Verejný ochranca práv[1] (skratka VOP)[1] alebo neoficiálne ombudsman[2][3] je verejným ochrancom práv pôsobiacim na Slovensku. Podľa vlastnej definície „je možné inštitút verejného ochrancu práv v právnom poriadku Slovenskej republiky charakterizovať ako kontrolný orgán sui generis vo vzťahu k orgánom verejnej správy. Pôsobnosť verejného ochrancu práv je konštituovaná na ochranu subjektívnych práv – základných práv a slobôd a nie ochranu zákonnosti ako takej.“[4] VOP nemôže meniť rozhodnutia, ale môže upozorniť orgány na nesprávnosť konania, alebo nečinnosť.[5]
| Verejný ochranca práv | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Vznik | 1. január 2002 (pred 22 rokmi) |
| Miesto | Grösslingová 35 811 09 Bratislava |
| Súradnice | 48°08′40″S 17°07′03″V |
| Ďalšie informácie | |
| Verejný ochranca práv | Róbert Dobrovodský (zvolený) |
| Webstránka | vop.gov.sk |
Pôsobnosť verejného ochrancu práv sa podľa § 3 zákona č. 564/2001 Z. z. vzťahuje na:
- a) orgány štátnej správy,
- b) orgány územnej samosprávy,
- c) právnické osoby a fyzické osoby, ktoré podľa osobitného zákona rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, alebo do práv a povinností fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy inak zasahujú.[1]
Dňa 29. marca 2022 z funkcie odišla Mária Patakyová z dôvodu uplynutia funkčného obdobia, odkedy je funkcia ombudsmana neobsadená. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky Boris Kollár rozhodol, že voľba verejného ochrancu práv sa uskutoční na schôdzi NR SR so začiatkom 14. júna 2022.[6] Činnosť verejného ochrancu zabezpečuje Kancelária verejného ochrancu práv sídliaca v Bratislave.[4]
9. novembra 2022 bol do funkcie 81 hlasmi zvolený právnik Róbert Dobrovodský, docent Právnickej fakulty Trnavskej univerzity a asistent poslankyne Kataríny Hatrákovej (nezaradená, pôvodne za OĽaNO, frakcia KÚ), ktorá ho do voľby v NR SR aj navrhla.[7][8][9]
História
Základom úradu bolo prijatie ústavného zákona č. 90/2001 Z. z. 23. februára 2001, ktorý do Ústavy zaviedol do ôsmej hlavy pojem verejný ochranca práv.[10] Na základe tejto ústavnej úpravy bol prijatý zákon č. 564/2001 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2002, ktorý funkciu bližšie upravoval.[1] Za prvého ombudsmana bol menovaný Pavel Kandráč, ktorý zložil sľub 27. marca 2002 a svoje pôsobenie začal v máji 2002. Do druhého volebného obdobia bol Národnou radou zvolený 30. januára 2007.[4] Od 28. marca 2012 bola ombudsmankou Jana Dubovcová.[11] 29. marca 2017 ju nahradila Mária Patakyová.[12] 9. novembra 2022 bol zvolený Róbert Dobrovodský.[7]
Kancelária verejného ochrancu práv
V roku 2014 bol rozpočet kancelárie 1 165 043 eur, z toho 70 % rozpočtu je určených na prenájom budovy.[13] V januári 2014 predseda parlamentu Pavol Paška navrhol, aby sa úrad presťahoval z Bratislavy do Košíc. Podľa Pašku by ombudsmanka mala „sídliť bližšie k problematickým oblastiam“.[13] Jana Dubovcová presun považuje za „trest a výstrah[u] verejnému ochrancovi práv za aktivity, ktoré vykonáva“ a upozornila aj na veľké náklady sťahovania.[13]
Referencie
Externé odkazy
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
