Tretia križiacka výprava
From Wikipedia, the free encyclopedia
Tretia križiacka výprava (1189 - 1192) bola pokusom troch európskych panovníkov západného kresťanstva (francúzskeho kráľa Filipa II., anglického kráľa Richarda I. a cisára Svätej ríše rímskej Fridricha I.) o znovudobytie Svätej zeme po dobytí Jeruzalema ajjúbovským sultánom Saladinom v roku 1187. Z tohto dôvodu je tretia krížová výprava známa aj ako kráľovská krížová výprava.[1]
Križiacke výpravy |
---|
Prvá križiacka výprava · Výprava chudoby · Nemecká križiacka výprava (1096) · Križiacka výprava v roku 1101 · Druhá križiacka výprava · Tretia križiacka výprava · Štvrtá križiacka výprava · Križiacka výprava proti albigéncom · Detská križiacka výprava · Piata križiacka výprava · Šiesta križiacka výprava · Siedma križiacka výprava · Výprava sedliackych vzbúrencov · Ôsma križiacka výprava · Deviata križiacka výprava · Severné križiacke výpravy · Križiacke výpravy proti husitom |
Tretia križiacka výprava | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť križiackých výprav | |||||||
Mapa zobrazujúca trasy križiackych vojsk | |||||||
| |||||||
Protivníci | |||||||
Križiaci Angevinská ríša Francúzske kráľovstvo Svätá ríša rímska Uhorsko Janovská republika Navarrské kráľovstvo Leónske kráľovstvo Pizská republika Dánske kráľovstvo Levantské križiacke štáty: Jeruzalemské kráľovstvo Tripoliské grófstvo Antiochijské kniežatstvo Rytierske rády: Rád templárov Maltézsky rád Rád nemeckých rytierov Rád Božieho hrobu Rád rytierov z Montjoie Rád svätého Lazara Východní kresťanskí spojenci: Arménske kráľovstvo v Kilikii |
Sunnitské moslimské štáty: Ajjúbsky sultanát Rumský sultanát Šiitské moslimské štáty:Nizari Ismaili (asasíni) Odporcovia východných kresťanov: Byzantská ríša Cyprus | ||||||
Velitelia | |||||||
Križiaci Richard I. Filip II. Fridrich I. Barbarossa princ Gejza Rodrigo Álvarez Margaritus z Brindisi Levantské križiacke štáty: Guy z Lusignanu Sybila Konrád z Montferratu Humphrey IV. z Toronu Balian z Ibelínu Bohemond IV. z Antiochie Joscelin III. |
Sunnitské moslimské štáty: Saladin Kilidž Arslan II. | ||||||
Bola čiastočne úspešná, pretože znovu získala dôležité mestá Akko a Jaffa a zvrátila väčšinu Saladinových výbojov, ale nepodarilo sa jej znovu dobyť Jeruzalem, ktorý bol hlavným cieľom križiackej výpravy a jej náboženským zameraním.
Po neúspechu druhej križiackej výpravy v rokoch 1147-1149 ovládla zengídska dynastia zjednotenú Sýriu a zapojila sa do konfliktu s egyptskými vládcami dynastie fatimidovcov. Saladin nakoniec dostal egyptské aj sýrske vojská pod svoju kontrolu a použil ich na redukciu križiackych štátov a znovudobytie Jeruzalema v roku 1187. Anglický kráľ Henrich II. a francúzsky kráľ Filip II. (neskôr známy ako "Filip August"), povzbudení náboženskou horlivosťou, ukončili vzájomný konflikt a postavili sa na čelo novej križiackej výpravy. Henrichova smrť (6. júla 1189) však znamenala, že anglický kontingent prešiel pod velenie jeho nástupcu, anglického kráľa Richarda I. Na výzvu do zbrane reagoval aj starší nemecký cisár Fridrich Barbarossa, ktorý viedol mohutnú armádu cez Balkán a Malú Áziu. Dosiahol niekoľko víťazstiev proti seldžuckému Rumskému sultanátu, ale 10. júna 1190 zomrel pri prechode cez rieku skôr, ako dosiahol Svätú zem. Jeho smrť vyvolala medzi nemeckými križiakmi obrovský smútok a väčšina jeho vojska sa vrátila domov.
Po tom, čo križiaci vyhnali vojsko Ajjúbovcov z Akkry opustil Filip - v spoločnosti Fridrichovho nástupcu vo velení nemeckých križiakov, rakúskeho vojvodu Leopolda V. - Svätú zem v auguste 1191. Po veľkom víťazstve križiakov v bitke pri Arsufe sa väčšina pobrežia Levanty vrátila pod kresťanskú kontrolu. Dňa 2. septembra 1192 Richard a Saladin uzavreli Jaffskú zmluvu, ktorá uznala moslimskú kontrolu nad Jeruzalemom, ale umožnila neozbrojeným kresťanským pútnikom a obchodníkom navštíviť mesto. Richard opustil Svätú zem 9. októbra 1192. Vojenské úspechy tretej križiackej výpravy umožnili kresťanom udržať si významné štáty na Cypre a na sýrskom pobreží a obnoviť Jeruzalemské kráľovstvo na úzkom páse od Týru po Jaffu.
Neúspech pri opätovnom dobývaní Jeruzalema inšpiroval nasledujúcu štvrtú križiacku výpravu v rokoch 1202-1204, ale Európania získali mesto späť až počas šiestej križiackej výpravy v roku 1229.