lekárka, misionárka From Wikipedia, the free encyclopedia
MUDr. Veronika Terézia Racková SSpS (* 8. január 1958, Bánov, Česko-Slovensko – † 20. máj 2016, Nairobi, Keňa) bola lekárka, sestra Misijnej kongregácie služobníc Ducha Svätého (verbistka) a slovenská misionárka v Južnom Sudáne.[1]
Veronika Terézia Racková | |
Biografické údaje | |
---|---|
Občianske meno | Veronika Racková |
Narodenie | 8. január 1958 Bánov, Česko-Slovensko, dnes Slovensko |
Úmrtie | 20. máj 2016 (58 rokov) Nairobi, Keňa |
Rehoľníčka | |
Rehoľa | Misijná kongregácia služobníc Ducha Svätého |
Prvé sľuby | 15. august 1987 (29 rokov) |
Večné sľuby | 6. február 1994 (36 rokov) |
Jej rodičia sa volali Tomáš a Mária, rodená Hlavatá. Mala troch starších súrodencov – sestru Pavlu, vyštudovanú lekárku, brata Michala a brata kňaza Petra. Študovala na gymnáziu v Šuranoch. Neskôr študovala medicínu na Karlovej univerzite v Prahe. Po ročnej práci lekárky v Bánovciach nad Bebravou vstúpila do noviciátu v kláštore v Ríme, potom do Laupheimu v Nemecku. Dňa 1. novembra 1982 na sviatok Všetkých svätých, bola oficiálne prijatá do Kongregácie. Prvé sľuby zložila 15. augusta 1987. Dňa 6. februára 1994 zložila večné sľuby za prítomnosti slovenského arcibiskupa a verbistu Jána Bukovského SVD. V rokoch 2004 – 2010 bola provinciálna predstavená sestra Misijnej kongregácie služobníc Ducha Svätého na Slovensku.[2]
Dňa 8. januára 2019 prezident SR Andrej Kiska jej udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy in memoriam za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti prevencie zdravia a misionárskej činnosti.[3]
Pôsobila v Taliansku, Holandsku, Nemecku, Rakúsku, Írsku, Anglicku, ale aj v Indonézii a Ghane. Na misiách v Ghane v roku 1988 dostala pamätnú medailu od ministra zdravotníctva ako najlepšia lekárka v Afrike.
Od roku 2010 pôsobila v Južnom Sudáne. Misijná rozlúčka zo Slovenska pred cestou na misie sa konala v rodnej farnosti Bánov za prítomnosti emeritného biskupa Dominika Tótha. Na miesto misijného určenia pricestovala sr. Veronika aj so sr. Mercy z Ghany a sr. Isabellou z Indonézie. Spolu utvorili prvú misijnú komunitu sestier na území diecézy Yei. Bola potrebná znalosť arabčiny, kvôli moslimskému obyvateľstvu a tiež privyknutie si na africkú kultúru, tradície a mentalitu.
Ako vedúca lekárka pracovala v zdravotnom stredisku sv. Bakhity v meste Yei. Vykonávala ošetrovateľstvo a zdravotnú starostlivosť najmä pre ľudí s chorobou HIV a AIDS, tiež pre ľudí s rôznym postihnutím. Spolu so sestrami zrenovovali budovy a zakúpili zariadenia pre infekčné a psychiatrické oddelenie. Otvorila liečebný program pre mentálne postihnutých ľudí a pre pacientov s epilepsiou, či už v samotnom stredisku alebo na výjazdoch. Zdravotné stredisko sv. Bakhity úzko spolupracuje s miestnou diecéznou charitou Caritas.
Počas politických nepokojov v Južnom Sudáne sa snažila v spolupráci s inými organizáciami pomáhať obyvateľom v ohrození, či už obstaraním stravy, vody, liekmi, odbornou zdravotnou starostlivosťou, starostlivosťou o tehotné ženy, očkovaním detí, ale samozrejme aj spoločnou modlitbou. Misijné sestry pomáhali platiť školskú dochádzku pre detí bez rodičov. Neskôr sa sestrám podarilo zamestnať šesť nových kvalifikovaných zdravotníkov, čo umožnilo, že zachránili mnoho malých detí, ktoré rýchlo strácajú červené krvinky pri ťažkej malárii.
Vytrvalosť a oddanosť k misiám sr. Veroniky bola veľmi silná, keď z jedných rozhovorov počas občianskej vojny, povedala: „Pretože Ježiš tiež vytrval. Neopustil ľudí a ani miesto, keď nastali problémy. Ako jeho učeníčka ho nasledujem v sile Ducha Svätého. Nemôžem opustiť ľudí v Sudáne, pretože ich milujem.”
Dňa 16. mája 2016 po polnoci, keď sa vracala z nemocnice, po tom, ako prevážala tehotnú pacientku, na jej zdravotnícke auto zaútočili ozbrojenci a vážne ju zranili. Po dvoch operáciách roztrieštenej panvy v miestnej nemocnici bola prevezená vrtuľníkom do Nairobi v Keni na ďalšiu operáciu. Ošetrujúcim lekárom bol David Silverstein, MD. Ako páchatelia boli zadržaní traja vojaci zo Sudánskej ľudovej oslobodeneckej armády, ktorá má v oblasti zabezpečovať bezpečnosť civilistov počas noci. Minister informácií juhosudánskeho štátu Yei River Stephen Lodu Onesimo udalosť označil za „nedisciplinovaný a barbarský čin zo strany armády“.[4] Atentát na sr. Veroniku bol spáchaný len pár hodín po tom, ako bolo zverejnené posolstvo Svätého Otca Františka k 90. výročiu slávenia Svetových dní misií na tému „Misionárska Cirkev, svedkyňa milosrdenstva.“[5]
Sr. Veronika ihneď po zranení povedala Zachariasovi Angotuwi Sebitovi, generálnemu vikárovi diecézy Yei, ktorý prevážal zranenú sr. Veroniku do nemocnice: „Otče, strieľali do mňa bez dôvodu.“ Stále to je dôsledok občianskej vojny v Južnom Sudáne a bezdôvodnom zabíjaní obyvateľov.
Zomrela vo Svätom roku Božieho milosrdenstva v piatok 20. mája 2016 v Nairobi vo veku 58 rokov.[1] Biskup diecézy Yei, Erkolano Lodu Tombe, informoval všetkých obyvateľov Južného Sudánu o úmrtí sr. Veroniky v Katedrále Krista Kráľa v piatok poobede a tiež v Radio Easter reports.[6]
V Keni bola zádušná sv. omša za sestru Veroniku v pondelok 23. mája 2016 za prítomnosti jej rodnej sestry Pavly Ráckovej a sestry z misijnej komunity na Slovensku Kataríny Florkovej. Na sv. omši, ktorú celebroval etiópsky biskup, sa zúčastnili aj sestry pôsobiace v Etiópii a Južnom Sudáne, členovia Spoločnosti Božieho slova (verbisti) a predstavitelia slovenskej ambasády. Generálny vikár diecézy Yei, Zachariah Angotowa, v príhovore povedal: „Je mučeníčka. Zomrela pri výkone svojho povolania. Matka, ktorú neskoro v noci pre komplikovaný pôrod prevážala do nemocnice, prežila a jej deti – dvojičky tiež.” [7]
Pochovaná bola 27. mája 2016 v Južnom Sudáne v meste Yei na farskom cintoríne sv. Jozefa Lutaya. Sestra Eleonóra Cichon SSpS po pohrebe v Yei, napísala: „Bol to veľmi dlhý deň... Práve sme sa vrátili z pohrebu sestry Veroniky. Všetko sa skončilo pokojne a bol to nádherný pohreb. Skoro ráno sme ju odovzdali letištnej službe. Prevážali ju tým istým lietadlom, ktorým sme aj my cestovali. V Jube čakalo na letisku niekoľko rehoľníkov spolu so štátnymi predstaviteľmi. Pripravili malé lietadlo – na prepravu truhly a ôsmich ľudí – ktoré nás odviezlo do Yei. Spievali a modlili sa. Predniesli dva krásne príhovory. Keď sme leteli, bolo to akoby sestra dávala posledné zbohom miestu, ktoré tak milovala.Tu v Yei ju prevážali tým istým sanitným vozidlom, v ktorom bola postrelená. Popri ceste do kostola, ktorá trvala asi hodinu, všade stáli a pozdravovali ľudia. Nespočet áut, motoriek, ľudí... Možno povedať, že sestra Veronika sa sem chcela vrátiť. Bez jej pomoci by sa to nedalo. Boli tam aj policajti, ale požiadali sme ich, aby nemali zbrane – a oni to rešpektovali. Boli tam bez pištolí, i keď prišli aj vysokí štátni predstavitelia. Vo farnosti Latuya sme potom slávili omšu a po nej sme ju pochovali hneď vedľa kostola. Veľmi, veľmi vám ďakujem za vaše modlitby a spoločenstvo. Verím, že tu sestra vykoná zázraky...“[8]
Dňa 28. mája 2016 sa konala zádušná sv. omša v kaplnke Ducha Svätého, Misijnej kongregácie služobníc Ducha Svätého v Ivanke pri Nitre, ktorú celebroval vojenský biskup František Rábek. Biskup vyjadril, že „vidíme, že jej posledné okamihy života boli zasvätené samaritánskej službe.“ Na sv. omší sa zúčastnili rehoľné spolusestry zo Slovenska a Poľska, sestry z iných spoločenstiev a všetci, ktorí poznali sr. Veroniku a všetci, ktorí chceli byť účastní na zádušnej sv. omší. Sr. Katarína Florková SSpS sa podelila o svoje zážitky a dojmy z poslednej rozlúčky v Nairobi, na ktorých sa zúčastnila aj s rodnou sestrou sr. Veroniky, Pavly. [9]
Dňa 30. mája 2016 sa konala zádušná sv. omša vo Farskom kostole sv. Michala Archanjela v jej rodisku v Bánove, ktorú celebroval trnavský arcibiskup Ján Orosch, predseda Rady pre misie pri Konferencií biskupov Slovenska. Arcibiskup označil túto chvíľu za „neprekonateľnú“, lebo má tú česť slúžiť slávnostnú svätú omšu „za mučeníčku v jej rodisku.“ Povedal, že Bánovčania na ňu môžu byť právom hrdí. Na sv. omší sa zúčastnil Mons. Jozef Jarab, rektor Katolíckej univerzity v Ružomberku, páter Pavol Kruták SVD, provinciál slovenských verbistov, rehoľné spolusestry, sestry z ostatných spoločenstiev a kňazi, starostka obce Bánov, ako aj priatelia a spolužiaci sr. Veroniky. Na záver rodná sestra Pavla sa obrátila na svoju sestru Veroniku prosbou „o súcitnú Božiu lásku pre tých, ktorí Ťa zranili a ktorým si iste odpustila.“[10]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.