko.[21]
Krajina je členom regionálneho zoskupenia štátov SNŠ.
Okrem vzťahov s Ruskom hrajú naďalej kľúčovú úlohu vzťahy s Rumunskom. Po vstupe Rumunska do Európskej únie a zavedení víz pre moldavských občanov údajne státisíce Moldavcov požiadalo o rumunské občianstvo. Podmienkou je doložiť, že aspoň jeden zo starých rodičov bol v roku 1940 rumunským občanom.
Cestná doprava
12 300 km dlhá cestná sieť je zväčša vyasfaltovaná.
Železničná doprava
Celková dĺžka železníc v krajine je 1138 km, celá sieť je jednokoľajná a neelektrifikovaná. Väčšina koľajníc ma široký rozchod 1520 mm.
Vodná doprava
Najdôležitejší prístav je v obci Giurgiuleşti, čo je zároveň aj jediný moldavský prístav na Dunaji. Splavné sú aj niektoré úseky riek Prut a Dnester.
Letecká doprava
Jediné medzinárodné letisko sa nachádza v Kišiňove (IATA: KIV, ICAO: LUKK),[22]ktoré slúži ako základňa pre národné aerolínie Air Moldova.[23]
Hlavným strediskom slabo rozvinutého cestovného ruchu je hlavné mesto. Pozoruhodné sú aj pevnosti rozmiestnené po celej krajine, predovšetkým kruhové opevnenia Soroca na Dnestri. Najvýhodnejším obdobím na návštevu krajiny je vinobranie v októbri, keď sa konajú mnohé slávnosti vína.
Zámok Purcari je jedným z najcennejších a populárnych oblastí východnej Európy. Poloha zámku pri Čiernom mori a rieky Dnester vytvára ideálne podmienky pre výrobu kvalitného vína. Vinice, o celkovej rozlohe 250 ha, ktoré sa nachádzajú v jedinečnej mikro zóne, ťažia z optimálnych poveternostných podmienok, a podobnej teórie preslávenej v oblasti Bordeaux. Každý rok tisíce turistov navštívia Château Purcari a objavujú historické pivnice postavené v roku 1827, ktoré sú stále známe kolekciou archívnych vín Purcari s najstaršími fľaškami z roku 1948, alebo sa oddávajú krásnemu prostrediu zámku.
Moldavsko je rozdelené na tri municípiá (Bălți, Kišiňov a Bendery), 32 rajónov (okresov) a dve autonómne oblasti – Găgăuzia (Gagauzsko) a Podnesterskú republiku. Mestá Komrat a Tiraspol majú aj štatút municípia, hoci nie pod správou Moldavska, ale ako časť Podnesterska a Găgăuzie.
Zoznam rajónov (okresov):
- S územím dnešného Moldavska sa spája historický názov Besarábia (po rumunsky: Basarabia).
- V rámci Moldavska existujú dve autonómne územné jednotky – Gagauzsko a Podnesterská republika, ktorá je de facto nezávislá, no bez medzinárodného uznania.
- Moldavsko je známe výrobou vína a má s ním veľmi dobre systematizované vinohradníctvo. To bolo dlhé stáročia v krajine hlavným živobytím obyvateľstva. Mnohé moldavské rodiny majú dokonca svoj vlastný recept na výrobu vína, ktorý si chránia dlhé generácie.
- ^ Prvý raz o tejto krajinnej zvláštnosti písal v roku 1716 známy spisovateľ Dimitrie Cantemir, ktorý jej dal meno Centum monticulli. Dosiaľ je oblasť málo preskúmaná, spája sa s rozličnými legendami o hrobkách, ale zdá sa, že pahorky sú prírodnými výtvormi.
- ^ V roku 1999 do GUAMu vstúpil aj Uzbekistan, ten však v roku 2005 vystúpil.
- ^ Nejde však o celkom totožné teritóriá (súčasťou Besarábie nikdy neboli oblasti na ľavom brehu Dnestra a na juhu sa zasa Besarábia rozprestierala až po Dunaj a Čierne more, zaberala teda aj územia, ktoré sú dnes súčasťou Ukrajiny). Sám názov Besarábia sa odvodzuje od mena valašského rodu Basarab.
- ^ Moldavské vinohrady sa rozprestierajú na ploche 147 000 ha, z ktorých takmer 102 500 ha sa používa na komerčné účely.
- ^ Svedectvom tohto remesla je dnes mnoho historických pamiatok a dokumentov, takisto folklór a moldavský jazyk.
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
