From Wikipedia, the free encyclopedia
Slovenská akadémia vied (SAV) je najvyššia vedecká ustanovizeň Slovenska. Sídli na Štefánikovej ulici v Bratislave. Od januára 2015 je predseda prof. RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc.[1] Činnosť SAV reprezentujú volení členovia, akademici a členovia korešpondenti a vlastné vedecké pracoviská. Najvyšším orgánom je Snem SAV. Výkonným orgánom je Predsedníctvo SAV a jej predseda. Vedecká rada SAV je „samosprávnym orgánom akadémie na riešenie vedeckých a koncepčných úloh“.[2] Slovenská akadémia vied na svojich pracoviskách rozvíja vedecko-výskumnú činnosť a združuje ako svojich členov najvýznamnejších vedeckých pracovníkov.
Slovenská akadémia vied | |
Odvetvie | Veda |
---|---|
Založená | 1953 |
Sídlo | Bratislava, Slovensko |
Pôvod | Slovensko |
Vedenie | prof. RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc. (predseda) |
Web | www.sav.sk |
Bola založená 18. júna 1953. Nadviazala na Slovenskú akadémiu vied a umení založenú roku 1942[3], Učenú spoločnosť Šafárikovu, vedecké odbory Matice slovenskej a na činnosť Muzeálnej slovenskej spoločnosti.
Prvým pokusom o založenie učenej spoločnosti typu akadémie na Slovensku bol projekt Mateja Bela Societas litteraria v Bratislave v roku 1735. Roku 1771 bol Márii Terézii predložený návrh na založenie akadémie v Bratislave podľa vzoru berlínskej a petrohradskej akadémie (ani jeden návrh sa nerealizoval). Roku 1892 Andrej Kmeť podal návrh (uverejnený v Národných novinách) na založenie slovenskej vedeckej spoločnosti typu akadémie. Roku 1942 bola založená Slovenská akadémia vied a umení (SAVU), ktorá trvala až do založenia SAV roku 1953 (hoci v roku 1946 bola degradovaná na "vedeckú spoločnosť").
Zákonom SNR č. 1/1953 bola SAV uzákonená. Zbor povereníkov vymenoval prvých dvanásť akademikov. V roku založenia mala SAV 200 pracovníkov, koncom roku 1953 už 663 pracovníkov a 37 vedeckých pracovísk, prevažne prevzatých zo SAVU.
Základnými organizačnými formami vedeckej práce boli sekcie (spoločenských vied, biologicko-lekárskych, poľnohospodárskych, matematických a prírodovedných, technických). Roku 1962 boli sekcie zrušené, namiesto nich bolo zriadených 12 kolégií, začlenených do 3 oddelení vied: matematicko-fyzikálnych, chemicko-biologických a spoločenských vied.
Roku 1983 došlo k preorganizovaniu štruktúry oddelení SAV: Oddelenie o neživej prírode, Oddelenie o živej prírode, Oddelenie spoločenských vied.
V súčasnosti Slovenská akadémia vied úspešne prezentuje Slovensko prostredníctvom 70 organizácií, z ktorých je 46 rozpočtových a 24 príspevkových organizácií. Vydáva 54 titulov vedeckých a odborných časopisov a 8 ročeniek. Pri SAV pôsobí 49 vedeckých spoločností.
Podľa plánov ministra financií Petra Kažimíra (SMER–SD) z roku 2013 by mala akadémie ušetriť na približne štvrtine svojich zamestnancov. Usporiť by sa malo 11 miliónov €. Podľa podpredsedu SAV, Pavla Šajgalíka by sa tak výrazne obmedzila možnosť akadémie získavať štrukturálne fondy a projekty. Do roku 2014 sa pripravuje nový zákon o verejnovýskumných inštitúciách. Medzi pripravovanými zmenami by mala byť aj možnosť SAV podnikať.[4]
18. decembra 2014 snem SAV prijal návrh o odvolaní Jaromíra Pastoreka z postu predsedu SAV. „Medzi hlavnými argumentmi navrhovateľov odvolania bol spôsob rokovania predsedu SAV s predstaviteľmi štátu o rozpočte, kritizovali ho aj pre nedostatočnú komunikáciu vo vnútri akadémie.“[5] 7. januára 2015 bol za nového predsedu akadémie vied zvolený Pavol Šajgalík.[6]
V lete 2015 dostala SAV prísľub na stabilný rozpočet na najbližšie 3 roky.[7] Už v roku 2016 však vláda na tieto peniaze siahla na úkor zvyšovania platov učiteľov a v dôsledku problémov v poľnohospodárstve.[8] V najbližšom období sa zároveň očakáva výrazná štruktúrna reforma SAV s cieľom zmeniť ústavy na verejné výskumné inštitúcie, ktoré by mohli lepšie prepájať výskum so súkromným sektorom. Reformy však boli v rokoch 2015 a 2016 viackrát odkladané[9] Jedným z dôvodov odkladu boli obavy vlády o nakladanie s nehnuteľnosťami, ktoré má dnes SAV v správe v zmysle novej reformy majú prejsť do jej vlastníctva. Ide predovšetkým o lukratívne reprezentačné a kongresové priestory v Starej Lesnej (Kongresové Centrum SAV Academia) a v Smoleniciach (Smolenický zámok), ktoré však akadémia vied sama používa a neplánuje sa ich zbaviť.[10]
Priebeh transformácie na verejné výskumné inštitúcie (VVI) v priebehu prelomu rokov 2017 a 2018 narušilo nevysvetliteľné zasahovanie Ministerstva školstva SR pod vedením M. Lubyovej, ktorá bez jasnej argumentácie odmietla postupovať podľa plánov transformácie a vyžadovala od SAV ďalšie podklady a ustanovujúce listiny, ktoré však SAV podľa pôvodného plánu nebola povinná dodať skôr ako do konca roka 2018.[11][12] Transformované ústavy SAV mali podľa novej právnej formy fungovať najprv od 1. júla. Ministerstvo však do konca mesiaca nezriadilo register VVI a ústavy preto zostali v právnom vákuu. 10. septembra 2018 ministerstvo vydalo rozhodnutie, ktorým registráciu transformovaných ústavov stoplo s tým, že SAV nedodržala lehoty a podmienky registrácie. Spor vyústil až do toho, že časť vedcov žiadala odvolanie ministerky Lubyovej.[13]
3. júna 2021 prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala Pavla Šajgalíka do funkcie predsedu na tretie funkčné obdobie, ktoré trvá do roku 2025.[21]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.