Ďurkovec (vrch) - Wikiwand

Ďurkovec^[2] (poľ. Dziurkowiec; 1 188,7 m n. m.^[3]^[4]) je vrch v Bukovských vrchoch, krajinnom celku Polonín.^[5] Leží na slovensko-poľskej hranici nad obcou Runina, približne 22 km severovýchodne od Sniny.^[6]

Svetové dedičstvo UNESCO

Rýchle fakty Štáty, Regióny ...

Remove ads

Poloha

Nachádza sa v severnej časti Bukovských vrchov, v geomorfologickom podcelku Bukovce.^[5] Južná časť hrebeňa leží v Prešovskom kraji, okrese Snina a zasahuje na katastrálne územie obce Runina a Zboj^[2], severná patrí poľskému Podkarpatskému vojvodstvu, powiatu Lesko a gmine Cisna.^[7] Najbližším sídlom je južne situovaná Runina, juhozápadne sa nachádza Príslop a Topoľa, západne je dnes zaniknutá obec Ruské, juhovýchodne Zboj a Nová Sedlica a severne Wetlina a Strzebowiska, patriace do gminy Cisna.^[8] Masív patrí v slovenskej časti do Národného parku Poloniny a národnej prírodnej rezervácie Jarabá skala s najvyšším 5. stupňom ochrany^[9], v poľskej do Ciśniańsko-Wetlińskiego Parku Krajobrazowego.^[6]

Remove ads

Opis

Ďurkovec leží v hraničnom hrebeni na severnom okraji Bukovských vrchov, medzi vrchmi Pľaša (1 162,8 m n. m.) na severozápade a Jarabá skala (1 199,0 m n. m.) na východe. Južným smerom z neho vybieha rázsocha Veľkého Bukovca (1 012 m n. m.). Západným smerom sa nachádza Pľaša (1 162,8 m n. m.), Kurníkov Beskyd (1 037 m n. m.), Kruhliak (1 101 m n. m.), Solište (817 m n. m.), Saganovec (795 m n. m.) a Hajdošík (921 m n. m.), južným Bukovec (930 m n. m.), Stolová (934 m n. m.), Veľký Bukovec (1 012 m n. m.), Kýčera (980 m n. m.), Minčol (972 m n. m.) a Stinská (1 093 m n. m.), východne Príkry (952 m n. m.), Borsukov vrch (991 m n. m.), Čelo (1 159 m n. m.) a Jarabá skala (1 199 m n. m.) a severným Paportna (1 199 m n. m.), Jawornik (1 020 m n. m.), Fereczata (1 102 m n. m.) a Szczawnik (1 052 m n. m.).^[3] Západné svahy odvodňuje Poloninský potok do Uličky v povodí Uhu, juhovýchodné Ďurkovský potok do Zbojského potoka a severné potok Chomów do Wetliny v povodí Visly. Vrcholom vedie značená Východokarpatská magistrála.^[6]^[8]

Vrch je v oblasti, ktorá je z pohľadu svetelného znečistenia najtmavšou oblasťou na Slovensku. Vznikol tu prvý park tmavej oblohy na Slovensku pod názvom Park tmavej oblohy Poloniny.

Ochrana prírody

Na slovenskej strane patrí Ďurkovec spolu s Jarabou skalou do Národnej prírodnej rezervácie Jarabá skala, vyhlásenej v roku 1964 na výmere 359,94 ha s najvyšším 5. stupňom ochrany.^[10] Zároveň patrí do lokality Bukovské vrchy (SKUEV0229)^[11], ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.

Na zabezpečenie ochrany v chránenom území – Národnej prírodnej rezervácii Jarabá skala sa zakazuje:

pohybovať sa mimo vyznačeného turistického a náučného chodníka
zakladať oheň, táboriť, stanovať, znečisťovať územie odpadkami a odpadmi
zbierať rastliny, vrátane ich plodov
chytať, usmrtiť alebo loviť živočícha
rušiť pokoj a ticho

UNESCO

Vrcholové časti Ďurkovca zaberá chránené územie Stužica – Bukovské vrchy^[12], ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Karpatské bukové pralesy. Dôvodom boli zachovalé pralesy s vyše 200 ročnými bukmi (Fagus sylvatica) vysokými takmer 40 metrov a vyše 300 ročnými mohutnými jedincami a skupinami jedle bielej (Abies alba) mimoriadnej hodnoty, dosahujúcimi výšku až 50 metrov. Vyskytujú sa tu i mohutné javory horské (Acer pseudoplatanus) a bresty horské (Ulmus glabra). Kategória bola neskôr viackrát rozšírená o ďalšie lokality a v súčasnosti nesie názov Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy (angl. Ancient and Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe).

Výhľady

Vrcholovú časť a okolitý hrebeň pokrýva nesúvislý lesný porast s vrcholovými holinami^[8] tzv. poloninami, ktoré poskytujú panoramatické výhľady. Pri vhodných podmienkach je vidieť okolité vrcholy Bukovských vrchov, Slanské a Vihorlatské vrchy, Bieszczady v Poľsku a ukrajinské Karpaty.^[13]

Za dobrých podmienok je z vrcholu vidno vyše 160 km vzdušnou čiarou vzdialené Vysoké Tatry a Kráľovu hoľu (1 946,1 m n. m.) v Nízkych Tatrách. Pohľad na nízkotatranský vrch Veľká Vápenica (1 691,2 m n. m.), vzdialený 180,1 km, patrí k najvzdialenejším vnútroštátnym výhľadom Slovenska.^[1] Na „opačnú stranu“ dovidieť hlboko do vnútrozemia Ukrajiny na vyše 100 km vzdušnou čiarou vzdialené vrchy v pohorí Gorgany (ukr. Ґорґани), ako Jajko Ilemskie (ukr. Яйко-Ілемське) (1 680 m n. m.), Mołoda (ukr. Молода) (1 724 m n. m.), Grofa (ukr. Ґрофа) (1 748 m n. m.) a najvyšší vrch pohoria Velyka Syvulja (ukr. Велика Сивуля) (1 836 m n. m.) vzdialený 138 km.^[14]

Pohľad na Vysoké Tatry z vrcholu Ďurkovca

Remove ads

Turizmus

Cez vrch Ďurkovec vedie hlavná červeno značená Východokarpatská magistrála, ktorá kopíruje hlavný karpatský hrebeň. Vedie od Duklianskeho priesmyku (502,0 m n. m.) v Laboreckej vrchovine cez Vysoký grúň (904,9 m n. m.), Strop (1 011,2 m n. m.), Ruské sedlo (801,0 m n. m.), Pľašu (1 162,8 m n. m.), Jarabú skalu (1 199,0 m n. m.) a Kamennú lúku (1 200,9 m n. m.) na trojmedzie (1 207,7 m n. m.) na vrchu Kremenec (1 221,0 m n. m.).

Pod vrcholom na slovenskej strane cca 50 metrov od turistického chodníka smerujúceho od Sedla pod Ďurkovcom je studnička – prameň Poloninského potoka. Na svahoch možno pozorovať zákopy po 2. svetovej vojne. Medzi Ďurkovcom a Pľašou sú najkrajšie poloninské lúky na Slovensku.

Obec Runina je východiskovým bodom do Národného parku Poloniny – na hlavný karpatský hrebeň s vrcholmi Pľaše, Ďurkovca a Jarabej skaly a do oblasti nad vodnou nádržou Starina.

Prístup

po značke z obce Runina cez Sedlo pod Ďurkovcom (1 120,0 m n. m.)
po červeno značenej Východokarpatskej magistrále hlavným hrebeňom:
- od severozápadu z Ruského sedla (801,0 m n. m.) cez Kruhliak, Pľašu a Sedlo pod Ďurkovcom
- od východu z Kremenca (1 221,0 m n. m.) cez Čierťaž (1 071 m n. m.)
po žltej značke z poľskej lokality Stare Siolo cez Jarabú skalu^[6]

Možnosti dopravy do turistických východísk

Do obce Runina je možné dopraviť sa prímestskou dopravou autobusovými linkami SAD Humenné.^[15] Vzdialenosť: Humenné-Runina 52,9 km, Snina-Runina 31,6 km. Pre vyhľadanie spojenia možno použiť internetový cestovný poriadok.