Adventisti siedmeho dňa

From Wikipedia, the free encyclopedia

Adventisti siedmeho dňa
Remove ads

Adventisti siedmeho dňa je kresťanská cirkev, jedna zo skupín pôvodných adventistov, ktorá bola založená v roku 1863 J. Batesom, J. Whiteom a Ellen Whiteovou[1] v Battle Creeku v Michigane. Z malej náboženskej skupiny v 19. storočí vyrástla v priebehu 150 rokov svojej histórie na celosvetovú cirkev, ktorá má v súčasnosti viac ako 20 miliónov členov.

Thumb
Logo Cirkvi adventistov siedmeho dňa
Thumb
Modlitebňa adventistov siedmeho dňa v Prahe - Smíchov

Jeden z predchodcov adventistov, baptistický kazateľ William Miller sa totiž venoval podrobnému a dôkladnému štúdiu Svätého Písma. Na základe proroctiev knihy Daniel a niektorých novozákonných textov dospel k presvedčeniu, že druhý príchod Ježiša Krista na túto zem sa blíži. Spolu so svojim stúpencami sa výpočtami dopracoval k presnému dátumu – 22. októbru 1844. Neskorším štúdiom veriaci zistili, že Miller spojil správnu dobu s nesprávnou udalosťou. Proroctvo totiž nehovorí o Ježišovom príchode na túto zem, ale o jeho vstupe do Nebeskej Svätyne. Na základe ďalších biblických textov sa iným výpočtom už nevenovali.

Na Slovensku sú adventisti oficiálne registrovaná cirkev, od roku 1970 ako Cirkev adventistov siedmeho dňa.[1]

Remove ads

Charakteristika

Podstata viery adventistov je vyjadrená na základe Biblie v 28 vieroučných výrokoch cirkvi.[2]

Adventisti zdôrazňujú očakávanie druhého príchodu (adventu) Krista, odkiaľ pochádza aj názov adventisti. Učenie adventistov a ich vierouka sú založené sčasti na spisoch Ellen Whiteovej, i keď tvrdia, že len na Biblii, ktorú považujú za hlavný vieroučný zdroj. Ako deň odpočinku svätia sobotu, kedy nepracujú (sobota je podľa Biblie siedmy deň – Boží deň odpočinku, v zmysle Desatora z knihy Exodus, 20. kapitola). Vo svojej teológii sa zameriavajú aj na štúdium biblických proroctiev a podrobne vykresľujú priebeh posledných udalostí dejín sveta. Dodržiavajú aj niektoré biblické starozákonné pravidlá, s ktorými sa už v iných kresťanských cirkvách väčšinou nestretávame (sobota, čisté a nečisté pokrmy).[1]

Adventisti sa hlásia k protestantskému kresťanskému prúdu, preto majú s ostatnými kresťanmi v mnohých bodoch spoločný vieroučný základ. Popierajú však nesmrteľnosť duše (Biblia jednoznačne zdôrazňuje, že iba Boh samotný je nesmrteľný – „On, ktorý jediný má nesmrteľnosť a prebýva v neprístupnom svetle, ktorého nikto z ľudí nevidel a ani nemôže vidieť. Jemu česť a večná moc. Amen.“ - 1. Tim.6,16) a učenie o večne horiacom pekle. Považujú Ježiša Krista za svojho osobného spasiteľa tak, ako aj ostatné kresťanské cirkvi. Krstia ponorením, podobne ako baptisti.

Kladú dôraz na zdravý duchovný život a rast v Ježišovi Kristovi. Jeho odkaz šíria aj prostredníctvom služby blížnym. Za týmto účelom prevádzkujú celosvetovú organizáciu pre pomoc a rozvoj ADRA, klub Pathfinder pre deti a mládež, ako aj mnoho škôl či zdravotníckych zariadení. Veľkú pozornosť venujú aj zdravému životnému štýlu a výžive.

Vyvíjajú rozsiahlu misijnú činnosť. Centrála cirkvi je v Silver Spring v americkom štáte Maryland.

Remove ads

Cirkev adventistov siedmeho dňa na Slovensku

Počiatky adventizmu na Slovensku siahajú do roku 1903, keď boli pokrstení prví členovia. Výraznejšie sa rozšírila po 1. svetovej vojne.[1] Prvé cirkevné zbory boli založené v Bratislave (1911), v Košiciach (1912) a v Banskej Štiavnici. Počas Slovenského štátu a v 50. rokoch 20. storočia bola zakázaná.[1]

Referencie

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Loading related searches...

Wikiwand - on

Seamless Wikipedia browsing. On steroids.

Remove ads