Zambia
štát v Afrike From Wikipedia, the free encyclopedia
Zambia, dlhý tvar Zambijská republika (1911 – 1963 Severná Rodézia), je vnútrozemský štát v južnej Afrike. Má rozlohu 752 614 km² a jej hlavné mesto je Lusaka.
| Zambijská republika | |||||
| |||||
| Národné motto: One Zambia, One Nation (Jedna Zambia, jeden národ) | |||||
| Štátna hymna: Stand and Sing of Zambia, Proud and Free (Vstaň a spievaj o Zambii, hrdo a slobodne) | |||||
.svg) | |||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | Republic of Zambia | ||||
| • krátky | Zambia | ||||
| Hlavné mesto | Lusaka 15°25′ j.š. 28°17′ v.d. | ||||
| Najväčšie mesto | Lusaka | ||||
| Úradné jazyky | angličtina
| ||||
| Štátne zriadenie Prezident |
prezidentská republika Hakainde Hichilema | ||||
| Vznik | 24. október 1964 | ||||
| Susedia | Kongo (býv. Zair), Tanzánia, Malawi, Mozambik, Zimbabwe, Botswana, Namíbia, Angola | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
752 618 km² (38.) 11 890 km² (1,6 %) | ||||
| Počet obyvateľov • odhad (júl 2005) • sčítanie (2003) • hustota (júl 2005) |
11 668 000 (71.) 9 582 418 15,5/km² (162.) | ||||
| HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2005 10 792 mil. $ (132.) 931 $ (166.) | ||||
| Index ľudského rozvoja (2003) | 0,394 (166.) – nízky | ||||
| Mena | kwacha (ZMK) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
CAT (UTC+2) bez zmeny (UTC+2) | ||||
| Medzinárodný kód | ZMB / ZM | ||||
| Medzinárodná poznávacia značka | Z | ||||
| Internetová doména | .zm | ||||
| Smerové telefónne číslo | +260 | ||||
Britský protektorát Severná Rodézia, ktorý bol v roku 1953 – 1963 časťou Stredoafrickej federácie, získal v roku 1964 nezávislosť v rámci Britského spoločenstva ako republika Zambia. Nový štát sa snažil najprv získať hospodársku nezávislosť od Južnej Rodézie (Zimbabwe), ktorá bola spočiatku kolóniou a roku 1965 jednostranne vyhlásila samostatnosť. V Zambii začala afrikanizácia, v rokoch 1968 – 1970 boli čiastočne zoštátnené zahraničné podniky. Zambia podporuje černošské africké národne oslobodzovacie hnutie v Zimbabwe a v celej južnej Afrike. V zahraničnej politike sa hlási k politike neúčasti v blokoch. Od 8. storočia rozšírili svoje obchodné kontakty na južné prístavy Arabi. Medzi 11. a 15. storočím vzniklo na pobreží asi 37 nových miest, z ktorých viedli cesty do vnútrozemia, k náleziskám zlata a medi. Keď od roku 1500 začali prichádzať na zambijské územie Portugalci a prevzali výnosný obchod zo zlatom, pomery sa zmenili. Zanikol obchod zo slonovinou na sever od Zambezi a Ríša Marawi (Malawi) sa dostala do krízy. Okolo roku 1500 začali kmene Zimba od Zambezi napádať Marawi a portugalské osady. Až v 17. storočí vznikol v západnej Zambii štát Barotská ríša. Kmene na severovýchode sa však nespojili do väčších celkov. Arabskí lovci otrokov odvliekli zo severovýchodných území naraz celé dediny, čo trvalo až do zrušenia otroctva na konci 19. storočia.
Keď začiatkom 19. storočia začali Zuluovia budovať svoju ríšu v južnej Afrike, odišlo mnoho bantuských kmeňov na sever. Roku 1840 si Barotskú ríšu podmanili Kololovia. Cudzej nadvlády sa obyvateľstvo zbavilo až v roku 1865.
Zem Barotsov preskúmal v roku 1851 až 1855 britský cestovateľ David Livingstone, v roku 1866 – 1871 precestoval severovýchod Zambie. Francúzsky protestantský misionár François Coil Lard tu založil v roku 1884 osadu. Roku 1887 odporučil kráľovi Levanikovi požiadať o britský protektorát. Súčasne agenti Britskej juhoafrickej spoločnosti pod vedením Cecila Rhodesa uzavreli zmluvy s jednotlivými náčelníkmi kmeňov. Nejednali menom britskej koruny, ako tvrdili, ale vláda im nechala voľnú ruku. V roku 1891 sa stala Barotská ríša britským protektorátom. Roku 1901 vytvorila Britská juhoafrická spoločnosť protektorát Severovýchodná Rodézia, ktorý sa roku 1911 spojil s Barotskou ríšou do Severnej Rodézie. Nový hospodársky rozmach začal po otvorení medených baní v roku 1925.
Z iniciatívy Spojeného kráľovstva sa v roku 1953 spojila Severná a Južná Rodézia s Malawia vytvorili Federáciu Rodézie a Ňaska. V roku 1961 vypracovala londýnska ústavná konferencia ústavu, ktorá nadobudla platnosť v roku 1962. V tom istom roku zvolili prvú černošskú vládu. Roku 1963 vystúpila z federácie Severná Rodézia a za niekoľko mesiacov sa federácia rozpadla. V nových voľbách roku 1964 zvíťazil Kenneth Kaunda, ktorého Jednotná strana národnej nezávislosti už od roku 1960 žiadala samostatnosť. Severná Rodézia sa stala samostatnou ako republika Zambia. Kaunda, ktorý zvíťazil aj v prvých všeobecných voľbách roku 1968, zaviedol roku 1972 režim jednej politickej strany, aby z politického života vylúčil Pokrokovú stranu, založenú v roku 1971. Roku 1973 uzavrela Rodézia (Zimbabwe) hranice, aby zabránila prílivu bojovníkov za slobodu z Juhoafrickej republiky. V dôsledku hospodárskej krízy sa Zambia roku 1982 opäť začala zbližovať s Južnou Afrikou. Kaundova zahraničná politika sa vyznačovala úsilím o rovnovážne vzťahy medzi východom a západom. Koncom roku 1990 vstúpil do platnosti zákon o pluralite politických strán a roku 1991 sa po 23 rokoch vlády K. Kaunda uskutočnili prvé slobodné voľby prezidenta a parlamentné voľby. Zvíťazilo opozičné Hnutie za pluralitnú demokraciu a jeho vodca F. Chiluba bol zvolený za prezidenta.
Hlavným mestom Zambie je Lusaka. Medzi významné mestá ďalej patria Kitwe, Kabwe alebo Livingstone. Zambia susedí s Demokratickou republikou Kongo, Angolou, Malawi, Zimbabwe, Mozambikom, Tanzániou a Namíbiou.
Väčšina územia štátu je tvorená ľahko zvlnenou náhornou plošinou vo výške okolo 900 – 1 500 metrov nad morom, ktorá je na východe prelomená riftovým údolím rieky Luangwa. Najnižšie miesto krajiny leží na rieke Zambezi na hraniciach s Mozambikom (329 m n. m.), najvyššie miesto je v pohorí Manfinga Hills (2 301 m n. m.). Na území Zambie sú rozsiahle močiare – na severe (v okolí jazier Mweru a Bangweulu) a na západe (v okolí rieky Zambezi). Do územia Zambie zasahuje tiež niekoľko veľkých jazier, napríklad časť jazera Tanganika, alebo časť jazera Mweru. Z vodopádov stoja za zmienku vodopády Ngonye či známe Viktóriine vodopády. Rastlinný pokriv tvoria savany a riedke lesy.
Podnebie je tropické, striedajú sa tri hlavné ročné obdobia (obdobie dažďov od novembra do marca, chladné suché obdobie od mája do augusta a horúce suché obdobie v septembri a októbri). Priemerná teplota sa pohybuje od 16 °C v júli do 24 °C v októbri (obidva údaje merané v Lusake). Priemerné ročné zrážky sa pohybujú od 700 mm na juhu do 1 300 mm na severe; najmenej zrážok, okolo 400 mm, spadne na juhozápade pri hraniciach s Botswanou. Medzi typické zvieratá Zambie patrí slon africký, prasa bradavičnaté, lev, žirafa, hyena škvrnitá. Z voľne žijúcich rastlín tu rastú napríklad baobaby alebo opuncie. Nachádzajú sa tu svetovo významné ložiská medi, zinku, kobaltu a olova.
Heslo na štátnom znaku „One Zambia – One Nation“ čiže „Jedna Zambia – jeden národ“ má spojiť multikultúrnu zambijskú spoločnosť, pretože sa tu hovorí cez 70 jazykmi. Zambia má 9 582 418 obyvateľov. Najvýznamnejšími domorodými jazykmi sú bemba (2 milióny hovoriacich), nyanja (1 mil.), tonga (1 mil.). Úradným jazykom je však angličtina. Miešaním domorodých jazykov s angličtinou vznikajú nové jazyky, napríklad banícky jazyk Copperbeltu. Gramotnosť dosahuje 79 %. Pôrodnosť je tu 4,1 %, úmrtnosť 2,1 %, emigrácia dosahuje 0,016 % z celkového počtu obyvateľov; prirodzený prírastok tak činí 1,9 % obyvateľov za rok. Dojčenská úmrtnosť je v Zambii 8,9 % novorodencov, jednej žene sa za život priemerne narodí 5,4 detí a nádej na dožitie je 37,4 rokov (37,1 muži a 37,7 ženy). V Zambii je 98,7 % ľudí negroidnej rasy, 1,1 % europoidnej a 0,2 % ostatných rás. Z náboženstva prevažuje kresťanstvo, zastúpený je tiež islam a hinduizmus; asi 1 % obyvateľov sú animisti (animizmus). poznámka: data sú z roku 2002
Náboženstvo
Zambia je na základe svojej konštitúcie oficiálne "kresťanskou krajinou", ale uznáva náboženskú slobodu a chráni ľudské práva v oblasti náboženského sebaurčenia.[1] Náboženská príslušnosť v Zambii je nasledovná: protestantské cirkvi 75,3 %, rímskokatolícka cirkev 20,2 %, tradičné náboženstvo 2,7 %, bez vyznania 1,8 %.[2] Zatiaľ čo menej ako tri percentá populácie formálne stále vyznávajú tradičné náboženstvo, zambijské kresťanstvo je intenzívne synkretizované s lokálnymi tradičnými kultmi. Asi tri štvrtiny populácie sa hlásia k jednej z niekoľkých protestantských denominácií, vrátane anglikánstva, novoapoštolských cirkví, luteránstva, Jehovových svedkov, Cirkvi adventistov siedmeho dňa a Cirkvi Ježiša Krista Svätých posledných dní. Kresťanstvo sa do Zambie výraznejšie dostalo prostredníctvom misií v druhej polovici 19. storočia a jeho široká škála cirkví a hnutí odráža meniace sa vzorce misionárskej činnosti; napríklad katolicizmus prišiel z portugalského Mozambiku na východe, zatiaľ čo anglikánstvo odráža britské vplyvy z juhu. Po získaní nezávislosti v roku 1964 zaznamenala Zambia väčší príliv ďalších cirkevných misií z celého sveta, najmä Ameriky a Nemecka. Potom, čo sa v roku 1991 stal prezidentom Frederick Chiluba, letničný kresťan, sa letničné zbory značne rozšírili po celej krajine. V Zambii je zastúpené veľké množstvo menších kresťanských denominácií. Krajina má jednu z najväčších svetových komunít Adventistov siedmeho dňa, približne 1 z 18 Zambijcov. Stredoafrická luteránska cirkev má v krajine vyše 11 000 členov.[3] Asi 12 % Zambijcov je členmi Novej apoštolskej cirkvi. Z tradičných náboženstiev je v Zambii prítomné napríklad tumbukské náboženstvo, náboženstvo Zulu aj tradičné juhoafrické liečiteľstvo.[4]
Všeobecne
Zambia je typický rozvojový štát. Celkový Hrubý domáci produkt (prepočítaný podľa parity kúpnej sily) Zambie dosahoval v roku 2002 8,5 miliardy USD. V prepočte na 1 obyvateľa bol teda HDP (v parite kupnej sily) 870 USD za rok. Rast HDP za rok 2001 činil 3,9 %. V roku 2000 bola nezamestnanosť v Zambii 50 %. Rozdelenie HDP (v parite kupnej ceny) za rok 2000:
- primér – 24 %
- sekundér – 25 %
- terciér – 51 %
Rozdelenie pracovných síl (3,4 miliónov ľudí) za rok 2000:
- primér – 85 %
- sekundér – 6 %
- terciér – 9 %.
V Zambii sa platí zambijskou kwachou (= 100 ngwee). Ročná inflácia v Zambii dosahuje 21,5 %. Zmenný kurz zambijskej kwachy voči americkému doláru v januári roku 2002 bol 1 USD = 3 848 ZMK.
Ekonomika
Zambia je jednostranne zameranou ekonomikou. Jej rast závisí predovšetkým od ťažby a spracovania nerastných surovín, hlavne medených rúd. Prílišný dôraz na jedno odvetvie spôsobil, že sa tu nerozvinulo exportne orientované hospodárstvo, ktoré je typické pre väčšinu subsaharskej Afriky. Keďže svetové ceny medi a podobných komodít sú veľmi kolísavé, Zambia ako exportér sa neraz dostala do ťažkostí. V 80-tich rokoch 20. Storočia sa zaradila na istý čas medzi najviac zadlžené krajiny sveta. Ďalšou zlou správou je, že rozhodujúce zásoby medi (ťažené od 20. rokoch 20. stor.) sú podľa niektorých odborníkov už skoro vyťažené a krajina bude musieť pridať vo výskume nových ložísk alebo preorientovať ekonomiku. Energetické prežitie zabezpečuje od roku 1977 hydroelektráreň pri umelej vodnej nádrži Kariba na rieke Zambezi. Spoločný hraničný projekt so susedným Zimbabwe bol v čase výstavby najväčším ľudským dielom v rámci vodného hospodárstva. Neskôr sa hydroenergetické vyžitie rieky Zambezi ešte rozšírilo. Aj keď sa poľnohospodárstvo podieľa na hrubom domácom produkte relatívne málo, stále zamestnáva väčšinu vidieckej populácie. Rozhodujúca časť produkcie ostáva pre miestnu potrebu alebo smeruje na domáci trh. Ceny potravín boli umelo znižované, aby to vyhovovalo mestskému a baníckemu obyvateľstvu. Minimálny profit pripadol malým roľníkom, ktorí preto zúfalo migrovali do miest, hľadajúc iné živobytie. Medzi základné plodiny patrí kukurica, proso, sladké zemiaky, fazuľa, tekvice, ryža a banány. Chov hovädzieho dobytka je obmedzený na územie s malým výskytom muchy tse-tse. Nevýhodou štátu je vnútrozemská poloha a nedostatok energetickým surovín. Tranzit tovaru je riešený cez susedné krajiny. Od roku 1968 zásobuje krajinu ropou ropovod z tanzánijského Dar Es Saalam. V roku 1976 bola s čínskou pomocou dokončená na podobnej trase aj železnica. Marketing cestovného ruchu je založený na propáci Viktóriiných vodopádov, raftingu na Zambezi a na poľovníctve.
Priemysel
Zambijský priemysel je založený predovšetkým na ťažbe a spracovaní nerastných surovín. Medzi hlavné nerastné suroviny Zambie patrí predovšetkým meď, ktorá sa ťaží v tzv. medenom páse (Copperbelt) pri hraniciach s Demokratickou republikou Kongo. Do tohoto medeného pásu je sústredený najväčší počet obyvateľov a miest. 23. septembra 2006 bola prezidentom potvrdená aj prítomnosť ropy, taktiež na severozápade krajiny. V ďalších rokoch by mal nasledovať geologický prieskum aj v ďalších častiach krajiny.
Rast priemyselnej produkcie v Zambii činí 5,1 % ročne. 99 % elektrickej energie je vyrobenej vo vodných elektrárňach, časť z nej je aj vyvážaná.
Poľnohospodárstvo
Poľnohospodárstvo v Zambii je extenzivného typu, na nízkom stupni modernizácie a z veľkej časti samozásobiteľské. Napriek tomu že je tu najvyšší počet vodných zdrojov v juhoafrickom regióne, niesu takmer vôbec využívané k zavlažovaniu – len 460 km² pôdy je zavlažovaná (údaj za rok 1998). Zambia produkuje málo významné množstvo kukurice, dreva, cukrovej trstiny a tabaku. Živočíšna výroba je rovnako veľmi zaostalá – chová sa len nevýznamné množstvo hydiny.
Doprava
V Zambii je takmer 67 000 km ciest (väčšina prašných), cez 2 000 km úzkorozchodnej (1 067 mm) železničnej trate, cez 2 000 km vodných ciest a 1 700 km ropovodov. Na území Zambie je 111 letísk, z toho len 11 zo spevnenou dráhou. Jediné Zambijské letisko má dráhu dlhšiu ako 3 km a ďalšie 3 letiská majú dráhu dlhú medzi 2,5 – 3 km.
Jazdí sa vľavo, vozový park je relatívne zastaraný.
Zahraničný obchod
Vývoz
Zambia je najväčším svetovým exportérom medi (55 % zambijského vývozu), ďalej vyváža kobalt, tabak, bavlnu a elektrickú energiu. Vývoz smeruje prevažne do Veľkej Británie (25,2 %), Juhoafrickej republiky (24,5 %), Švajčiarska (9,4 %) a Malawi (7,5 %). Ročný objem vývozu v roku 2001 bol 876 mil. USD.
Dovoz
Zambia dováža hlavne stroje, automobily, ropné produkty, potraviny a oblečenie, a to prevažne z Juhoafrickej republiky (67,1 %), Veľkej Británie (9,8 %), Zimbabwe (7,5 %) a Spojených štátov amerických (5,9 %). V roku 2001 činil objem dovozu 12 miliárd USD.
Turizmus
Vodopády
Medzi Zambijské zaujímavosti patria známe Viktóriine vodopády na rieke Zambezi ležiace asi 8 km od mesta Livingstone na hraniciach so Zimbabwe. Vodopády sú 1 700 metrov dlhé a necelých 100 metrov hlboké. Vstupné zo Zambijskej strany je 20 USD pre cudzincov a 12 ZMW (= 1,20 EUR) pre miestnych obyvateľov (aktualizované: august 2017). Viktóriine vodopády pre európsky svet objavil 17. novembra 1855 David Livingstone, ktorý ich pomenoval na počesť vtedajšej britskej panovnice. V domorodom jazyku sa vodopády nazývajú Mosi-oa-tunya, t. j. Hromový dým.
Okrem Viktóriiných vodopádov sú významnými ešte vodopády Ngonye.
Príroda
V Zambii je cez desať národných parkov. Patrí k ním napríklad South Luangwa s jednou z najpočetnejších populácií slonov v Afrike. Ďalej sú v Zambii parky Kafue a Sioma Ngwez.
Príroda v Zambii je považovaná za jednu z najkrásnejších na svete vôbec – priamo v divokej prírode možno obdivovať levy, hrochy, byvoly, zebry a žirafy.
Do územia Zambie zasahuje tiež časť jazera Tanganika a niekoľko ďalších jazier.
Víza
Zambijské vízum je možné získať na ktoromkoľvek zastupiteľskom úrade Zambie či Veľkej Británie alebo priamo na ktoromkoľvek hraničnom priechode do Zambie. Poplatok za udelenie jednodňového víza je 20 USD, 50 dolárov za jednorazové a tranzitné vízum, 80 dolárov za vízum na dva a viac vstupov. Víza možno udeliť maximálne na 90 dní, cestovný pas musí byť platný aspoň 90 dní od dátumu vydania víza. K žiadosti o zambijské vízum treba vyplniť formulár a priložiť dve fotografie. Na získanie víza na hraničnom priechode do Zambie (napr. letisko) nepotrebujete vypĺňať žiaden formulár, ani mať fotografie. Stačí cestovný pas a peniaze. Na letisku v Lusake sa dá platiť aj kartou (Visa, MasterCard). O víza do Zambie sa dá požiadať aj elektronicky (tzv. e-Visa).
Zambia je chudobná, typicky rozvojová krajina. Obrovským problémom je tu AIDS – v roku 1999 takmer 20 % obyvateľstva (asi 870 000) bolo nakazených vírusom HIV a počet úmrtí na chorobu AIDS v tomto roku presiahol 99 000 ľudí. Priemernou dĺžkou života 37,35 roka sa Zambia radí na 6. najnižšiu priečku na svete. Na druhej strane nie je v Zambii príliš rozvinutý obchod s drogami a tiež hospodárska kriminalita tu nehrá významnú úlohu. V súčasnej dobe nemá Zambia s ostatnými štátmi žiadne konflikty a tiež vnútroštátna bezpečnostná situácia je relatívne priaznivá. Darcovia rozvojovej pomoci hodnotia veľmi kladne hodnotia proinvestičnú hospodársku politiku vlády.
Zambia sa člení na 9 provincií:
- Centrálna provincia
- Provincia Copperbelt
- Východná provincia
- Provincia Luapula
- Provincia Lusaka
- Severná provincia
- Severozápadná provincia
- Južná provincia
- Západná provincia
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zambia
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
