Opava (Česko)
mesto v Česku From Wikipedia, the free encyclopedia
Opava (nemecky Troppau, poľsky Opawa) je štatutárne mesto v Moravskosliezskom kraji. Od roku 1742 do 30. novembra 1928 bola metropolou českého Sliezska.
| Opava | |||
| štatutárne mesto | |||
 Budova radnice (tzv. Hláska) v centre mesta | |||
|
|||
| Štát |  Česko | ||
|---|---|---|---|
| Kraj (NUTS 3) | Moravsko-sliezsky (CZ080) | ||
| Okres (LAU 1) | Opava (CZ0805) | ||
| Historická krajina | Sliezsko (4 mč. patrili k moravským enkl.) | ||
| Rieka | Opava | ||
| Nadmorská výška | 257 m n. m. | ||
| Súradnice | 49°56′20″S 17°54′09″V | ||
| Rozloha | 90,61 km² (9 061 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 57 931 (1. 1. 2014) [1] | ||
| Hustota | 639,34 obyv./km² | ||
| Prvá pís. zmienka | 1195 | ||
| Primátor | Tomáš Navrátil (ANO) | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| PSČ | 746 01 | ||
| Miestne časti | 16 | ||
| Katastrálne územie | 16 | ||
| LAU 2 (obec) | CZ0805 505927 | ||
| Adresa mestského úradu |
Magistrát města Opavy Horní nám. 69 746 01 Opava | ||
| E-mailová adresa | |||
  Poloha mesta v Česku
| |||
| Wikimedia Commons: Opava | |||
| Štatistika: ČSÚ | |||
| Webová stránka: www.opava-city.cz | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Mesto leží v Opavskej pahorkatine na rieke Opave v Sliezsku, ale jej 3 štvrte (Suché Lazce, Vlaštovičky a Jaktař) patrili k tzv. Moravským enklávam v Sliezsku. Od Ostravy je vzdialená 30 km západne, od Olomouca 60 km severovýchodne. Mesto križujú cesty I. triedy číslo 11, 46, 56 a 57, ako aj železničná trať z Ostravy do Olomouca.
Prvé dôkazy osídlenia pochádzajú už zo staršej doby kamennej, odkedy archeologické nálezy potvrdili takmer nepretržitú prítomnosť osídlenia tunajšieho územia. Významné bolo slovanské hradisko v Kylešoviciach, ktoré patrilo s najväčšou pravdepodobnosťou Holasickému kmeňu, podľa ktorého sa nazýva aj neďaleká obec Holasovice. Stredoveké osídlenie Opavy sa konštituovalo zrejme v 12. storočí v podobe kupeckej osady, situovanej blízko brodu cez rieku Opavu, na obchodnej ceste z Moravy do Poľska. Táto cesta bola súčasťou "Jantárovej cesty" spájajúcej Jadran s Baltom. Prvá písomná zmienka pochádza z listiny z 26. decembra 1195, v ktorej olomoucké knieža Vladimír daroval premonštrátskemu kláštoru na Hradisku pri Olomouci dedinu Bojanovice. Nie je však jasné, či je autentická alebo ide o neskoršie falzum spomínaného kláštora. Prvá spoľahlivá písomná zmienka tak pochádza z roku 1201 v privilégiu českého kráľa Přemysla Otakara I.[2] Význam a postavenie kupeckej osady potvrdil mestský štatút, ktorý získala niekedy okolo roku 1215 a tak kráľovský dekrét z roku 1224 už hovorí o Opave ako o meste.
Jadro osídlenia sa koncentrovalo na križovatke obchodných ciest v areáli Horného námestia a rozširovalo sa pozdĺž týchto komunikácií. Pôvodné opevnenie mesta bolo tvorené zrejme iba priekopou a zemnými valmi, doplnenými drevenou palisádou, neskôr boli vystavané kamenné hradby, doplnené 3 mestskými bránami - Jaktařskou, Ratibořskou a Hradeckou. Čoskoro malo mesto dve námestia a dobytčí trh v miestach dnešnej Masarykovej ulice, od roku 1327 aj Kupecký dom, ktoré bolo obchodným centrom mesta. V Opave bola od konca 13. storočia mincovňa. Opavských Přemyslovcov na opavskom kniežacom tróne vystriedal syn kráľa Jiřího z Poděbrad, Viktorín, ktorý bol následne donútený ustúpiť nárokom syna uhorského kráľa Mateja, Jána Korvína. Čoskoro však bolo Opavské kniežatstvo opäť podriadené priamo českým kráľom.
V 16. storočí bola Opava silne zasiahnutá reformáciou a väčšina obyvateľov patrila v predbielohorskom období k protestantom. Obyvatelia sa dostávali do ostrých konfliktov najmä s olomouckými biskupmi a na odpor narazilo aj udelenie opavského kniežatstva Karlovi z Lichtenštejna v roku 1613. V roku 1625 bol do Opavy povolaný jezuitský rád a o päť rokov neskôr tu bolo založené jezuitské gymnázium. Počas tridsaťročnej vojny bola Opava v roku 1626 bez boja vydaná žoldnierom dánskeho kráľa, niekoľkokrát bola obsadená i Švédmi. Veľkou pohromu znamenal pre mesto požiar v roku 1689. Pri gymnáziu bolo v roku 1814 založené múzeum, dnes Slezské zemské muzeum. Od roku 1853 budova slúžila sliezskemu zemskému snemu, v súčasnosti je sídlom Zemského archívu.
Opava zostávala centrom kniežatstva, hoci rozsah právomocí a tým aj význam ústredného mesta s postupnými centralizačnými tendenciami habsburskej monarchie klesali. Národnostné zloženie mesta sa postupne menilo v prospech nemeckého obyvateľstva a v 20. rokoch 18. storočia predstavovali Česi len asi sedminu obyvateľov Opavy. Porážka Márie Terézie a rozdelenie Sliezska medzi Prusko a Rakúsko vynieslo Opavu do pozície centra rakúskeho Sliezska. Svoje sídla si tu vedľa úradov postavil rad príslušníkov sliezskej šľachty. Význam mesta v 19. storočí podčiarklo aj konanie tzv. Opavského kongresu v roku 1820, na ktorom sa zišli európski panovníci (rakúsky cisár František II., ruský cár Alexander I. a pruský kráľ Fridrich Wilhelm III).
V oblasti priemyslu vzniklo niekoľko prevažne textilných podnikov. V roku 1825 bol vybudovaný pivovar, v polovici 19. storočia vznikli na predmestí dva cukrovary. Významným impulzom pre rozvoj priemyslu bolo otvorenie železničného spojenia v rámci Severnej dráhy cisára Ferdinanda v roku 1855. Ako hlavné mesto Rakúskeho Sliezska bola Opava aj významným správnym a samosprávnym centrom; sídlil tu Sliezsky zemský snem, na čele ktorého stál hajtman a zemský výbor. Štátnu správu pre Sliezsko tu vykonával zemský prezident a krajinská vláda, sídlil tu tiež krajinský súd. V roku 1883 bolo v Opave založené české gymnázium, v roku 1877 Matice opavská. Vychádzal tu Opavský besedník, potom Opavský týždenník, z nemeckých novín Troppauer Zeitung. Politická a národnostná situácia sa vyhrotila po skončení 1. svetovej vojny, keď sa Opava v závere roku 1918 stala hlavným mestom provincie Sudety. Pokus o revoltu voči vytvárajúcemu sa československému štátu skončil obsadením mesta československými vojenskými oddielmi bez boja 18. decembra 1918.
Až do roku 1928 bola Opava hlavným mestom československého Sliezska. V súvislosti s vytvorením krajiny Moravskosliezskej prestala byť sídlom krajinských úradov, no v meste stále prevažovalo nemecké obyvateľstvo, podliehajúce najmä v 2. polovici 30. rokov nacistickej ideológii Henleinovej Sudetonemeckej strany. Táto časť privítala pripojenie k nacistickému Nemecku v roku 1938 a Opava sa stala hlavným mestom jedného z troch vládnych obvodov v obsadených Sudetách. V 2. svetovej vojne bolo mesto oslobodené 24. apríla 1945, no za cenu veľmi ťažkých strát. Bola zničená takmer tretina mesta a nepracovala ani jediná továreň. Nemecké obyvateľstvo bolo odsunuté a mesto zmenilo nielen svoj vzhľad, ale aj národnostný ráz. Už v októbri 1945 začala činnosť stála profesionálna česká scéna Sliezskeho národného divadla, v roku 1948 bol v Opave zriadený Sliezsky študijný ústav, dnes súčasť Sliezskeho zemského múzea. V rokoch 1953-1959 pôsobila v meste Vyššia škola pedagogická, prenesená potom do Ostravy.
Na Ostrožnej ulici, v budove postavenej na mieste rodného domu Petra Bezruča, bola v roku 1956 otvorená expozícia o básnikovom živote a diele. Od roku 1958 sa každoročne v septembri koná na počesť básnika kultúrny festival Bezručova Opava. V rekonštruovanom objekte bývalého dominikánskeho kláštora pôsobí od roku 1974 Dom umenia, poriadajúci pravidelné výstavy a kultúrne podujatia. V roku 1990 začala v Opave pôsobiť Filozofická fakulta Masarykovej univerzity v Brne a 9. júla 1991 bola zriadená Slezská univerzita.
Počet obyvateľov
Opava je jedným z mála miest, ktoré sa po 2. svetovej vojne takmer nerozšírilo. Zatiaľ čo ostatné mestá zažívali prudký rast, Opava má dnes menej obyvateľov, než pred vypuknutím vojny.
| Rok | 1869 | 1880 | 1890 | 1900 | 1910 | 1921 | 1930 | 1950 | 1961 | 1970 | 1980 | 1991 | 2001 | 2005 | 2011 |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Počet obyvateľov | 27 011 | 32 105 | 35 698 | 42 043 | 47 361 | 49 366 | 54 263 | 40 633 | 48 091 | 53 269 | 58 788 | 62 815 | 61 382 | 60 345 | 58 709 |
Štruktúra obyvateľstva
Veková štruktúra obyvateľov v roku 2011
Rodinný stav obyvateľov v roku 2011
Vzdelanie obyvateľov v roku 2011
V čele mesta je primátor, zastupiteľstvo má 39 a mestská rada má podľa dohody po voľbách v roku 2014 11 členov. Po komunálnych voľbách v roku 2014 bol 10. novembra zvolený za primátora mesta Martin Víteček z hnutia ANO 2011. Vo funkcii nahradil sociálneho demokrata Zdeňka Jiráska. Radu mesta tvoria zástupcovia hnutia ANO, Zmena pre Opavu, ODS, KDU-ČSL a SNK Starostovia a občania Opavy.
Členenie mesta
Opava je štatutárnym mestom, ktoré je len čiastočne územne členené. Centrálna oblasť mesta sa nečlení na mestské časti a je spravovaná priamo zastupiteľstvom a magistrátom mesta. V rokoch 1976 - 1991 bola súčasťou mesta i obec Chvalíkovice.
Mestské časti
Územie mesta sa skladá z častí spravovaných priamo opavským magistrátom Kateřinky u Opavy, Kylešovice, Opava-Město, a častí katastrálnych území Jaktař a Opava-Předměstí - Náměstí svaté Hedviky, Sadová, Městské sady, Ochranova, Polní, Nad tratí, Kylešovický kopec, Přední Guslice, Bezručovo náměstí, Lidická, Ondříčkova, U hřbitova, Šibeňák, Haškova, U nemocnice) a ďalej ôsmich mestských častí, ktorými sú:
- Komárov
- Malé Hoštice
- Milostovice
- Podvihov
- Suché Lazce
- Vávrovice
- Vlaštovičky
- Zlatníky
Významné stavby
- Sliezske zemské múzeum – bolo založené v roku 1814, najstaršie múzeum v Česku
- Sliezske divadlo – základný kameň Zemského divadla v Opave bol položený 1. mája 1804
- Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie
- Mariánsky stĺp
- Mestský dom kultúry Petra Bezruča
- Kaplnka svätého Kríža – Švédska kaplnka (Národná kultúrna pamiatka)
- Obchodný dom Breda
- Kostol svätého Ducha
- Hláska
- Kostol sv. Hedvigy
Školy v Opave
- Sliezska univerzita v meste sídli rektorát a filozoficko-prírodovedecká fakulta
- Mendelovo gymnázium
- Martin z Opavy († 1279), významný kronikár 13. storočia (tiež zvaný Polonus)
- Jan z Opavy, pisár a iluminátor 14. storočia
- Amand Polan z Polansdorfu (1561 – 1610), kalvínsky teológ
- Johann Palisa (1848 – 1925), česko-rakúsky astronóm
- Joseph Maria Olbrich (1867 – 1908), česko-rakúsky architekt a maliar
- Petr Bezruč (pôvodným menom Vladimír Vašek) (1867 – 1958), sliezsky básnik
- Walter Seidl (1905 – 1937), sliezsky, nemecky píšuci spisovateľ
- Joy Adamsonová (pôvodným menom Friederika Viktorie Gessnerová) (1910 – 1980), rakúska prírodovedkyňa a spisovateľka
- Boris Rösner (1951 – 2006), divadelný a filmový herec
- Bohdan Sláma (* 1967), filmový režisér
- David Moravec (* 1973), hokejista
Prvé zmienky sú v Knihe opavských mešťanov, ktorá bola vedená od roku 1723. Do tejto knihy sa po prerokovaní v mestskej rade zapisovali mená obyvateľov, ktorým bolo udelené právo mešťanské. Do roku 1850 je tu uvedených 3 500 mien. V roku 1842 boli prijaté nové pravidlá, podľa ktorých boli menovaní čestní občania mesta.
- Thomas Zounar, 1842, profesor gymnázia
- Faustin Ens, 1842, zakladateľ gymnaziálneho múzea
- Josef Alt, 1847, advokát
- Josef Witteczek, 1847, dvorný radca
- Karl Wenzelides, 1847, archivár
- Moritz Rossy, 1850, starosta mesta
- Josef Kalehberg, 1850, zemský miestodržiteľ
- Josef Sedlnitzki, 1850, policajný prezident
- Franz Hauer, 1902, starosta mesta
- Emil Rochowanski, 1905
- Walter Kudlich, 1919
- Larisch-Mönnich,1916, zemský hajtman
- Tomáš Garrigue Masaryk, 1924
- Edvard Beneš, 1937
- Petr Bezruč, 1945
- Zdeněk Nejedlý, 1946
- Klement Gottwald, 1946
- Joža David, 1946
- J. V. Stalin, 1947
- Klement Gottwald, 1947
- Václav Havel, 1994
- Pavel Tigrid, 1994
Dňa 3. 6. 1995 Zastupiteľstvo mesta Opavy zbavilo čestného občianstva mesta J. V. Stalina a Klementa Gottwalda.
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
