Verejný ochranca práv
From Wikipedia, the free encyclopedia
Verejný ochranca práv[1] alebo (mimo Slovenska aj) ombudsman[2][3] (zo švédskeho ombud: „hovorca, predstaviteľ, poverenec, dôverník“)[3] je nezávislý ústavný orgán (úradník), ktorý na základe podnetov (sťažností občanov) alebo z vlastnej iniciatívy kontroluje a namieta výkon činnosti exekutívy a ďalších orgánov štátnej správy a samosprávy, a prípadne aj preveruje zneužívanie verejnej moci, bez toho, aby tieto negatíva mohol meniť alebo odstrániť. Spravidla sa zodpovedá len parlamentu (je jeho „poverencom“). Funkcia vznikla vo Švédsku a rozsah pôsobnosti a jeho právomoci sa v jednotlivých krajinách líšia.[4]
Právo |
Odvetvia práva |
Verejné právo: Ústavné · Trestné · Správne · Finančné · Európske · Medzinárodné · Kánonické · Konfesné Súkromné právo: Občianske · Pracovné · Rodinné · Obchodné · Medzinárodné právo súkromné |
Deľba moci |
Výkonná moc: Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR) · Vláda (SR) · Ministerstvo Zákonodarná moc: Súdna moc: Súd · Ústavný súd (SR) · Najvyšší súd · Krajský súd · Okresný súd · Súdna rada · Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ |
Právne predpisy |
Ústava (SR) · Ústavný zákon · Zákon · Nariadenie vlády · Uznesenie vlády · Vyhláška · Opatrenie · Výnos |
Ďalšie pojmy |
Právna skutočnosť · Právny akt · Právny predpis · Právna norma
Štát · Forma štátu · Občan · Politická strana · Voľby · Referendum Medzinárodná zmluva · Medzinárodná organizácia |
Na Slovensku bol úrad verejného ochrancu práv zriadený zákonom č. 564/2001 s účinnosťou od 1. januára 2002.[1] Ochrancami práv boli postupne Pavel Kandráč, Jana Dubovcová, Mária Patakyová[5], aktuálne zvoleným je Róbert Dobrovodský.[6]