slovenský básnik, prekladateľ, publicista a politik From Wikipedia, the free encyclopedia
Vojtech Mihálik (* 30. marec 1926, Dolná Streda – † 3. november 2001, Bratislava) bol slovenský básnik, prekladateľ, publicista a politik.[1]
Vojtech Mihálik | |
slovenský básnik, prekladateľ a publicista | |
Narodenie | 30. marec 1926 Dolná Streda, ČSR |
---|---|
Úmrtie | 3. november 2001 (75 rokov) Bratislava, Slovensko |
Alma mater | Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave |
Narodil sa v robotníckej rodine v Dolnej Strede a vzdelanie získaval v Seredi, Trnave a na filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde študoval odbor slovenčina – filozofia.[1]
Po ukončení vzdelávania pracoval ako redaktor; v rokoch 1949 – 1950 vo vydavateľstve Kniha a v rokoch 1950 – 1951 vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ; v rokoch 1952 – 1954 vo vojenskom časopise Československý voják, kde pôsobil počas základnej vojenskej služby. V rokoch 1954 – 1959 bol tajomníkom Zväzu slovenských spisovateľov a v rokoch 1965 – 1967 bol prvým tajomníkom a predsedom tohto zväzu. V rokoch 1960 – 1964 sa vrátil do vydavateľstva Slovenský spisovateľ ako šéfredaktor, v rokoch 1968 – 1969 sa venoval výhradne literárnej činnosti, v rokoch 1971 – 1973 pracoval ako odborný poradca pri predsedníctve vlády, v rokoch 1974 – 1977 sa opäť pokúsil venovať výhradne svojej literárnej tvorbe a v rokoch 1977 – 1985, keď odišiel do dôchodku, bol riaditeľom vydavateľstva Slovenský spisovateľ.
Okrem týchto zamestnaní sa angažoval i politicky. V rokoch 1964 – 1981 bol poslancom Slovenskej národnej rady, v rokoch 1969 – 1971 poslancom Federálneho zhromaždenia a v rokoch 1966 – 1981 bol členom Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska.
Dlhé roky sa v Novom slove mladých, prílohe Nového slova, venoval mladým adeptom poézie, z ktorých chcel vychovať básnikov ozajstného komunistického razenia. Viacerí neskôr publikovali básnické zbierky v knižnej podobe, no iba 3 – 4 ostali v literárnom živote natrvalo. Mihálik zo svojej pozície „komunistického pápeža poézie na Slovensku“ bránil priamymi zákazmi i sprostredkovanými cez ÚV KSS v publikovaní viacerým básnikom vtedajšej mladšej a strednej generácie, napr. Ivanovi Štrpkovi, Štefanovi Moravčíkovi, Milanovi Richterovi, Jánovi Švantnerovi, ktorí pre jeho politické zásahy boli sčast, alebo úplne vylúčení z literárneho života 70. rokov 20. storočia a niektorí až do konca 80. rokov.
Slovenská spisovateľka Daniela Kapitáňová v rozhovoroch v 10. rokoch 21. storočia spomenula sexuálne obťažovanie, ku ktorému malo zo strany Vojtecha Mihálika údajne dôjsť v 70. rokoch pri stretnutí ohľadom jej tvorby.[2][3]
Písať básne začal vo svojich štrnástich rokoch, keď bol žiakom trnavského gymnázia a svoje diela uverejňoval v časopisoch Plameň, Rozvoj, Nový svet a Elán. Knižne debutoval v roku 1947 zbierkou Anjeli. Svojimi dielami otvorene podporoval myšlienky komunizmu a kritizoval kapitalizmus. Vyjadril i svoj odpor voči hrozbe vojnového konfliktu. V sociálne zameranej lyrike si všímal predovšetkým neradostné osudy žien – vdov, opustených a bezdetných žien, starých židoviek –, ktorých životy kruto poznačila vojna. Okrem vlastnej tvorby sa venoval aj prekladaniu antickej, gréckej a rímskej literatúry (Sofokles, Aristofanes, Publius Ovidius Naso), poľskej poézie (Julian Tuwim, Stanisław Jerzy Lec a i.), ale tiež talianskej, francúzskej a americkej literatúry.
Pri narodení – svet dobijem, |
pri umieraní – iba otvorené vyvrátené dlane. |
Nič som nezískal, s prázdnymi rukami odchodím. |
...udiera prvý mrázik a murár nemá roboty |
a brána cukrovaru nedvíha železné krídla, |
nepriplávali plte z Horniakov. |
Odchádzam s prázdnym náručím, |
s prázdnou kapsou sa vrátim. |
Polosen tečie, prćhne, uniká, kým do mozgu sa hviezdna salva rúti, |
škrípe mi tvoja pieseň ako piesok v zuboch, mám plné hrdlo tvojej smrti. |
Po piatich dňoch už nastupujú červy. |
Jak rušen pískajú a tunelmi zeme sa valia, odborne prezerajú rakvu, |
v ktorej spíš a mľaskaním rušia tvoju tíš. |
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.